Premiér rád bojuje na viacerých frontoch súčasne. Nestačilo mu, že vedie zápas s dôchodkovými správcovskými spoločnosťami a zdravotnými poisťovňami, začal si nový súboj – s novinármi.
Hoci tento mediálny front otvoril Smer vlastne už v deň volieb, bola to zatiaľ len taká „čudná vojna“. Občas padol výstrel, ale potom sa armády stiahli do zákopov. Tentoraz však Fico použil fakt veľký kanón, keď obvinil novinárov z korupcie. Vraj budú nasledovať aj trestné oznámenia. Médiá stiahli chvost, začali sa ospravedlňovať, priznávať mená. Premiér Fico sa mohol chvíľočku cítiť ako víťaz. Ale trvalo to iba pár hodín. Zabudol, s kým bojuje. Pár hodín po bombastickom odhalení alpského výletu, o ktorom nie je vôbec jasné, či to bola naozaj lyžovačka, vyšiel denník Plus jeden deň s titulnou fotografiou premiéra, ako sa ráno o pol deviatej korčuľuje na dunajskej hrádzi so svojou spolupracovníčkou – a podľa bulvárnych médií aj blízkou priateľkou.
Robert Fico stratil nervy a vydal vyhlásenie, ktoré svojím slovníkom a štylizáciou prezrádza, že stráca nervy. Je vraj smiešne a nechutné, ak sa novinári, ktorí ho chcú odfotiť korčuľujúceho sa na verejnom priestore, „plazia v mokrej tráve ako slizké hady“. Vládne vyjadrenie celkom zaujalo svojím netradičným prirovnaním, aké sa v politických súbojoch u nás bežne nepoužívajú. Ale je to tak – Fico vyhlásil vojnu – a v mokrej tráve sa plazia nielen slizké hady, ale aj vojaci nasadení v prvých líniách. Boj si žiada svoje, aj nasadenie v ťažkých prírodných terénoch.
Ale vážne. Môžeme si o spôsoboch práce papparaziovských fotografov myslieť svoje, ale premiér musí vedieť, že mediálnu vojnu nemôže nikdy vyhrať. Lebo aj novinári sú len celkom normálni ľudia – a keď ich začne niekto urážať a obviňovať, vyvinú mimoriadnu aktivitu a tempo. Novinárska armáda je silná vďaka svojmu vplyvu, nepotrebuje na to ani peniaze od DSS. A Ficova úderka je slabá. Je to vlastne iba malá skupinka (Glendová, Rýsová, zopár oddaných v Novom slove, nespoľahlivý Hreha a v pozadí možno minister Maďarič) bez akýchkoľvek batérií v zálohe. S touto partičkou sa možno dá vyhrať jedna bitka, ale celá vojna? A mimochodom, v regulárnej vojne platí: nepriateľ nikdy nespí, a už vôbec nie ráno okolo ôsmej, keď si premiér obúva korčule.
.eva Čobejová
Hoci tento mediálny front otvoril Smer vlastne už v deň volieb, bola to zatiaľ len taká „čudná vojna“. Občas padol výstrel, ale potom sa armády stiahli do zákopov. Tentoraz však Fico použil fakt veľký kanón, keď obvinil novinárov z korupcie. Vraj budú nasledovať aj trestné oznámenia. Médiá stiahli chvost, začali sa ospravedlňovať, priznávať mená. Premiér Fico sa mohol chvíľočku cítiť ako víťaz. Ale trvalo to iba pár hodín. Zabudol, s kým bojuje. Pár hodín po bombastickom odhalení alpského výletu, o ktorom nie je vôbec jasné, či to bola naozaj lyžovačka, vyšiel denník Plus jeden deň s titulnou fotografiou premiéra, ako sa ráno o pol deviatej korčuľuje na dunajskej hrádzi so svojou spolupracovníčkou – a podľa bulvárnych médií aj blízkou priateľkou.
Robert Fico stratil nervy a vydal vyhlásenie, ktoré svojím slovníkom a štylizáciou prezrádza, že stráca nervy. Je vraj smiešne a nechutné, ak sa novinári, ktorí ho chcú odfotiť korčuľujúceho sa na verejnom priestore, „plazia v mokrej tráve ako slizké hady“. Vládne vyjadrenie celkom zaujalo svojím netradičným prirovnaním, aké sa v politických súbojoch u nás bežne nepoužívajú. Ale je to tak – Fico vyhlásil vojnu – a v mokrej tráve sa plazia nielen slizké hady, ale aj vojaci nasadení v prvých líniách. Boj si žiada svoje, aj nasadenie v ťažkých prírodných terénoch.
Ale vážne. Môžeme si o spôsoboch práce papparaziovských fotografov myslieť svoje, ale premiér musí vedieť, že mediálnu vojnu nemôže nikdy vyhrať. Lebo aj novinári sú len celkom normálni ľudia – a keď ich začne niekto urážať a obviňovať, vyvinú mimoriadnu aktivitu a tempo. Novinárska armáda je silná vďaka svojmu vplyvu, nepotrebuje na to ani peniaze od DSS. A Ficova úderka je slabá. Je to vlastne iba malá skupinka (Glendová, Rýsová, zopár oddaných v Novom slove, nespoľahlivý Hreha a v pozadí možno minister Maďarič) bez akýchkoľvek batérií v zálohe. S touto partičkou sa možno dá vyhrať jedna bitka, ale celá vojna? A mimochodom, v regulárnej vojne platí: nepriateľ nikdy nespí, a už vôbec nie ráno okolo ôsmej, keď si premiér obúva korčule.
.eva Čobejová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.