.frázy, ktoré nás v kampani presviedčajú, že v týchto voľbách ide naozaj o veľa, neklamú: v sobotu si zvolíme vodcov, ktorí by mali spravovať tento štát v čase hospodárskej krízy, rekordných dlhov a v čase, keď sa náš južný sused pohráva s ohňom. Ak sa budúci premiér, muž alebo žena, rozumným spôsobom chopí nasledovných výziev, tento časopis mu bude tlieskať.
.akcia Orbán
Hlavnou výzvou nového premiéra bude Maďarsko. Budapeštianska vláda Viktora Orbána, ktorá schválila zákon o dvojakom občianstve, ohrozuje nielen stabilitu v Strednej Európe, ale aj súdržnosť občanov našej krajiny. Miklós Duray môže byť prvým slovenským Maďarom, ktorý po zvolení za poslanca slovenského parlamentu verejne požiada maďarského prezidenta o získanie maďarského občianstva, a tak, ako to vyžaduje slovenský zákon, oznámi túto skutočnosť slovenským orgánom. Samozrejme, odmietne sa vzdať postu poslanca a konflikt bude tlačiť pred európske inštitúcie. Takisto hrozí, že Fidesz zájde ešte ďalej, a udelí novým maďarským občanom spoza hraníc volebné právo.
Nový premiér musí tomu nielen hlučne klásť odpor, ale reagovať inak než dosiaľ: rázne aj múdro. Teda usilovať sa o izoláciu Orbána v Európe, a súčasne sa uchádzať o srdcia našich Maďarov. Jedno aj druhé bude ťažké.
Napriek správe maďarského rozpočtu pod kontrolou Medzinárodného menového fondu nie je Budapešť v zlej pozícii. Orbán má doma ústavnú väčšinu a popularitu, akú u nás zažil iba Vladimír Mečiar. Prvého januára 2011 sa Maďarsko stane predsedajúcou krajinou EÚ. Pokiaľ ide o "menšinové" práva, podarilo sa mu uzavrieť partnerstvo s Bukurešťou, snaží sa o spojenectvo s Varšavou, a pritom očakáva aj podporu tradičných spojencov Berlína a Viedne. Kým Orbán buduje bilaterálne spojenectvá, slovenská vláda sa dovoláva iba hlasu medzinárodných organizácií. To sa však musí zmeniť. Európu treba presvedčiť, že Orbán podkopáva základy, na ktorých je EÚ postavená. Prioritou nového slovenského premiéra by mali byť čo najlepšie vzťahy s Poliakom Donaldom Tuskom a Nemkou Angelou Merkelovou. Ak by tí dvaja spolu s Čechmi vyjadrili jednoznačnú nevôľu nad Orbánovým dvojakým občianstvom, pridajú sa aj ďalší a Maďarsko by sa tak ocitlo pod európskym tlakom. Len pod takým tlakom môžeme odhodlaného Orbána tlačiť aspoň do čiastočných ústupkov. Ideálnym ministrom zahraničných vecí by bol preto Mikuláš Dzurinda - dobre pozná Orbána, na medzinárodnej scéne má výbornú reputáciu a so svojou žoviálnou povahou dokáže nadviazať rýchle a pevné spojenectvá.
Lenže nemenej dôležitý bude aj domáci front.
Je len samozrejmosťou, že SNS sa v novej vláde nemôže ocitnúť. Naopak, prípadná účasť jednej z maďarských strán by Orbánove možnosti citeľne obmedzila. Z pohľadu Slovenska by bol ideálny vládny partner Bugárov Most-Híd, teda z veľkej časti maďarská strana, ktorá sa však nezúčastňuje na Orbánových karpatských menšinových projektoch. Slovenskí Maďari by tak mali reprezentáciu vo vláde, tá by však mala iné predstavy ako nacionalistický Fidesz. Ak aj SMK zotrvá na svojej proorbánovskej pozícii, treba k nej pristupovať zdržanlivo, pretože zastupuje väčšinu našich Maďarov. A tým treba dať po rokoch konečne najavo, že nie sú druhoradými, ale rovnocennými občanmi, ktorí nemajú vôbec dôvod žiadať o druhé občianstvo v Budapešti. Naopak, ak má byť v slovenskej politike niekto druhoradý, sú to protimaďarské živly, teda vulgárni muži a jedna kričiaca žena okolo Jána Slotu. Zástupcovia SNS by mali byť v novom parlamente iba trpení: nemali by byť predsedami ani podpredsedami žiadneho z výborov. Tak ako je potrebné izolovať Orbána v rámci Európy, tak je nevyhnutné izolovať aj SNS v rámci Slovenska. Z úcty k našim Maďarom.
