Najpresnejšou paralelou pre tohoročné české voľby je Slovensko 2002. Vďaka šťastnej historickej náhode sa predchádzajúcej vládnej zostave nečakane ponúklo ďalšie volebné obdobie. Tak ako vtedy SDKÚ, aj ODS dostala novučičkú koaličnú stranu na čele s televíznou tvárou. Ich súperi sa navzájom vyradili: príliš veľa ich skončilo pod hranicou 5 percent. Na Slovensku vtedy HZDS oslabil Ivan Gašparovič a v Česku zase ČSSD poškodil Miloš Zeman.
A tak papierový víťaz nebol schopný zostaviť vládu a ani sa o to nepokúšal. Slováci to využili na reformy, z ktorých žije ekonomika dodnes. U Čechov to ešte nie je vôbec isté.
.aké veľké strany?
Posledný prieskum, zverejnený päť dní pred voľbami v denníku MF Dnes, naznačoval zmenu trendu: dlhodobý náskok sociálnych demokratov Jiřího Paroubka pred druhou ODS Petra Nečasa sa znateľne zmenšil. No stále to malo byť jasné víťazstvo dvoch veľkých, za ktorými budú s veľkým odstupom nasledovať komunisti, nové strany TOP 09 a Veci verejné. Do snemovne sa mali tesne prešmyknúť aj ľudovci. To by ešte stále mohla vládu zostavovať ČSSD.
V sobotu 29. mája však skutočné výsledky zaskočili politikov aj novinárov. "Veľké strany? Tu už žiadne veľké strany nie sú," vystihol dlhoročný podpredseda ČSSD, bývalý odborár Zdeňek Škromach. Pred štyrmi rokmi sa ODS aj ČSSD dostali nad 30 %, dohromady získali o niečo viac než dve tretiny hlasov. A toho roku? ČSSD 22 %, ODS 20 % - ich najhorší novodobý výsledok. Sociálni demokrati stratili vyše pol milióna voličov, ale ODS dokonca 830-tisíc! Na ich úkor bodovala tretia strana TOP 09, ktorá vznikla len vlani (založili ju vtedajší minister zahraničia za Stranu zelených Karel Schwarzenberg a vtedajší minister financií za ľudovcov Miroslav Kalousek) s takmer sedemnástimi percentami. Vyše polovica ich voličov predtým podporovala ODS a každý šiesty volil pred štyrmi rokmi ľudovcov.
Tohoročné voľby mali vôbec mnoho takýchto "prvých razov". Napríklad prvý raz v niektorom kraji nevyhrala ani ODS, ani ČSSD, ale práve TOP 09. A to v Prahe, o ktorej sa v 90. rokoch hovorilo, že by tu za ODS vyhrala aj tenisová raketa Václava Klausa (teraz by tu možno nevyhral ani Václav Klaus osobne - euroskeptická Strana slobodných občanov, ktorú podporoval a v ktorej vedení sedí jeho mladší syn Jan, totálne prepadla s výsledkom 0,74 %).
.štvrtina snemovne je zdola
A to nie je všetko. Komunisti boli prvý raz až štvrtí s 11 % a tesne za nich sa zavesila nová strana Veci verejné, pôvodne pôsobiaca iba v centre Prahy. Zato ľudovci sa prvý raz od svojho vzniku v roku 1919 vôbec nedostali do parlamentu. KDU-ČSL volilo len 4,4 percenta voličov, o trochu viac ako stranu Miloša Zemana. (Strana zelených, ktorá bola ešte vlani vo vláde, ale škaredo ju doráňali vnútorné spory, získala len 2,4 %.) Takže prvý raz podali demisiu hneď štyria predsedovia strán. A prvý raz v dejinách aj papierový víťaz - Jiří Paroubek.
Ani to ešte nie je všetko. Voliči dôkladne preskladali kandidátky pomocou preferenčných hlasov. V roku 2006 bolo na zmenu poradia potrebných 7 % z hlasov pre príslušnú stranu a ľudia smeli krúžkovať iba dvoch kandidátov. Toho roku stačilo 5 % a bolo možné posunúť štyroch politikov. Kým v roku 2006 sa z nevoliteľných miest posunulo len šesť poslancov, toho roku ich expert na volebné systémy Tomáš Lebeda napočítal 47! "Inými slovami, štvrtinu snemovne obsadili voliči navzdory pôvodným rozhodnutiam politických strán," upozornil. Nečakaný ohlas mala napríklad internetová iniciatíva Defenestrácia 2010 jadrového fyzika Františka Janoucha, ktorý radil na protest krúžkovať posledných štyroch uchádzačov. V Prahe sa tak dostal do snemovne úplne posledný 36. kandidát ODS, zato takmer vypadol primátor, na Olomoucku sa nedostala tamojšia "jednotka", bývalý minister vnútra Ivan Langer.
