Isteže, zatiaľ to nehrozí ľuďom, ktorí si do tela nedajú vložiť nejaký čip tak, ako to odvážne urobil britský vedec, doktor Mark Gasson z University of Reading. Aby overil svoje tvrdenie, dal si pod kožu voperovať čip, ktorý sa používa na otváranie budov, alebo na aktivovanie mobilného telefónu. Čip bol už zavírený a Dr. Gasson pred kamerami BBC predviedol, ako jednoduchým priložením ruky s čipom k počítaču nakazí informácie v počítači. Upozornil, že nakaziť sa môže aj jeden čip od druhého v prípade, že ich má človek v sebe viac.
Možno to znie absurdne, veď kto by si už do seba dal dobrovoľne strkať nejaký hardvér a softvér. Stačí si však uvedomiť, že moderné srdcové stimulátory či ďalšie medicínske zázraky, už presne takéto čipy obsahujú a ich zlyhanie by nás mohlo stáť aj život. Nehovoriac o tom, že ľudia sú schopní do seba napchať aj nebezpečnejšie, čudesnejšie a zbytočnejšie veci, ako je taká šikovná čipová mikrokartička, ktorú málokto nosí vzorne zavesenú na krku, väčšina ju stále niekde zabúda a stráca a potom sa nevie dostať do kancelárie ani na záchod.
Keď som pred desiatimi rokmi spolupracovala na príprave televíznej relácie o počítačoch, konkrétne bola reč o kyborgoch, teda o hardvérovo a softvérovo vylepšených ľuďoch, kládli sme niekoľkým ľuďom otázku, či by si dali do hlavy voperovať čip, keby to významne rozšírilo ich intelektuálne schopnosti. Umelci a filozofi tvrdili nadšene, že áno, a už sa tej doby nevedeli dočkať. Viacero respondentov to považovalo za utópiu a odmietlo sa k tomu vôbec vyjadriť. Iba jeden programátor, poznajúc kvalitu práce svojich kolegov, rozhodne vyhlásil: Dať si do hlavy natlačiť cudzie chyby? Nikdy!
Možno to znie absurdne, veď kto by si už do seba dal dobrovoľne strkať nejaký hardvér a softvér. Stačí si však uvedomiť, že moderné srdcové stimulátory či ďalšie medicínske zázraky, už presne takéto čipy obsahujú a ich zlyhanie by nás mohlo stáť aj život. Nehovoriac o tom, že ľudia sú schopní do seba napchať aj nebezpečnejšie, čudesnejšie a zbytočnejšie veci, ako je taká šikovná čipová mikrokartička, ktorú málokto nosí vzorne zavesenú na krku, väčšina ju stále niekde zabúda a stráca a potom sa nevie dostať do kancelárie ani na záchod.
Keď som pred desiatimi rokmi spolupracovala na príprave televíznej relácie o počítačoch, konkrétne bola reč o kyborgoch, teda o hardvérovo a softvérovo vylepšených ľuďoch, kládli sme niekoľkým ľuďom otázku, či by si dali do hlavy voperovať čip, keby to významne rozšírilo ich intelektuálne schopnosti. Umelci a filozofi tvrdili nadšene, že áno, a už sa tej doby nevedeli dočkať. Viacero respondentov to považovalo za utópiu a odmietlo sa k tomu vôbec vyjadriť. Iba jeden programátor, poznajúc kvalitu práce svojich kolegov, rozhodne vyhlásil: Dať si do hlavy natlačiť cudzie chyby? Nikdy!
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.