.eurozóna po Grécku
Pred premiérom sa ocitne ďalšia európska výzva: ako po gréckej kríze nanovo usporiadať eurozónu. Tu by sme mali našu politiku čiastočne podriadiť kľúčovej zahraničnopolitickej priorite, ktorou je izolácia nacionalistického Orbána. Preto by mal nový premiér nadviazať úzke spojenestvo s Nemeckom a vehementne podporovať Angelu Merkelovú všade tam, kde sa to neprieči našim záujmom. Môžeme pokojne súhlasiť s Merkelovej snahou trestať nezodpovedné štáty ako Grécko krátením eurofondov. Nemci tiež chcú dočasne odňať krajinám, ktoré budú porušovať maastrichtské kritériá, hlasovacie práva v orgánoch EÚ. Keďže proti tomu ostro protestoval predseda Európskej komisie José Barroso, mali by sme tento konflikt využiť a postaviť sa na Merkelovej stranu. Lenže pozor, zaznievajú - najmä z Francúzska - aj hlasy, ktoré chcú eurozónu podriadiť akejsi jednotnej európskej vláde. To by mal nový premiér dôrazne odmietnuť, a to aj v prípade, že by prišla s podobnou iniciatívou samotná nemecká kancelárka.
.verejné dlhy
Nový premiér by mal občanov okamžite vyliečiť z ilúzie, že hrozivo narastajúce dlhy sa dajú vyriešiť iba bojom proti korupcii a šetrením pri verejnom obstarávaní. Hneď po vymenovaní by mal oznámiť zlú správu: ak milí občania nechcete, aby v dohľadnom čase stratili investori záujem o nákup slovenských vládnych dlhopisov, čím by sme sa vydali na grécku cestu, zabudnite na trináste dôchodky či na daňové prázdniny a iné úľavy pre novomanželov. Skrátka, zabudnite na všetko, čo sme vám pred voľbami naľavo aj napravo sľubovali. V najbližších rokoch nebudú peniaze ani na vianočné príspevky pre dôchodcov, ani na súčasnú výšku príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Keďže Ficova vláda napriek obrovskému prepadu v daňových príjmoch nechala rásť výdavky rovnako ako v hojných časoch, budú nevyhnutné radikálne škrty. A nemôže ostať tabu ani prípadné zvyšovanie daní. Čísla totiž nepustia. Na konci roka môže deficit štátneho rozpočtu dosiahnuť až okolo päť miliárd eur. Už len ak sa má na konci tohto roka dodržať cieľový 5,5-percentný deficit štátneho rozpočtu, musí nová vláda ušetriť stovky miliónov eur. Analytik Tatra banky Juraj Valachy odhaduje, že ak by vláda neprikročila k zásadným opatreniam, deficit na konci roka by bol zhruba 7 percent HDP. Koľko by teda musel štát ušetriť, aby bol na konci roku deficit "iba" 5,5 percenta HDP? "Pri očakávaných nižších príjmoch to znamená ušetriť 1 miliardu eur na výdavkovej strane," uvádza Valachy. Jedna miliarda eur, teda vyše 30 miliárd korún - toľko musí ušetriť za pol roka nová vláda, ak má ostať rozpočet ako-tak stabilný.
Nový premiér musí dať silnú ruku ministrovi financií a mal by viesť pred verejnosťou neustálu presvedčovaciu kampaň o tom, že iná cesta než táto by viedla - do Atén. Alebo do Budapešti.
.sociálna poisťovňa
Dlhodobo najvážnejším problémom Slovenska je starnutie populácie. Povedané ekonomicky: udržateľnosť dôchodkového systému.