.mladí to nerozhodli
Ako sa to všetko mohlo stať? Možno bude jednoduchšie začať výpočet tým, čo rolu - oproti očakávaniu - nezohralo.
Nezohrali ju mladí prvovoliči, aspoň nie v očakávanej miere. Je pravda, že tretina z nich volila TOP 09. Podľa agentúry SC& C však ich vplyv zodpovedal ich podielu na populácii (7 %). Nezohrali ju televízne duely predsedov ČSSD a ODS. Aj napriek tomu, že médiá, navyknuté z posledných volieb, podávali kampaň ako zápas Paroubek - Nečas a rovnako sa rozhodovanie usilovala vykresliť ODS. Duely boli iba dva a podľa komentátorov boli vyrovnané. (ČSSD v posledných týždňoch cielene stiahla svojho predsedu z obrazoviek a médií, keď jej v interných prieskumoch začalo vychádzať, že sa ho verejnosť presýtila.)
Nezohral ju ani volebný systém - s výnimkou krúžkovania. Český systém štrnástich krajov s klasickým prepočtom d'Hondtovou metódou zvýhodňuje silné strany nad 30 % a uberá mandáty slabým pod 10 %. To však nebol prípad týchto volieb, kde všetky strany potrebovali na jedno kreslo 20-23-tisíc hlasov. V najmenšom kraji, tom karlovarskom, ktorý zvyčajne ovládnu dvaja veľkí hegemóni, sa päť mandátov rozdelilo medzi päť strán.
Zato svoju rolu zohral strach z gréckeho bankrotu. Voliči ČSSD zrejme nemali dostatočnú motiváciu prísť k urnám, pretože víťazstvo pokladali za isté. Zrejme pomohlo, že ODS vystriedala lajdáckeho Mirka Topolánka (po jeho dezinterpretovaných, ale hlúpych a neobratných výrokoch o Židoch a homosexuáloch) za suchého Petra Nečasa. ČSSD tým stratila svoj osvedčený terč. A ČSSD si zrejme vystrieľala hlavné sľuby príliš skoro a ku koncu kampane jej dochádzal dych, kým ODS do omrzenia omieľala Grécko. TOP 09 zase stavila všetko na reputáciu a nadhľad kniežaťa Schwarzenberga. Ohlas mala aj jej súčasná "zloženka na štátny dlh", rozoslaná do schránok so sumou 121-tisíc českých korún - čo je súčasná výška dlhu rozpočítaná na desať miliónov Čechov vrátane dojčiat.
.každý pes iná Vec
ODS, TOP 09 a Veci verejné by mali v snemovni 118 kresiel z 200, čo by bola najpevnejšia väčšina od roku 1993. V čase uzávierky tohto textu nebolo isté, či vláda týchto troch strán vznikne, očakávaný premiér Petr Nečas odhadol čas potrebný na zostavenie kabinetu na mesiac. Veci verejné majú chaotický program, na ktorom sa internetovým hlasovaním podieľali všetci podporovatelia (preto zahŕňa napríklad zlúčenie ministerstiev vnútra a obrany). Jadrom strany je bezpečnostná agentúra hlavného mecenáša Víta Bártu, kým oficiálny predseda, bývalý novinár Radek John, nemá ani podpisové práva. Pestrú zmes 24 poslancov Vecí verejných majú držať na uzde dlžné úpisy na sedem miliónov, ktoré museli kandidáti podpísať pre prípad, že by hlasovali proti pokynu strany alebo odišli z klubu (úpis už označilo niekoľko právnikov za nevymáhateľný, lebo je v rozpore s ústavným princípom nezávislosti poslancov). Či budú Veci verejné vďaka tomu súdržnejšie než kedysi Ruskova strana ANO, zistíme zhruba do dvoch rokov. Ale jednu dobrú správu by sme nemali prehliadnuť už teraz: rasistická Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti (nástupkyňa obdobnej strany, ktorú vlani rozpustil Najvyšší správny súd), zvaná "český Jobbik" dostala mizivých 1,14 %. Nedosiahne teda na štátnu dotáciu 100 korún za hlas, ktorá sa vypláca od hranice 1,5 %.
