Bolo krátko pred prvými slobodnými voľbami. V našom okresnom meste vtedy viseli len plagáty VPN s ich Šancou pre Slovensko a nejaké inzeráty KSS a KDH. Z toho bratislavského nápisu som bol trochu zmätený. Po mnohých rokoch mi došlo, že to pre mňa bola prvá antikampaň, prvý znak ľudovej tvorivosti, prvá predvolebná akcia, ktorú neriadili volebné štáby, skrátka niečo, čo v centrálach strán a hnutí nezamýšľali.
Ten múr, na ktorom som ten nápis videl, už prekryla iná budova. Ktovie, či si na tie slová dnes ešte niekto spomenie? Možno mal ten nápis podobnú históriu ako tie tisíce predvolebných spotov, mítingov a plagátov, ktoré v nasledujúcich voľbách zas a zas zaplavovali Slovensko. Možno bol určený len na jedno použitie. Ale je možné, že v pamäti pretrval až dodnes - tak ako Dzurindov bicykel, Mečiarovo Vivat Slovakia či Ficove holé zadky. Ktovie - pamäť si vyberá, čo si bude pamätať.
Kniha Vyvolaní vyvolení môže pomôcť. Ukazuje kampaň v jej nahote, v jej snahe predať ľuďom akúkoľvek ilúziu, neprikrášľuje, neretušuje, nevyberá páčivé zábery.
Hneď druhá séria fotografií je ako rana medzi oči. Je označená ako Humenné 1998, ale niektoré fotografie pôsobia dojmom, že vznikli ešte v polovici sedemdesiatych rokov. Trochu smiešne dnes pôsobia fotografie z prešovského mítingu HZDS v roku 1998. Kým Maiga, Habera, Ďurinda, nafukovací slon, Sparta Praha a rozhodca Micheľ spolu s Mečiarom vyvolávajú už len úsmev, kulturista Adam Cibuľa, ktorý jazdil po rómskych osadách s autobusom HZD vyvoláva skôr ľútosť.
Iste, ani fotografia nezachytí a nesprostredkuje všetko. Voľby v roku 1998 - to nebola len rezešovská megalománia a Dzurindovi cyklisti, ale aj oprávnená obava o ich demokatický priebeh. Na to sú však iné knihy. Kniha Vyvolaní vyvolení sprostredkúva to, čo má: surovú realitu, nové, nezamýšľané významy kampane, stranícku snahu, pretvorenú tými, na ktorých údajne najviac záleží - voličmi.
Ten múr, na ktorom som ten nápis videl, už prekryla iná budova. Ktovie, či si na tie slová dnes ešte niekto spomenie? Možno mal ten nápis podobnú históriu ako tie tisíce predvolebných spotov, mítingov a plagátov, ktoré v nasledujúcich voľbách zas a zas zaplavovali Slovensko. Možno bol určený len na jedno použitie. Ale je možné, že v pamäti pretrval až dodnes - tak ako Dzurindov bicykel, Mečiarovo Vivat Slovakia či Ficove holé zadky. Ktovie - pamäť si vyberá, čo si bude pamätať.
Kniha Vyvolaní vyvolení môže pomôcť. Ukazuje kampaň v jej nahote, v jej snahe predať ľuďom akúkoľvek ilúziu, neprikrášľuje, neretušuje, nevyberá páčivé zábery.
Hneď druhá séria fotografií je ako rana medzi oči. Je označená ako Humenné 1998, ale niektoré fotografie pôsobia dojmom, že vznikli ešte v polovici sedemdesiatych rokov. Trochu smiešne dnes pôsobia fotografie z prešovského mítingu HZDS v roku 1998. Kým Maiga, Habera, Ďurinda, nafukovací slon, Sparta Praha a rozhodca Micheľ spolu s Mečiarom vyvolávajú už len úsmev, kulturista Adam Cibuľa, ktorý jazdil po rómskych osadách s autobusom HZD vyvoláva skôr ľútosť.
Iste, ani fotografia nezachytí a nesprostredkuje všetko. Voľby v roku 1998 - to nebola len rezešovská megalománia a Dzurindovi cyklisti, ale aj oprávnená obava o ich demokatický priebeh. Na to sú však iné knihy. Kniha Vyvolaní vyvolení sprostredkúva to, čo má: surovú realitu, nové, nezamýšľané významy kampane, stranícku snahu, pretvorenú tými, na ktorých údajne najviac záleží - voličmi.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.