Zásadnú dôchodkovú reformu máme za sebou, státisíce ľudí si polovicou svojich odvodov šetria na súkromných účtoch. Lenže dôchodky, ako ich nastavil exminister Ľudovít Kaník, sú neudržateľné. Nejde pritom o problém roku 2030 či 2050. Problém vidieť už dnes: rozdiel medzi výdavkami a príjmami Sociálnej poisťovne, teda vyplatenými dôchodkami a zaplatenými odvodmi, dosiahne tento rok takmer 2 miliardy eur. Okrem výpadku spôsobeného zavedením druhého piliera, na čo štát vytvoril istú rezervu, musí vláda Sociálnej poisťovni doplatiť ďalších 750 miliónov eur. A keďže počet pracujúcich bude v dôsledku demografickej krízy postupne klesať a počet dôchodcov iba rásť, súčasný systém treba zmeniť. Logika nepustí: čím skôr vláda začne problém riešiť, tým menší deficit budeme sanovať. "Ak by mali túto sumu uhradiť pracujúci len svojimi odvodmi, to znamená štát by dotoval iba výpadok spôsobený zavedením druhého piliera, muselo by pribudnúť 250-tisíc poistencov, ktorí by neboli v druhom pilieri," hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Keďže ide o nerealizovateľný scenár, Ďurana predstavuje tri možné riešenia a ich ekonomické vyčíslenie. Všetky tri sú zamerané na šetrenie. Po prvé, obmedzenie valorizácie dôchodkov. "Každé ušetrené percento, o ktoré by sa dôchodky nevalorizovali, by ročne znamenalo úsporu 40 až 50 miliónov eur." Druhým možným opatrením je stanovenie stropu maximálnej výšky dôchodku. "Ak by sme siahli aj už na priznané dôchodky a zaviedli strop vo výške čistej priemernej mzdy, to znamená 588 eur, ročne by sme ušetrili okolo 33 miliónov eur. Výška úspor by však každým rokom rástla," dodáva Ďurana. Napokon je to posunutie veku odchodu do dôchodku: "Posun o jeden rok by znamenal ročnú úsporu 363 miliónov eur". Záver? Zdá sa, že ak by sa budúca vláda chcela správať zodpovedne, nemohla by si z ponúkaných zlých riešení priveľmi vyberať, ale naopak, musela by kombinovať všetky tri. Inak tikajúcej bombe v podobe deficitu Sociálnej poisťovne zabrániť nedokáže.
.naši Rómovia
Ak existuje oblasť, ktorá by si zaslúžila nové ministerstvo, tak je to rómsky problém. Náš časopis síce vždy podporoval štíhlu vládu, zdá sa však, že v prípade Rómov dozrel čas na zmenu prístupu.
Model podpredsedov vlády pre túto problematiku (Csáky, Čaplovič) a ich špecializovaného útvaru splnomocnenca pre rómsku komunitu sa neosvedčil. Minister pre Rómov by za svoju prácu priamo zodpovedal nielen premiérovi, ale aj parlamentu. To by prospelo diskusii o probléme, ale najmä by to konečne nútilo politikov robiť vážnejšie rozhodnutia. Aj keď Marián Kotleba nezíska vo voľbách 2-3 percentá hlasov, krajina potrebuje, aby sa Rómom začala venovať aj slovenská pravica a ľavica.
Nový minister by mal ponúknuť tak program represie, ako aj integrácie. Ľudskoprávni akivisti zvyknú rómsku neprispôsobivosť či kriminalitu ospravedlňovať, ich odporcovia zas preháňajú a snažia sa mobilizovať nespokojnosť medzi bielou populáciu. Treba zvoliť zlatú strednú cestu.
Nová vláda by mala v prvom rade urýchlene napraviť chyby Ficovho
kabinetu: reštaurovať systém rómskych asistentov do pôvodnej podoby, posilniť rómske zastúpenie pri polícii a ďalších úradoch štátu.
Namiesto experimentov s internátnymi školami treba posilniť programy, ktoré fungovali a umožniť masívnejšie čerpanie zdrojov aj pre cirkevné a súkromné organizácie, ochotné pôsobiť medzi Rómami.
Štát potrebuje poznať stav rómskej kriminality, viesť deti k pravidelnej školskej dochádzke (aj za cenu ďalších dotácií) a v prípade problematických osád nasadzovať špeciálne policajné hliadky, ktoré by chránili verejný a súkromný majetok a zabezpečovali pokojné spolužitie s väčšinovou populáciou. Ako upozornil v minulosti na stránkach .týždňa Bill Baker, sociálne problémy rómskej menšiny nedokáže vyriešiť byrokratický úrad, ale motivovaný sociálny pracovník. Baker v tomto duchu predstavil aj takzvaný wisconsinský model bezhotovostných služieb a špecializovaných obchodov, ktorý vedie príslušníkov komunity k zodpovednému narábaniu s finančnými zdrojmi. A súčasne znižuje alkoholizmus, úžeru a iné formy závislosti. Ani nový minister by však nemal podľahnúť ilúzii, že rómsky problém možno vyriešiť z Bratislavy. Čo najviac práv a povinností treba decentralizovať na úroveň miest a obcí. Aj s pomocou vlády sa treba pokúsiť postupne rozložiť najväčšie mestské geto Luník IX. a brániť narastajúcej segregácii. Nový premiér by mal okamžite po nástupe do úradu vyslať signál, že minister pre Rómov bude kľúčovým postom vo vláde.
.univerzity
Premiér Robert Fico správne kritizoval počet univerzít na Slovensku s argumentom, že ich sídlom je takmer každé okresné mesto, pričom kvalita vôbec nie je dôležitá. Za jeho ministra školstva sa však proces komplexnej akreditácie, ktorý mal rozlíšiť kvalitu od nekvality, celkom zvrhol. Status univerzity, ktorá má v sebe spájať kvalitné vzdelávanie so špičkovým výskumom, napokon získala väčšina verejných vysokých škôl. Nekvalitnejší zvyšok, teda školy, ktoré sa nekvalifikovali na univerzity, sa dostal do nižšej kategórie "obyčajných" či odborných vysokých škôl. Výsledkom je dnešná masa univerzít. A masa vysokých škôl, ktoré sa chcú stať univerzitami a kým sa im to nepodarí, budú mať nižší nárok na dotácie. S touto vzdelávacou katastrofou treba skoncovať. Nový premiér a jeho minister školstva musí chápať, že táto krajina potrebuje kvalitné (a dobre financované) odborné vysoké školy, ktoré dokážu rýchlo pripraviť veľké množstvo bakalárov pre potreby praxe. Rovnako však potrebuje nie masové, ale elitné univerzity a menej početnejšiu skupinu absolventov s titulmi magistrov a doktorov, ktoré budú mať vážnosť. Nový minister školstva sa nezaobíde bez plnej podpory premiéra pre nevyhnutné kroky: nový, vážne mienený akreditačný proces za účasti zahraničných autorít, a lepšie rozdeľovanie peňazí na výskum, ktoré sa nevyplytvajú v stovkách projektov, ale pôjdu tým najlepším.
.spravodlivosť
Polícia, prokuratúra, súdy. Majú zabezpečovať, aby sme žili v bezpečnej krajine a napĺňať ľudskú túžbu po spravodlivosti. Všetky tri zložky moci však zlyhávajú. Najmä pre ľudí, ktorí ich ovládli.
Už od nástupu ministra vnútra Roberta Kaliňáka je jasné, že zbor má nekompetentné vedenie. Nový premiér by preto mal trvať na odvolaní policajného prezidenta Packu, prvého viceprezidenta Kopčíka a ďalších vysokých úradníkov. Zmenu si vyžaduje aj dôchodkový systém, ktorý umožňuje policajtom odísť do dôchodku krátko po tridsiatke. Ide o bezprecedentný model, ktorý funguje proti samotným policajtom. Príliš veľká časť rozpočtu sa neinvestuje, ale spotrebúva na policajné dôchodky.
Dobroslav Trnka, ktorý bol zvolený za generálneho prokurátora ešte za Dzurindovej vlády, sa ukázal ako mimoriadne zlá voľba. Mnohé kauzy, najmä naťahovanie času v škandalóznom prípade Hedvigy Malinovej, ukázali, že prokuratúra neslúži právu, ale výkonnej moci. Budúci rok uplynie Trnkovi sedemročné funkčné obdobie, a malo by byť samozrejmosťou, že on sám, ani človek podobného formátu nebude zvolený na ďalších sedem rokov. Nový premiér by sa mal ešte pred voľbou zasadiť za zmenu zákona, aby generálny prokurátor nemohol byť do funkcie zvolený viac než raz. Samo osebe to síce ešte nie je záruka nezávislosti, ale aspoň jej posilnenie.
Nový premiér by mal súhlasiť iba s nomináciou takého ministra spravodlivosti (ideálnym by bol Daniel Lipšic), ktorý sa nebude báť zápasu s predsedom Najvyššieho súdu (NS). Štefan Harabin má byť na čele tohto súdu do roku 2014, je však takým vážnym ohrozením spravodlivosti, že všetky ideálne predstavy o nezasahovaní politiky do súdnictva musia ísť bokom. Nový minister by mal v prvom rade odvolať všetkých krajských a okresných funkcionárov súdov, ktorí patria do skupiny harabinovcov. Premiér by mal všetkým sudcom, ktorí sa ozvali a ozývajú proti Harabinovi (hoci ich hlasy môžu byť rôzne motivované) vysloviť jasnú morálnu podporu.
V druhom rade bude potrebné ústavnou väčšinou zmeniť paragraf v ústave, podľa ktorého predseda Najvyššieho súdu šéfuje Súdnej rade. Ak by sa podarilo Harabina odstrihnúť od Súdnej rady, jeho vplyv na celé súdnictvo by sa značne eliminoval. Žiaľ, jeho odvolanie z postu predsedu NS je podľa ústavy len ťažko realizovateľné. V každom prípade, ak sa bude Harabin ďalšie štyri roky obávať o vlastnú pozíciu a neostane mu energia na zastrašovanie nezávislých sudcov, justícii v našej krajine sa aspoň trochu uľaví.
