Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Mediár Eleny Akácsovej

.elena Akácsová .časopis .médiá

Nikdy som sa nenazdala, že jedného dňa sa budem zastávať projektu založeného na využívaní, ba priam podnecovaní grafomanstva davu – konkrétne literárneho blogovania.

Myslím si totiž, že popri slobode tvorenia a možnosti tvorbu slobodne vydať, každý nevyhnutne potrebuje majstra, redaktora. Niekoho, kto písaniu rozumie a okrem naivnej fanúšikovskej chvály dá autorovi kritickú spätnú väzbu. Nie je to príjemné, keď mu niekto zoškrtá, podupe a rozmetá krvopotné perly ducha, keď ho núti prepisovať do aleluja, ale pokiaľ je to skutočná autorita, nič lepšie sa autorovi nemôže pritrafiť, aj keby to znamenalo, že už v živote nič ďalšie nenapíše. 
Nič z toho sa pri blogovaní nedeje a nebude sa diať ani v rámci najnovšieho projektu Poviedky o nevere. Po relatívne slušnom marketingovom (nezamieňať s literárnym)  úspechu predošlého projektu, keď pod vedením Evity Urbaníkovej ľudia na internete kolektívne písali „román“, teraz prichádza spoločný projekt Martinusa, Evita Pressu a  Šarmu. 
Nepísala by som o tom, veď výsledok určite nebude stáť ani za ten papier, na ktorom víťazné „poviedky“ vytlačia. Ale naštartoval ma plamenný článok na mojom obľúbenom serveri Humno.sk. Presne na tom istom, ktorý sa nedávno rozhorčene navážal do .týždňa pre internetové príspevky Martina Hanusa a Vladimíra Palka o Dúhovom pochode. 
A odrazu sa na Humne objaví moralizujúci článok, kritizujúci internetové kníhkupectvo, ktoré sa nikdy nehralo na baštu intelektuálov a vysokej literatúry, že nehanebne zneužíva na komerčné účely a ľahkomyseľne bagatelizuje, ba priam propaguje niečo také odsúdeniahodné, ako je partnerská nevera. Nahnevaná autorka textu túži po pozitívnych hodnotách, napríklad po zbierke poviedok proti nevere, hoc i pseudoliterárnych, ale aspoň výchovných. 
Odhliadnuc od toho, že aj nehanebné a neveru adorujúce poviedky môžu mať pozitívny a výchovný vplyv, myslím si, že netreba Martinusu nadávať, i keď vydarenejšia aktivita je ich interaktívna mapa „Slovensko číta“. Objavujú sa na nej knihy, ktoré si práve niekto zakúpil. Zdôrazňujem slovo knihy, a nie literatúru. V rozlišovaní týchto pojmov by mali mať jasno aspoň tí, čo sa radi vyčleňujú z tupého konzumného davu a majú ambície ho vychovávať.   
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite