Ekonomický rast mal podľa odhadu oscilovať okolo šiestich percent a do roku 2011 malo mať Slovensko vyrovnaný rozpočet. Realita nemôže byť od týchto očakávaní väčšmi vzdialená. Cieľ deficitu na rok 2009 parlament stanovil tesne nad hranicou dvoch percent HDP. Krátko nato sa aj u nás prejavilo spomalenie ekonomiky vinou hospodárskej krízy a tá sa s plnou razanciou zahryzla do daňových príjmov rozpočtu. Slovenská vláda, povzbudená celosvetovou eufóriou prijímania záchranných balíčkov, v chvate poschvaľovala množstvo protikrízových opatrení s otáznym účinkom, no s jednoznačne negatívnym dopadom na hospodárenie štátu. Rozpočet sa po tejto imitácii razantného postupu vlády zmenil na nepoznanie.
Ministrovi financií umožňuje zákon o štátnom rozpočte počas roka vykonávať presuny vo výdavkoch v mene vlády priamo, ale iba v prípade, že sa tým nezvýši deficit schválený parlamentom. To však nebol prípad minulého roka, keď muselo byť najneskôr od júna každému jasné, že zákon o rozpočte sa bez novelizácie nezaobíde. Namiesto boja o udržanie verejných financií na uzde minister financií hodil uterák do ringu a na žiadosť vlády len popresúval výdavky z jednej kopy na druhú. Septembrová novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorá mala aj s dôvodovou správou tri strany, len zladila vývoj príjmov s realitou. Aby počty sadli, o vzniknutý rozdiel sa zvýšila úroveň schodku, vo výdavkoch vláda neurobila ani škrt. Výsledkom je deficit na úrovni takmer sedem percent HDP, teda viac ako trojnásobok hodnoty schválenej parlamentom.
Ani to nemusí byť finálne číslo. Predstavitelia mimoparlamentnej SaS naznačili, že deficit rozpočtu za uplynulý rok môže dosiahnuť až sedem a pol percenta HDP, ak sa doň započítajú návratné finančné výpomoci štátnym podnikom a nemocniciam, ktoré, zdá sa, návratné nebudú. Možno práve to zistenie je dôvodom, pre ktorý ministerstvo financií mešká so zverejnením záverečného účtu. Podľa zákona má síce vláda čas na jeho predloženie parlamentu do konca júna, no v minulosti bolo dobrým zvykom, že o tomto čase bol už záverečný účet zverejnený. Z neho by mali byť zrejmé aj všetky presuny výdavkov a realizované finančné operácie, ktoré vláda uskutočnila v priebehu roka 2009. Doteraz ich pred verejnosťou tají.
No ani tento rok vláda a minister financií v tajnostkárení nezaostávajú. Hoci prognóza výberu daní mala byť podľa štandardného harmonogramu zverejnená už vo februári, nestalo sa tak ani do konca mája. Z makroekonomických predpokladov a skutočného plnenia daňových príjmov v tomto roku je pritom zrejmé, že príjmy sa budú vyvíjať horšie, ako sa očakávalo pri tvorbe rozpočtu. Ak nová vláda nezačne ihneď po svojom nástupe razantne šetriť, schválený päťapolpercentný deficit na tento rok ostane iba zbožným prianím. Ministerstvo financií pritom už vyše roka predstiera, že sa nič vážne nedeje a vlastne ide o štandardný postup. Nie je to pravda, predvídateľnosť fiškálnej politiky a transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami sa od začiatku minulého roka výrazne zhoršila.
Ministerstvo financií sa na svojej internetovej stránke chváli získaním Národnej ceny za kvalitu v roku 2009, ktorú udeľuje Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Je veľmi zvláštne udeliť cenu za kvalitu v riadení práve inštitúcii, ktorej sa hlavný cieľ úplne vymkol spod kontroly. A na ten cieľ túto inštitúciu zriadili. Nielenže by ministerstvo financií nemalo byť za svoje výkony ocenené, ale s okamžitou platnosťou by mu mali odobrať aj certifikát kvality riadenia EFQM.
Autor pracuje v MESA10.
Ministrovi financií umožňuje zákon o štátnom rozpočte počas roka vykonávať presuny vo výdavkoch v mene vlády priamo, ale iba v prípade, že sa tým nezvýši deficit schválený parlamentom. To však nebol prípad minulého roka, keď muselo byť najneskôr od júna každému jasné, že zákon o rozpočte sa bez novelizácie nezaobíde. Namiesto boja o udržanie verejných financií na uzde minister financií hodil uterák do ringu a na žiadosť vlády len popresúval výdavky z jednej kopy na druhú. Septembrová novela zákona o štátnom rozpočte na rok 2009, ktorá mala aj s dôvodovou správou tri strany, len zladila vývoj príjmov s realitou. Aby počty sadli, o vzniknutý rozdiel sa zvýšila úroveň schodku, vo výdavkoch vláda neurobila ani škrt. Výsledkom je deficit na úrovni takmer sedem percent HDP, teda viac ako trojnásobok hodnoty schválenej parlamentom.
Ani to nemusí byť finálne číslo. Predstavitelia mimoparlamentnej SaS naznačili, že deficit rozpočtu za uplynulý rok môže dosiahnuť až sedem a pol percenta HDP, ak sa doň započítajú návratné finančné výpomoci štátnym podnikom a nemocniciam, ktoré, zdá sa, návratné nebudú. Možno práve to zistenie je dôvodom, pre ktorý ministerstvo financií mešká so zverejnením záverečného účtu. Podľa zákona má síce vláda čas na jeho predloženie parlamentu do konca júna, no v minulosti bolo dobrým zvykom, že o tomto čase bol už záverečný účet zverejnený. Z neho by mali byť zrejmé aj všetky presuny výdavkov a realizované finančné operácie, ktoré vláda uskutočnila v priebehu roka 2009. Doteraz ich pred verejnosťou tají.
No ani tento rok vláda a minister financií v tajnostkárení nezaostávajú. Hoci prognóza výberu daní mala byť podľa štandardného harmonogramu zverejnená už vo februári, nestalo sa tak ani do konca mája. Z makroekonomických predpokladov a skutočného plnenia daňových príjmov v tomto roku je pritom zrejmé, že príjmy sa budú vyvíjať horšie, ako sa očakávalo pri tvorbe rozpočtu. Ak nová vláda nezačne ihneď po svojom nástupe razantne šetriť, schválený päťapolpercentný deficit na tento rok ostane iba zbožným prianím. Ministerstvo financií pritom už vyše roka predstiera, že sa nič vážne nedeje a vlastne ide o štandardný postup. Nie je to pravda, predvídateľnosť fiškálnej politiky a transparentnosť nakladania s verejnými prostriedkami sa od začiatku minulého roka výrazne zhoršila.
Ministerstvo financií sa na svojej internetovej stránke chváli získaním Národnej ceny za kvalitu v roku 2009, ktorú udeľuje Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR. Je veľmi zvláštne udeliť cenu za kvalitu v riadení práve inštitúcii, ktorej sa hlavný cieľ úplne vymkol spod kontroly. A na ten cieľ túto inštitúciu zriadili. Nielenže by ministerstvo financií nemalo byť za svoje výkony ocenené, ale s okamžitou platnosťou by mu mali odobrať aj certifikát kvality riadenia EFQM.
Autor pracuje v MESA10.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.