.akcia Orbán
Hlavnou výzvou nového premiéra bude Maďarsko. Budapeštianska vláda Viktora Orbána, ktorá schválila zákon o dvojakom občianstve, ohrozuje nielen stabilitu v Strednej Európe, ale aj súdržnosť občanov našej krajiny. Miklós Duray môže byť prvým slovenským Maďarom, ktorý po zvolení za poslanca slovenského parlamentu verejne požiada maďarského prezidenta o získanie maďarského občianstva, a tak, ako to vyžaduje slovenský zákon, oznámi túto skutočnosť slovenským orgánom. Samozrejme, odmietne sa vzdať postu poslanca a konflikt bude tlačiť pred európske inštitúcie. Takisto hrozí, že Fidesz zájde ešte ďalej, a udelí novým maďarským občanom spoza hraníc volebné právo.
Nový premiér musí tomu nielen hlučne klásť odpor, ale reagovať inak než dosiaľ: rázne aj múdro. Teda usilovať sa o izoláciu Orbána v Európe, a súčasne sa uchádzať o srdcia našich Maďarov. Jedno aj druhé bude ťažké.
Napriek správe maďarského rozpočtu pod kontrolou Medzinárodného menového fondu nie je Budapešť v zlej pozícii. Orbán má doma ústavnú väčšinu a popularitu, akú u nás zažil iba Vladimír Mečiar. Prvého januára 2011 sa Maďarsko stane predsedajúcou krajinou EÚ. Pokiaľ ide o "menšinové" práva, podarilo sa mu uzavrieť partnerstvo s Bukurešťou, snaží sa o spojenectvo s Varšavou, a pritom očakáva aj podporu tradičných spojencov Berlína a Viedne. Kým Orbán buduje bilaterálne spojenectvá, slovenská vláda sa dovoláva iba hlasu medzinárodných organizácií. To sa však musí zmeniť. Európu treba presvedčiť, že Orbán podkopáva základy, na ktorých je EÚ postavená. Prioritou nového slovenského premiéra by mali byť čo najlepšie vzťahy s Poliakom Donaldom Tuskom a Nemkou Angelou Merkelovou. Ak by tí dvaja spolu s Čechmi vyjadrili jednoznačnú nevôľu nad Orbánovým dvojakým občianstvom, pridajú sa aj ďalší a Maďarsko by sa tak ocitlo pod európskym tlakom. Len pod takým tlakom môžeme odhodlaného Orbána tlačiť aspoň do čiastočných ústupkov. Ideálnym ministrom zahraničných vecí by bol preto Mikuláš Dzurinda - dobre pozná Orbána, na medzinárodnej scéne má výbornú reputáciu a so svojou žoviálnou povahou dokáže nadviazať rýchle a pevné spojenectvá.
Lenže nemenej dôležitý bude aj domáci front.
Je len samozrejmosťou, že SNS sa v novej vláde nemôže ocitnúť. Naopak, prípadná účasť jednej z maďarských strán by Orbánove možnosti citeľne obmedzila. Z pohľadu Slovenska by bol ideálny vládny partner Bugárov Most-Híd, teda z veľkej časti maďarská strana, ktorá sa však nezúčastňuje na Orbánových karpatských menšinových projektoch. Slovenskí Maďari by tak mali reprezentáciu vo vláde, tá by však mala iné predstavy ako nacionalistický Fidesz. Ak aj SMK zotrvá na svojej proorbánovskej pozícii, treba k nej pristupovať zdržanlivo, pretože zastupuje väčšinu našich Maďarov. A tým treba dať po rokoch konečne najavo, že nie sú druhoradými, ale rovnocennými občanmi, ktorí nemajú vôbec dôvod žiadať o druhé občianstvo v Budapešti. Naopak, ak má byť v slovenskej politike niekto druhoradý, sú to protimaďarské živly, teda vulgárni muži a jedna kričiaca žena okolo Jána Slotu. Zástupcovia SNS by mali byť v novom parlamente iba trpení: nemali by byť predsedami ani podpredsedami žiadneho z výborov. Tak ako je potrebné izolovať Orbána v rámci Európy, tak je nevyhnutné izolovať aj SNS v rámci Slovenska. Z úcty k našim Maďarom.