Autor je vedúci prílohy Orientace Lidových novín
A tak papierový víťaz nebol schopný zostaviť vládu a ani sa o to nepokúšal. Slováci to využili na reformy, z ktorých žije ekonomika dodnes. U Čechov to ešte nie je vôbec isté.
.aké veľké strany?
Posledný prieskum, zverejnený päť dní pred voľbami v denníku MF Dnes, naznačoval zmenu trendu: dlhodobý náskok sociálnych demokratov Jiřího Paroubka pred druhou ODS Petra Nečasa sa znateľne zmenšil. No stále to malo byť jasné víťazstvo dvoch veľkých, za ktorými budú s veľkým odstupom nasledovať komunisti, nové strany TOP 09 a Veci verejné. Do snemovne sa mali tesne prešmyknúť aj ľudovci. To by ešte stále mohla vládu zostavovať ČSSD.
V sobotu 29. mája však skutočné výsledky zaskočili politikov aj novinárov. "Veľké strany? Tu už žiadne veľké strany nie sú," vystihol dlhoročný podpredseda ČSSD, bývalý odborár Zdeňek Škromach. Pred štyrmi rokmi sa ODS aj ČSSD dostali nad 30 %, dohromady získali o niečo viac než dve tretiny hlasov. A toho roku? ČSSD 22 %, ODS 20 % - ich najhorší novodobý výsledok. Sociálni demokrati stratili vyše pol milióna voličov, ale ODS dokonca 830-tisíc! Na ich úkor bodovala tretia strana TOP 09, ktorá vznikla len vlani (založili ju vtedajší minister zahraničia za Stranu zelených Karel Schwarzenberg a vtedajší minister financií za ľudovcov Miroslav Kalousek) s takmer sedemnástimi percentami. Vyše polovica ich voličov predtým podporovala ODS a každý šiesty volil pred štyrmi rokmi ľudovcov.
Tohoročné voľby mali vôbec mnoho takýchto "prvých razov". Napríklad prvý raz v niektorom kraji nevyhrala ani ODS, ani ČSSD, ale práve TOP 09. A to v Prahe, o ktorej sa v 90. rokoch hovorilo, že by tu za ODS vyhrala aj tenisová raketa Václava Klausa (teraz by tu možno nevyhral ani Václav Klaus osobne - euroskeptická Strana slobodných občanov, ktorú podporoval a v ktorej vedení sedí jeho mladší syn Jan, totálne prepadla s výsledkom 0,74 %).
.štvrtina snemovne je zdola
A to nie je všetko. Komunisti boli prvý raz až štvrtí s 11 % a tesne za nich sa zavesila nová strana Veci verejné, pôvodne pôsobiaca iba v centre Prahy. Zato ľudovci sa prvý raz od svojho vzniku v roku 1919 vôbec nedostali do parlamentu. KDU-ČSL volilo len 4,4 percenta voličov, o trochu viac ako stranu Miloša Zemana. (Strana zelených, ktorá bola ešte vlani vo vláde, ale škaredo ju doráňali vnútorné spory, získala len 2,4 %.) Takže prvý raz podali demisiu hneď štyria predsedovia strán. A prvý raz v dejinách aj papierový víťaz - Jiří Paroubek.
Ani to ešte nie je všetko. Voliči dôkladne preskladali kandidátky pomocou preferenčných hlasov. V roku 2006 bolo na zmenu poradia potrebných 7 % z hlasov pre príslušnú stranu a ľudia smeli krúžkovať iba dvoch kandidátov. Toho roku stačilo 5 % a bolo možné posunúť štyroch politikov. Kým v roku 2006 sa z nevoliteľných miest posunulo len šesť poslancov, toho roku ich expert na volebné systémy Tomáš Lebeda napočítal 47! "Inými slovami, štvrtinu snemovne obsadili voliči navzdory pôvodným rozhodnutiam politických strán," upozornil. Nečakaný ohlas mala napríklad internetová iniciatíva Defenestrácia 2010 jadrového fyzika Františka Janoucha, ktorý radil na protest krúžkovať posledných štyroch uchádzačov. V Prahe sa tak dostal do snemovne úplne posledný 36. kandidát ODS, zato takmer vypadol primátor, na Olomoucku sa nedostala tamojšia "jednotka", bývalý minister vnútra Ivan Langer.
