Pokus zaviesť jednotnú menu pre 16 dosť odlišných krajín bol vždy ohrozený neúspechom. Posun k jednotnej mene znamenal pre členov menovej únie, že stratia kontrolu nad svojou monetárnou politikou a úrokovou mierou, a nebudú ich môcť prispôsobovať podmienkam národnej ekonomiky. Znamenalo to tiež, že úrokové miery každej krajiny nebudú môcť reagovať na narastajúce odlišnosti v produktivite a na svetové trendy v dopyte.
Navyše jednotná mena oslabila trhové signály, ktoré inak varujú krajinu, že jej rozpočtové deficity príliš rastú. A keď krajina s veľkým deficitom potrebuje zvýšiť dane a znížiť vládne výdavky, tak ako to dnes robí Grécko, tak výsledný pokles HDP a zamestnanosti nemôže zmierniť devalvácia, ktorá zvýši vývoz a zníži dovoz.
.prečo USA nie sú EÚ
Prečo potom v USA jednotná mena funguje, napriek tomu, že aj tam sú veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi? Pretože v USA sú tri kľúčové ekonomické podmienky, ktoré v Európe neexistujú, a ktoré umožňujú týmto odlišným štátom fungovať s jednotnou menou. Sú to: mobilita pracovnej sily, mzdová flexibilita a centrálna rozpočtová inštitúcia.
Keď sa nedarí textilnému priemyslu na americkom severovýchode, tak sa robotníci presunú na západ, kde toto odvetvie rastie. Nezamestnaný grécky či portugalský robotník sa nepresťahuje do rýchlejšie rastúceho regiónu Európy, pretože sú tam faktory ako jazyková bariéra, dejiny, náboženstvo či členstvo v odboroch. Navyše, mzdová flexibilita by mala fungovať tak, že v štátoch, ktoré stratili priemysel, rastie mzda pomalšie, a to by malo pritiahnuť a udržať iný priemysel. Americký rozpočtový systém dokáže vyzbierať zhruba dve tretiny všetkých daní na národnej úrovni, čo znamená, že môže robiť podstatné rozpočtové presuny do štátov, kde dočasne klesajú príjmy.
Európska centrálna banka (ECB) musí nastaviť jednotnú monetárnu politiku pre celú eurozónu, hoci by bola pre niektoré štáty nevhodná. Keď bol dopyt vo Francúzku a Nemecku na začiatku poslednej dekády slabý, ECB razantne znížila úrokové miery. To síce pomohlo týmto štátom, ale na druhej strane to spustilo realitnú bublinu v Španielsku a Írsku. Nedávne prasknutie tejto bubliny spôsobilo prudký pokles výkonnosti ich hospodárstva a výrazný rast nezamestnanosti v týchto krajinách
.pokušenie lacných úverov
Zavedenie eura, ktoré bolo spojené so spoločnou nízkou mierou inflácie, spôsobilo výrazný pokles úrokovej miery v Grécku a niekoľkých ďalších krajinách, ktoré mali v minulosti úrokové miery vysoké. Tieto štáty podľahli pokušeniu lacných pôžičiek a zvýšili tak podiel štátneho dlhu na HDP nad 100 %, ako sa to stalo v Grécku a Taliansku.
Až donedávna trh s dlhopismi nerobil rozdiely medzi jednotlivými dlhmi štátov. Úrokové sadzby na pôžičky pre vysoko zadlžené krajiny nerástli, až kým nebolo jasné, že je tu možnosť, že budú neschopní splácať svoje dlhy (default). Potreba veľkých rozpočtových reforiem bez nejakej menovej devalvácie teraz privedie Grécko, ale aj iné štáty k vyhláseniu neschopnosti splácať svoje dlhy a svoje dlhy budú musieť s pomocou MMF reštruktualizovať.
Euro pri jeho zavádzaní propagovali ako nevyhnutnú podmienku na voľný obchod medzi krajinami pod heslom: Jeden trh, jedna mena. V skutočnosti jednotná mena alebo fixné výmenné kurzy nie sú potrebné na to, aby obchod prekvital. USA majú ročný obchodný obrat viac ako dva bilióny dolárov nakriek flexibilnej úrokovej miere, ktorá za posledných desať rokov skákala výrazne hore a dolu. Združenie NAFTA (North American Free Trade Area) zvýšilo objem obchodu medzi Kanadou, Mexikom a USA napriek tomu, že všetky tieto krajiny majú rôzne plávajúce výmenné kurzy. Japonsko, Južná Kórea a iné veľké ázijské krajiny majú tiež flexibilné výmenné kurzy. A samozrejme iba 16 štátov z celej 27-člennej EÚ používa jednotnú menu euro.
.problémy pretrvajú
Napriek terajším problémom je pravdepodobné, že euro súčasnú krízu prežije. Ale nie všetci členovia eurozóny tam musia patriť aj o rok. Ak sa obzrieme späť, je jasné, že niektoré krajiny prijali do menovej únie predčasne, keď mali ešte veľké rozpočtové deficity a vysoký podiel dlhov k HDP. Navyše štruktúra ekonomík niektorých krajín a ich nízka produktivita znamená, že fixný výmenný kurz ich odsúdi na vysoké obchodné deficity.
Ostatné krajiny budú schopné znížiť svoje rozpočtové deficity, ak sa príjme mechanizmus posilneného dohľadu a kontroly. Ale napriek menšej skupine členov menovej únie a napriek nejakým zmenám v rozpočtovej politike podstatný problém v menovej únii, v podobe prinútenia rôznych krajín žiť s jednotnou menovou politikou a jednotným výmenným kurzom, stále zostáva.