.eurozóna po Grécku
Pred premiérom sa ocitne ďalšia európska výzva: ako po gréckej kríze nanovo usporiadať eurozónu. Tu by sme mali našu politiku čiastočne podriadiť kľúčovej zahraničnopolitickej priorite, ktorou je izolácia nacionalistického Orbána. Preto by mal nový premiér nadviazať úzke spojenestvo s Nemeckom a vehementne podporovať Angelu Merkelovú všade tam, kde sa to neprieči našim záujmom. Môžeme pokojne súhlasiť s Merkelovej snahou trestať nezodpovedné štáty ako Grécko krátením eurofondov. Nemci tiež chcú dočasne odňať krajinám, ktoré budú porušovať maastrichtské kritériá, hlasovacie práva v orgánoch EÚ. Keďže proti tomu ostro protestoval predseda Európskej komisie José Barroso, mali by sme tento konflikt využiť a postaviť sa na Merkelovej stranu. Lenže pozor, zaznievajú - najmä z Francúzska - aj hlasy, ktoré chcú eurozónu podriadiť akejsi jednotnej európskej vláde. To by mal nový premiér dôrazne odmietnuť, a to aj v prípade, že by prišla s podobnou iniciatívou samotná nemecká kancelárka.
.verejné dlhy
Nový premiér by mal občanov okamžite vyliečiť z ilúzie, že hrozivo narastajúce dlhy sa dajú vyriešiť iba bojom proti korupcii a šetrením pri verejnom obstarávaní. Hneď po vymenovaní by mal oznámiť zlú správu: ak milí občania nechcete, aby v dohľadnom čase stratili investori záujem o nákup slovenských vládnych dlhopisov, čím by sme sa vydali na grécku cestu, zabudnite na trináste dôchodky či na daňové prázdniny a iné úľavy pre novomanželov. Skrátka, zabudnite na všetko, čo sme vám pred voľbami naľavo aj napravo sľubovali. V najbližších rokoch nebudú peniaze ani na vianočné príspevky pre dôchodcov, ani na súčasnú výšku príspevku pri narodení prvého, druhého a tretieho dieťaťa. Keďže Ficova vláda napriek obrovskému prepadu v daňových príjmoch nechala rásť výdavky rovnako ako v hojných časoch, budú nevyhnutné radikálne škrty. A nemôže ostať tabu ani prípadné zvyšovanie daní. Čísla totiž nepustia. Na konci roka môže deficit štátneho rozpočtu dosiahnuť až okolo päť miliárd eur. Už len ak sa má na konci tohto roka dodržať cieľový 5,5-percentný deficit štátneho rozpočtu, musí nová vláda ušetriť stovky miliónov eur. Analytik Tatra banky Juraj Valachy odhaduje, že ak by vláda neprikročila k zásadným opatreniam, deficit na konci roka by bol zhruba 7 percent HDP. Koľko by teda musel štát ušetriť, aby bol na konci roku deficit "iba" 5,5 percenta HDP? "Pri očakávaných nižších príjmoch to znamená ušetriť 1 miliardu eur na výdavkovej strane," uvádza Valachy. Jedna miliarda eur, teda vyše 30 miliárd korún - toľko musí ušetriť za pol roka nová vláda, ak má ostať rozpočet ako-tak stabilný.
Nový premiér musí dať silnú ruku ministrovi financií a mal by viesť pred verejnosťou neustálu presvedčovaciu kampaň o tom, že iná cesta než táto by viedla - do Atén. Alebo do Budapešti.
.sociálna poisťovňa
Dlhodobo najvážnejším problémom Slovenska je starnutie populácie. Povedané ekonomicky: udržateľnosť dôchodkového systému.