.mladí to nerozhodli
Ako sa to všetko mohlo stať? Možno bude jednoduchšie začať výpočet tým, čo rolu - oproti očakávaniu - nezohralo.
Nezohrali ju mladí prvovoliči, aspoň nie v očakávanej miere. Je pravda, že tretina z nich volila TOP 09. Podľa agentúry SC& C však ich vplyv zodpovedal ich podielu na populácii (7 %). Nezohrali ju televízne duely predsedov ČSSD a ODS. Aj napriek tomu, že médiá, navyknuté z posledných volieb, podávali kampaň ako zápas Paroubek - Nečas a rovnako sa rozhodovanie usilovala vykresliť ODS. Duely boli iba dva a podľa komentátorov boli vyrovnané. (ČSSD v posledných týždňoch cielene stiahla svojho predsedu z obrazoviek a médií, keď jej v interných prieskumoch začalo vychádzať, že sa ho verejnosť presýtila.)
Nezohral ju ani volebný systém - s výnimkou krúžkovania. Český systém štrnástich krajov s klasickým prepočtom d'Hondtovou metódou zvýhodňuje silné strany nad 30 % a uberá mandáty slabým pod 10 %. To však nebol prípad týchto volieb, kde všetky strany potrebovali na jedno kreslo 20-23-tisíc hlasov. V najmenšom kraji, tom karlovarskom, ktorý zvyčajne ovládnu dvaja veľkí hegemóni, sa päť mandátov rozdelilo medzi päť strán.
Zato svoju rolu zohral strach z gréckeho bankrotu. Voliči ČSSD zrejme nemali dostatočnú motiváciu prísť k urnám, pretože víťazstvo pokladali za isté. Zrejme pomohlo, že ODS vystriedala lajdáckeho Mirka Topolánka (po jeho dezinterpretovaných, ale hlúpych a neobratných výrokoch o Židoch a homosexuáloch) za suchého Petra Nečasa. ČSSD tým stratila svoj osvedčený terč. A ČSSD si zrejme vystrieľala hlavné sľuby príliš skoro a ku koncu kampane jej dochádzal dych, kým ODS do omrzenia omieľala Grécko. TOP 09 zase stavila všetko na reputáciu a nadhľad kniežaťa Schwarzenberga. Ohlas mala aj jej súčasná "zloženka na štátny dlh", rozoslaná do schránok so sumou 121-tisíc českých korún - čo je súčasná výška dlhu rozpočítaná na desať miliónov Čechov vrátane dojčiat.
.každý pes iná Vec
ODS, TOP 09 a Veci verejné by mali v snemovni 118 kresiel z 200, čo by bola najpevnejšia väčšina od roku 1993. V čase uzávierky tohto textu nebolo isté, či vláda týchto troch strán vznikne, očakávaný premiér Petr Nečas odhadol čas potrebný na zostavenie kabinetu na mesiac. Veci verejné majú chaotický program, na ktorom sa internetovým hlasovaním podieľali všetci podporovatelia (preto zahŕňa napríklad zlúčenie ministerstiev vnútra a obrany). Jadrom strany je bezpečnostná agentúra hlavného mecenáša Víta Bártu, kým oficiálny predseda, bývalý novinár Radek John, nemá ani podpisové práva. Pestrú zmes 24 poslancov Vecí verejných majú držať na uzde dlžné úpisy na sedem miliónov, ktoré museli kandidáti podpísať pre prípad, že by hlasovali proti pokynu strany alebo odišli z klubu (úpis už označilo niekoľko právnikov za nevymáhateľný, lebo je v rozpore s ústavným princípom nezávislosti poslancov). Či budú Veci verejné vďaka tomu súdržnejšie než kedysi Ruskova strana ANO, zistíme zhruba do dvoch rokov. Ale jednu dobrú správu by sme nemali prehliadnuť už teraz: rasistická Robotnícka strana sociálnej spravodlivosti (nástupkyňa obdobnej strany, ktorú vlani rozpustil Najvyšší správny súd), zvaná "český Jobbik" dostala mizivých 1,14 %. Nedosiahne teda na štátnu dotáciu 100 korún za hlas, ktorá sa vypláca od hranice 1,5 %.
Autor je vedúci prílohy Orientace Lidových novín
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.