.líder kresťanských demokratov sa srdečne zvíta so starostom Pavlom Hudáčkom a ekonómkou Máriou Bačíkovou, kandidujúcou do parlamentu za KDH s poradovým číslom 135. Je oblečená v lendackom kroji a vážne každému pripomína, že ak ju zvolia, bude v kroji skladať poslanecký sľub.
Najmä mladí potom predvádzajú, čo dokážu s ťažnými koňmi v zmoknutom blatistom teréne. Figeľ sa zhosťuje úlohy otvoriť preteky, do ktorých sa prihlásilo deväť dvojíc s mohutnými pármi koní, ťahajúcimi na čas a presnosť raz povozy, potom zas dlhé kmene spílených stromov. Politik sa nepúšťa do predvolebných rečí (načo aj?), nič nesľubuje, len si zauvažuje, že v týchto voľbách niekto ponúka smer, ktorý je však nanič, keď nepoznáme cestu. „Ak vás niekto pošle do lesa tamtým smerom,“ ukazuje širokým gestom kamsi k neďalekým Vysokým Tatrám, „ľahko môžete poblúdiť, ak nepoznáte cestu. A tou správnou cestou sme práve my.“ Kandidátka Bačíková v kroji dodáva, s odkazom na volebné číslo hnutia: „Viete, ako sa u nás vraví – trinásť, Pán Boh pri nás.“
Začína liať a kto môže, ukrýva sa do neďalekej, načisto preplnenej murovanej kolibe. Pije sa pivo, zajedá sa guláš alebo grilované klobásky. Občas niektorý z mierne potrundžených chlapov priateľsky prikročí k Figeľovi, bez slov mu podá ruku a dlho mu ju pevne stíska. Akoby ho hypnotizoval. Načo kadejakých zbytočných slov, aj z potľapkania po pleci či z upreného pohľadu do očí je všetko zrozumiteľné. „Dobre sa nám tu žije, len by sme potrebovali poopravovať cesty a dať všade asfalt, pozrite sa, čo je tu blata,“ prejavuje predvolebnú túžbu mladá žena, tlačiaca rozmoknutým blatom kočík, z ktorého visia zo tri strapce bielych balónov s predvolebným logom KDH. Tie, spolu s tureckým medom, zabaleným v celofáne s nalepenými portrétmi „kádeháckych“ kandidátov, idú na odbyt najviac. Organizátori občas zakričia na divákov „pozor, pozor, uhnite nabok, idú kone!“ a zo súťažnej lúky sa pred kolibu vrúti ďalší pár síce zmoknutých, ale vyčesaných a vyparádených koní, vyzváňajúcich spiežovcami. Skupinky dievčat a chlapcov v bielych tričkách s logom KDH rozdávajú letáky, nálepky a propagačné skladačky hnutia. Každý obdarovaný sa slušne poďakuje a tlačoviny vzápätí decentne ukryje do vrecka alebo do kabelky.
Najmä mladí potom predvádzajú, čo dokážu s ťažnými koňmi v zmoknutom blatistom teréne. Figeľ sa zhosťuje úlohy otvoriť preteky, do ktorých sa prihlásilo deväť dvojíc s mohutnými pármi koní, ťahajúcimi na čas a presnosť raz povozy, potom zas dlhé kmene spílených stromov. Politik sa nepúšťa do predvolebných rečí (načo aj?), nič nesľubuje, len si zauvažuje, že v týchto voľbách niekto ponúka smer, ktorý je však nanič, keď nepoznáme cestu. „Ak vás niekto pošle do lesa tamtým smerom,“ ukazuje širokým gestom kamsi k neďalekým Vysokým Tatrám, „ľahko môžete poblúdiť, ak nepoznáte cestu. A tou správnou cestou sme práve my.“ Kandidátka Bačíková v kroji dodáva, s odkazom na volebné číslo hnutia: „Viete, ako sa u nás vraví – trinásť, Pán Boh pri nás.“
Začína liať a kto môže, ukrýva sa do neďalekej, načisto preplnenej murovanej kolibe. Pije sa pivo, zajedá sa guláš alebo grilované klobásky. Občas niektorý z mierne potrundžených chlapov priateľsky prikročí k Figeľovi, bez slov mu podá ruku a dlho mu ju pevne stíska. Akoby ho hypnotizoval. Načo kadejakých zbytočných slov, aj z potľapkania po pleci či z upreného pohľadu do očí je všetko zrozumiteľné. „Dobre sa nám tu žije, len by sme potrebovali poopravovať cesty a dať všade asfalt, pozrite sa, čo je tu blata,“ prejavuje predvolebnú túžbu mladá žena, tlačiaca rozmoknutým blatom kočík, z ktorého visia zo tri strapce bielych balónov s predvolebným logom KDH. Tie, spolu s tureckým medom, zabaleným v celofáne s nalepenými portrétmi „kádeháckych“ kandidátov, idú na odbyt najviac. Organizátori občas zakričia na divákov „pozor, pozor, uhnite nabok, idú kone!“ a zo súťažnej lúky sa pred kolibu vrúti ďalší pár síce zmoknutých, ale vyčesaných a vyparádených koní, vyzváňajúcich spiežovcami. Skupinky dievčat a chlapcov v bielych tričkách s logom KDH rozdávajú letáky, nálepky a propagačné skladačky hnutia. Každý obdarovaný sa slušne poďakuje a tlačoviny vzápätí decentne ukryje do vrecka alebo do kabelky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.