Zásadnú dôchodkovú reformu máme za sebou, státisíce ľudí si polovicou svojich odvodov šetria na súkromných účtoch. Lenže dôchodky, ako ich nastavil exminister Ľudovít Kaník, sú neudržateľné. Nejde pritom o problém roku 2030 či 2050. Problém vidieť už dnes: rozdiel medzi výdavkami a príjmami Sociálnej poisťovne, teda vyplatenými dôchodkami a zaplatenými odvodmi, dosiahne tento rok takmer 2 miliardy eur. Okrem výpadku spôsobeného zavedením druhého piliera, na čo štát vytvoril istú rezervu, musí vláda Sociálnej poisťovni doplatiť ďalších 750 miliónov eur. A keďže počet pracujúcich bude v dôsledku demografickej krízy postupne klesať a počet dôchodcov iba rásť, súčasný systém treba zmeniť. Logika nepustí: čím skôr vláda začne problém riešiť, tým menší deficit budeme sanovať. "Ak by mali túto sumu uhradiť pracujúci len svojimi odvodmi, to znamená štát by dotoval iba výpadok spôsobený zavedením druhého piliera, muselo by pribudnúť 250-tisíc poistencov, ktorí by neboli v druhom pilieri," hovorí analytik INESS Radovan Ďurana. Keďže ide o nerealizovateľný scenár, Ďurana predstavuje tri možné riešenia a ich ekonomické vyčíslenie. Všetky tri sú zamerané na šetrenie. Po prvé, obmedzenie valorizácie dôchodkov. "Každé ušetrené percento, o ktoré by sa dôchodky nevalorizovali, by ročne znamenalo úsporu 40 až 50 miliónov eur." Druhým možným opatrením je stanovenie stropu maximálnej výšky dôchodku. "Ak by sme siahli aj už na priznané dôchodky a zaviedli strop vo výške čistej priemernej mzdy, to znamená 588 eur, ročne by sme ušetrili okolo 33 miliónov eur. Výška úspor by však každým rokom rástla," dodáva Ďurana. Napokon je to posunutie veku odchodu do dôchodku: "Posun o jeden rok by znamenal ročnú úsporu 363 miliónov eur". Záver? Zdá sa, že ak by sa budúca vláda chcela správať zodpovedne, nemohla by si z ponúkaných zlých riešení priveľmi vyberať, ale naopak, musela by kombinovať všetky tri. Inak tikajúcej bombe v podobe deficitu Sociálnej poisťovne zabrániť nedokáže.
.naši Rómovia
Ak existuje oblasť, ktorá by si zaslúžila nové ministerstvo, tak je to rómsky problém. Náš časopis síce vždy podporoval štíhlu vládu, zdá sa však, že v prípade Rómov dozrel čas na zmenu prístupu.
Model podpredsedov vlády pre túto problematiku (Csáky, Čaplovič) a ich špecializovaného útvaru splnomocnenca pre rómsku komunitu sa neosvedčil. Minister pre Rómov by za svoju prácu priamo zodpovedal nielen premiérovi, ale aj parlamentu. To by prospelo diskusii o probléme, ale najmä by to konečne nútilo politikov robiť vážnejšie rozhodnutia. Aj keď Marián Kotleba nezíska vo voľbách 2-3 percentá hlasov, krajina potrebuje, aby sa Rómom začala venovať aj slovenská pravica a ľavica.
Nový minister by mal ponúknuť tak program represie, ako aj integrácie. Ľudskoprávni akivisti zvyknú rómsku neprispôsobivosť či kriminalitu ospravedlňovať, ich odporcovia zas preháňajú a snažia sa mobilizovať nespokojnosť medzi bielou populáciu. Treba zvoliť zlatú strednú cestu.
Nová vláda by mala v prvom rade urýchlene napraviť chyby Ficovho
kabinetu: reštaurovať systém rómskych asistentov do pôvodnej podoby, posilniť rómske zastúpenie pri polícii a ďalších úradoch štátu.
Namiesto experimentov s internátnymi školami treba posilniť programy, ktoré fungovali a umožniť masívnejšie čerpanie zdrojov aj pre cirkevné a súkromné organizácie, ochotné pôsobiť medzi Rómami.
Štát potrebuje poznať stav rómskej kriminality, viesť deti k pravidelnej školskej dochádzke (aj za cenu ďalších dotácií) a v prípade problematických osád nasadzovať špeciálne policajné hliadky, ktoré by chránili verejný a súkromný majetok a zabezpečovali pokojné spolužitie s väčšinovou populáciou. Ako upozornil v minulosti na stránkach .týždňa Bill Baker, sociálne problémy rómskej menšiny nedokáže vyriešiť byrokratický úrad, ale motivovaný sociálny pracovník. Baker v tomto duchu predstavil aj takzvaný wisconsinský model bezhotovostných služieb a špecializovaných obchodov, ktorý vedie príslušníkov komunity k zodpovednému narábaniu s finančnými zdrojmi. A súčasne znižuje alkoholizmus, úžeru a iné formy závislosti. Ani nový minister by však nemal podľahnúť ilúzii, že rómsky problém možno vyriešiť z Bratislavy. Čo najviac práv a povinností treba decentralizovať na úroveň miest a obcí. Aj s pomocou vlády sa treba pokúsiť postupne rozložiť najväčšie mestské geto Luník IX. a brániť narastajúcej segregácii. Nový premiér by mal okamžite po nástupe do úradu vyslať signál, že minister pre Rómov bude kľúčovým postom vo vláde.
