.odpoveď:
Barometer meria tlak vzduchu a ten klesá s výškou. Mohlo by sa teda zdať, že treba odmerať tlak vzduchu na chodníku pri budove a na jej streche – z rozdielu tlakov už by sa potom mala dať nejakým spôsobom vypočítať výška.
Ale tak to nefunguje. Bežné barometre nemerajú tlak tak presne, aby sa z toho dala určiť výška budovy s presnosťou, povedzme, na metre (a to nehovoríme o tom, že bez súčasného presného merania teploty by nám boli údaje hoci aj veľmi presného barometra v podstate nanič).
Napriek tomu existuje niekoľko spôsobov, ako sa dá pomocou barometra zistiť výška budovy. Môžeme napríklad zhodiť barometer zo strechy, odmerať čas jeho pádu a z neho potom vypočítať výšku budovy. Táto metóda je finančne náročnejšia, ale oveľa presnejšia ako meranie tlaku. Vyžaduje síce okrem barometra aj hodinky, ale tie nosí so sebou skoro každý a prečo ich nepoužiť, keď už ich máme.
Jemnejší variant je zavesiť barometer na špagát, spustiť ho zo strechy takmer až na zem, rozkývať, odmerať frekvenciu kmitov a z nej vypočítať dĺžku špagátu (existuje na to vzorček). Takto by to však robil len úplný trkvas. Ak už totiž máme barometer zvesený zo strechy až na zem, je oveľa jednoduchšie barometer vytiahnuť späť a odmerať dĺžku špagátu.
Ak nemáme špagát, môžeme ísť po schodoch zdola až celkom nahor a postupne prikladať barometer k stene – potom už stačí len odmerať barometer a sme hotoví.
Voči týmto metódam možno, samozrejme, vzniesť jednoduchú námietku, že na odmeranie dĺžky barometra potrebujeme nejaké pravítko alebo čosi podobné na meranie dĺžky, pričom podľa zadania úlohy máme k dispozícii len barometer. V prípade niektorých barometrov je však táto námietka irelevantná. Staré ortuťové barometre merali tlak v milimetroch ortuťového stĺpca a dieliky na ich stupnici boli od seba vzdialené presne jeden milimeter. Takým barometrom sa dala merať dĺžka priamo.
Doteraz vymenované metódy zisťovania výšky budovy barometrom nie sú ešte ani zďaleka všetky. Existujú aj ďalšie metódy, ktorých výhodou je, že pri nich dokonca vôbec netreba liezť až na strechu. Stačí napríklad odmerať tieň budovy a tieň vertikálne postaveného barometra. Pomer výšky budovy k výške barometra je rovnaký ako pomer dĺžok ich tieňov. Iná možnosť je postaviť sa do takej vzdialenosti od budovy, aby sa barometer držaný v natiahnutej ruke opticky presne kryl s budovou (v zvislom smere) – na výpočet výšky budovy potom stačí použiť nejaké vzorčeky, týkajúce sa podobných trojuholníkov.
A nakoniec úplne najkrajší spôsob. Zájdeme za správcom a povieme mu: dobrý deň, mám tu takýto pekný barometer, ak mi prezradíte presnú výšku tejto budovy, je váš.
.druhá otázka na tento týždeň:
Existuje vynikajúca metóda, pomocou ktorej si dvaja ľudia môžu rozdeliť niečo tak, aby mal každý z nich pocit, že dostal aspoň polovicu: Jeden z nich to rozdelí na dve časti, ktoré predstavujú podľa jeho mienky dve rovnocenné polovice, a ten druhý si potom vyberie, ktorú z tých dvoch častí si chce nechať. (Odporúčame premyslieť si, že je to naozaj veľmi dobrá metóda a používať ju v bežnom živote.)
Dá sa táto metóda rozšíriť aj na prípady, v ktorých si chcú niečo spravodlivo rozdeliť viacerí ľudia? Ako majú postupovať, povedzme, traja ľudia, ak si chcú niečo rozdeliť tak, aby ani jeden z nich nemal pocit, že bol ukrátený?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.