Autor je profesor ekonómie na Harvard University
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
For a podcast of this commentary in English, please use this link:
http://media.blubrry.com/ps/media.libsyn.com/media/ps/feldstein23.mp3
Navyše jednotná mena oslabila trhové signály, ktoré inak varujú krajinu, že jej rozpočtové deficity príliš rastú. A keď krajina s veľkým deficitom potrebuje zvýšiť dane a znížiť vládne výdavky, tak ako to dnes robí Grécko, tak výsledný pokles HDP a zamestnanosti nemôže zmierniť devalvácia, ktorá zvýši vývoz a zníži dovoz.
.prečo USA nie sú EÚ
Prečo potom v USA jednotná mena funguje, napriek tomu, že aj tam sú veľké rozdiely medzi jednotlivými štátmi? Pretože v USA sú tri kľúčové ekonomické podmienky, ktoré v Európe neexistujú, a ktoré umožňujú týmto odlišným štátom fungovať s jednotnou menou. Sú to: mobilita pracovnej sily, mzdová flexibilita a centrálna rozpočtová inštitúcia.
Keď sa nedarí textilnému priemyslu na americkom severovýchode, tak sa robotníci presunú na západ, kde toto odvetvie rastie. Nezamestnaný grécky či portugalský robotník sa nepresťahuje do rýchlejšie rastúceho regiónu Európy, pretože sú tam faktory ako jazyková bariéra, dejiny, náboženstvo či členstvo v odboroch. Navyše, mzdová flexibilita by mala fungovať tak, že v štátoch, ktoré stratili priemysel, rastie mzda pomalšie, a to by malo pritiahnuť a udržať iný priemysel. Americký rozpočtový systém dokáže vyzbierať zhruba dve tretiny všetkých daní na národnej úrovni, čo znamená, že môže robiť podstatné rozpočtové presuny do štátov, kde dočasne klesajú príjmy.
Európska centrálna banka (ECB) musí nastaviť jednotnú monetárnu politiku pre celú eurozónu, hoci by bola pre niektoré štáty nevhodná. Keď bol dopyt vo Francúzku a Nemecku na začiatku poslednej dekády slabý, ECB razantne znížila úrokové miery. To síce pomohlo týmto štátom, ale na druhej strane to spustilo realitnú bublinu v Španielsku a Írsku. Nedávne prasknutie tejto bubliny spôsobilo prudký pokles výkonnosti ich hospodárstva a výrazný rast nezamestnanosti v týchto krajinách
.pokušenie lacných úverov
Zavedenie eura, ktoré bolo spojené so spoločnou nízkou mierou inflácie, spôsobilo výrazný pokles úrokovej miery v Grécku a niekoľkých ďalších krajinách, ktoré mali v minulosti úrokové miery vysoké. Tieto štáty podľahli pokušeniu lacných pôžičiek a zvýšili tak podiel štátneho dlhu na HDP nad 100 %, ako sa to stalo v Grécku a Taliansku.
Až donedávna trh s dlhopismi nerobil rozdiely medzi jednotlivými dlhmi štátov. Úrokové sadzby na pôžičky pre vysoko zadlžené krajiny nerástli, až kým nebolo jasné, že je tu možnosť, že budú neschopní splácať svoje dlhy (default). Potreba veľkých rozpočtových reforiem bez nejakej menovej devalvácie teraz privedie Grécko, ale aj iné štáty k vyhláseniu neschopnosti splácať svoje dlhy a svoje dlhy budú musieť s pomocou MMF reštruktualizovať.
Euro pri jeho zavádzaní propagovali ako nevyhnutnú podmienku na voľný obchod medzi krajinami pod heslom: Jeden trh, jedna mena. V skutočnosti jednotná mena alebo fixné výmenné kurzy nie sú potrebné na to, aby obchod prekvital. USA majú ročný obchodný obrat viac ako dva bilióny dolárov nakriek flexibilnej úrokovej miere, ktorá za posledných desať rokov skákala výrazne hore a dolu. Združenie NAFTA (North American Free Trade Area) zvýšilo objem obchodu medzi Kanadou, Mexikom a USA napriek tomu, že všetky tieto krajiny majú rôzne plávajúce výmenné kurzy. Japonsko, Južná Kórea a iné veľké ázijské krajiny majú tiež flexibilné výmenné kurzy. A samozrejme iba 16 štátov z celej 27-člennej EÚ používa jednotnú menu euro.
.problémy pretrvajú
Napriek terajším problémom je pravdepodobné, že euro súčasnú krízu prežije. Ale nie všetci členovia eurozóny tam musia patriť aj o rok. Ak sa obzrieme späť, je jasné, že niektoré krajiny prijali do menovej únie predčasne, keď mali ešte veľké rozpočtové deficity a vysoký podiel dlhov k HDP. Navyše štruktúra ekonomík niektorých krajín a ich nízka produktivita znamená, že fixný výmenný kurz ich odsúdi na vysoké obchodné deficity.
Ostatné krajiny budú schopné znížiť svoje rozpočtové deficity, ak sa príjme mechanizmus posilneného dohľadu a kontroly. Ale napriek menšej skupine členov menovej únie a napriek nejakým zmenám v rozpočtovej politike podstatný problém v menovej únii, v podobe prinútenia rôznych krajín žiť s jednotnou menovou politikou a jednotným výmenným kurzom, stále zostáva.
Autor je profesor ekonómie na Harvard University
Copyright: Project Syndicate, 2010.
www.project-syndicate.org
For a podcast of this commentary in English, please use this link:
http://media.blubrry.com/ps/media.libsyn.com/media/ps/feldstein23.mp3
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.