.univerzity
Premiér Robert Fico správne kritizoval počet univerzít na Slovensku s argumentom, že ich sídlom je takmer každé okresné mesto, pričom kvalita vôbec nie je dôležitá. Za jeho ministra školstva sa však proces komplexnej akreditácie, ktorý mal rozlíšiť kvalitu od nekvality, celkom zvrhol. Status univerzity, ktorá má v sebe spájať kvalitné vzdelávanie so špičkovým výskumom, napokon získala väčšina verejných vysokých škôl. Nekvalitnejší zvyšok, teda školy, ktoré sa nekvalifikovali na univerzity, sa dostal do nižšej kategórie "obyčajných" či odborných vysokých škôl. Výsledkom je dnešná masa univerzít. A masa vysokých škôl, ktoré sa chcú stať univerzitami a kým sa im to nepodarí, budú mať nižší nárok na dotácie. S touto vzdelávacou katastrofou treba skoncovať. Nový premiér a jeho minister školstva musí chápať, že táto krajina potrebuje kvalitné (a dobre financované) odborné vysoké školy, ktoré dokážu rýchlo pripraviť veľké množstvo bakalárov pre potreby praxe. Rovnako však potrebuje nie masové, ale elitné univerzity a menej početnejšiu skupinu absolventov s titulmi magistrov a doktorov, ktoré budú mať vážnosť. Nový minister školstva sa nezaobíde bez plnej podpory premiéra pre nevyhnutné kroky: nový, vážne mienený akreditačný proces za účasti zahraničných autorít, a lepšie rozdeľovanie peňazí na výskum, ktoré sa nevyplytvajú v stovkách projektov, ale pôjdu tým najlepším.
.spravodlivosť
Polícia, prokuratúra, súdy. Majú zabezpečovať, aby sme žili v bezpečnej krajine a napĺňať ľudskú túžbu po spravodlivosti. Všetky tri zložky moci však zlyhávajú. Najmä pre ľudí, ktorí ich ovládli.
Už od nástupu ministra vnútra Roberta Kaliňáka je jasné, že zbor má nekompetentné vedenie. Nový premiér by preto mal trvať na odvolaní policajného prezidenta Packu, prvého viceprezidenta Kopčíka a ďalších vysokých úradníkov. Zmenu si vyžaduje aj dôchodkový systém, ktorý umožňuje policajtom odísť do dôchodku krátko po tridsiatke. Ide o bezprecedentný model, ktorý funguje proti samotným policajtom. Príliš veľká časť rozpočtu sa neinvestuje, ale spotrebúva na policajné dôchodky.
Dobroslav Trnka, ktorý bol zvolený za generálneho prokurátora ešte za Dzurindovej vlády, sa ukázal ako mimoriadne zlá voľba. Mnohé kauzy, najmä naťahovanie času v škandalóznom prípade Hedvigy Malinovej, ukázali, že prokuratúra neslúži právu, ale výkonnej moci. Budúci rok uplynie Trnkovi sedemročné funkčné obdobie, a malo by byť samozrejmosťou, že on sám, ani človek podobného formátu nebude zvolený na ďalších sedem rokov. Nový premiér by sa mal ešte pred voľbou zasadiť za zmenu zákona, aby generálny prokurátor nemohol byť do funkcie zvolený viac než raz. Samo osebe to síce ešte nie je záruka nezávislosti, ale aspoň jej posilnenie.
Nový premiér by mal súhlasiť iba s nomináciou takého ministra spravodlivosti (ideálnym by bol Daniel Lipšic), ktorý sa nebude báť zápasu s predsedom Najvyššieho súdu (NS). Štefan Harabin má byť na čele tohto súdu do roku 2014, je však takým vážnym ohrozením spravodlivosti, že všetky ideálne predstavy o nezasahovaní politiky do súdnictva musia ísť bokom. Nový minister by mal v prvom rade odvolať všetkých krajských a okresných funkcionárov súdov, ktorí patria do skupiny harabinovcov. Premiér by mal všetkým sudcom, ktorí sa ozvali a ozývajú proti Harabinovi (hoci ich hlasy môžu byť rôzne motivované) vysloviť jasnú morálnu podporu.
V druhom rade bude potrebné ústavnou väčšinou zmeniť paragraf v ústave, podľa ktorého predseda Najvyššieho súdu šéfuje Súdnej rade. Ak by sa podarilo Harabina odstrihnúť od Súdnej rady, jeho vplyv na celé súdnictvo by sa značne eliminoval. Žiaľ, jeho odvolanie z postu predsedu NS je podľa ústavy len ťažko realizovateľné. V každom prípade, ak sa bude Harabin ďalšie štyri roky obávať o vlastnú pozíciu a neostane mu energia na zastrašovanie nezávislých sudcov, justícii v našej krajine sa aspoň trochu uľaví.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.