Havária poľského prezidentského špeciálu TU-154 na vojenskom letisku pri ruskom Smolensku nie je totiž obyčajná letecká katastrofa, je to jedna z najväčších tragédií poľskej modernej histórie. Smrť takmer stovky ľudí, z veľkej časti poľských politických elít, je najčudnejšia v tom, že nemá žiadneho vinníka. Ak za vinníka neoznačíte mraky, hmly, čo sa v to aprílové ráno prevaľovali nad ruskými lesmi. Keď som si prečítal záznamy čiernych skriniek, môžem povedať, že neplatí veta jedného môjho váženého poľského kolegu: "Vieš, celé je to vlastne smutné. Naši elitní piloti s prezidentským lietadlom, plným najdôležitejších ľudí v krajine, rachnú na zem. To sa stáva niekde v rovníkovej Afrike, ale tu, v Európe... cítim len hanbu."
Po prečítaní záznamov z čiernych skriniek sa, našťastie, dá celkom jednoznačne povedať, že piloti za haváriu nemôžu. Pretože pár minút pred pristátím je v zázname ich jasná veta: "podmienky nedovoľujú pristáť!" Z toho si potom nie je ťažké odvodiť, že na pristátie v Smolensku musel niekto na palube lietadla dať príkaz. Ten niekto nesie zodpovednosť za smrť takmer stovky ľudí.
Odpoveď na otázku, kto to bol, však čierne skrinky nedávajú. Sú tam síce jasné náznaky, že vedenie prezidentskej kancelárie, možno dokonca sám prezident na pristátie v Smolensku tlačili. Lenže jasný dôkaz, že by prezident Lech Kaczynski pristátie nariadil, v zázname chýba. Teda chýba prinajmenšom v prepise, ktorý dostali k dispozícii médiá. V ňom je až u príliš veľa kľúčových momentov označených ako "nezrozumiteľné". Môže to byť zámer, ale nemusí. Čierne skrinky majú primárne zaznamenávať komunikáciu v pilotnej kabíne, medzi členmi posádky, riadiacou vežou, komunikáciu s okolím. Lenže v tejto chvíli vieme, že v pilotnej kabíne bol veliteľ poľského letectva a zatiaľ - alebo navždy - neznáma druhá osoba. Nevieme dokonca ani to, komu patrilo posledné slovo zaznamenané skrinkou, čo nie je žiadna modlitba, tak ako sa v minulých týždňoch občas objavilo, ale prosté ľudské slovo, ktoré použije chlap, notabene vojak: "Kurva."
Je otázka, či sa ešte niečo niekedy zistí. Alebo či preváži názor, ktorý vyslovil brat zomrelého prezidenta a súčasne kandidát v predčasných prezidentských voľbách Jaroslaw Kaczynski: "Premiér Tusk a maršálek Sejmu Komorowski prijali pozíciu bezvýhradnej dôvery v ruské vyšetrovanie. Ja túto dôveru nezdieľam."
Všetko však ukazuje na to, že Smolensk síce bol mizerné provinčné letisko, ale riadiaca veža jasne radila, aby prezidentský špeciál pristál inde. A že to vedeli aj piloti a prezident a ďalší ľudia na palube lietadla. To však neznamená, že sa nevytvorí v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti nejaká legenda o sprisahaní, že skôr či neskôr nevyjdú knihy o tom, ako to "v skutočnosti bolo", že tragédia TU-154 ešte niekedy neotrávi poľsko-ruské vzťahy. Alebo že sa nenájdu "dôkazy" pre to, že tú stovku ľudí na palube zabil prezident Lech Kaczynski svojím príkazom bezpodmienečne pristáť, hmla-nehmla. Napokon, aj dnes sú na svete ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že 11. september zorganizovala CIA spoločne s Mossadom a že Usáma bin Ládin je zamestnancom americkej vlády. Aj keď na rozdiel od pádu poľského prezidentského špeciálu tu sú celkom jasné dôkazy, že to tak nebolo.
Autor je redaktor Lidových novín
Po prečítaní záznamov z čiernych skriniek sa, našťastie, dá celkom jednoznačne povedať, že piloti za haváriu nemôžu. Pretože pár minút pred pristátím je v zázname ich jasná veta: "podmienky nedovoľujú pristáť!" Z toho si potom nie je ťažké odvodiť, že na pristátie v Smolensku musel niekto na palube lietadla dať príkaz. Ten niekto nesie zodpovednosť za smrť takmer stovky ľudí.
Odpoveď na otázku, kto to bol, však čierne skrinky nedávajú. Sú tam síce jasné náznaky, že vedenie prezidentskej kancelárie, možno dokonca sám prezident na pristátie v Smolensku tlačili. Lenže jasný dôkaz, že by prezident Lech Kaczynski pristátie nariadil, v zázname chýba. Teda chýba prinajmenšom v prepise, ktorý dostali k dispozícii médiá. V ňom je až u príliš veľa kľúčových momentov označených ako "nezrozumiteľné". Môže to byť zámer, ale nemusí. Čierne skrinky majú primárne zaznamenávať komunikáciu v pilotnej kabíne, medzi členmi posádky, riadiacou vežou, komunikáciu s okolím. Lenže v tejto chvíli vieme, že v pilotnej kabíne bol veliteľ poľského letectva a zatiaľ - alebo navždy - neznáma druhá osoba. Nevieme dokonca ani to, komu patrilo posledné slovo zaznamenané skrinkou, čo nie je žiadna modlitba, tak ako sa v minulých týždňoch občas objavilo, ale prosté ľudské slovo, ktoré použije chlap, notabene vojak: "Kurva."
Je otázka, či sa ešte niečo niekedy zistí. Alebo či preváži názor, ktorý vyslovil brat zomrelého prezidenta a súčasne kandidát v predčasných prezidentských voľbách Jaroslaw Kaczynski: "Premiér Tusk a maršálek Sejmu Komorowski prijali pozíciu bezvýhradnej dôvery v ruské vyšetrovanie. Ja túto dôveru nezdieľam."
Všetko však ukazuje na to, že Smolensk síce bol mizerné provinčné letisko, ale riadiaca veža jasne radila, aby prezidentský špeciál pristál inde. A že to vedeli aj piloti a prezident a ďalší ľudia na palube lietadla. To však neznamená, že sa nevytvorí v blízkej či vzdialenejšej budúcnosti nejaká legenda o sprisahaní, že skôr či neskôr nevyjdú knihy o tom, ako to "v skutočnosti bolo", že tragédia TU-154 ešte niekedy neotrávi poľsko-ruské vzťahy. Alebo že sa nenájdu "dôkazy" pre to, že tú stovku ľudí na palube zabil prezident Lech Kaczynski svojím príkazom bezpodmienečne pristáť, hmla-nehmla. Napokon, aj dnes sú na svete ľudia, ktorí sú presvedčení o tom, že 11. september zorganizovala CIA spoločne s Mossadom a že Usáma bin Ládin je zamestnancom americkej vlády. Aj keď na rozdiel od pádu poľského prezidentského špeciálu tu sú celkom jasné dôkazy, že to tak nebolo.
Autor je redaktor Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.