Svet

Holandsko odvolilo a jeho politická tvár sa mení. Vládna kresťanskodemokratická strana prišla približne o polovicu podpory medzi voličmi. Až jeden a pol milióna holandských voličov venovalo dôveru Geertovi Wildersovi, ktorého Strana slobody sa zahryzla do problematiky islamských imigrantov a ich integrácie či skôr neintegrácie do spoločnosti. Wildersova strana je populistická, lenže realitu, ku ktorej sa vyjadruje, nemožno prehliadať, a to je aj vysvetlenie Wildersovej kariéry, darmo salónne elity ohŕňajú nos.

Zaujímavejšie ako Wildersov vzostup je však víťazstvo VVD – Volkspartij voor Vrijheid en Democratie čiže Strany za slobodu a demokraciu. Táto strana bude zostavovať vládu a jej líder Mark Rutte bude pravdepodobne premiérom. A táto zmena je odkazom pre celú Európu.

Holanďania volili v šoku z gréckej krízy a s vedomím, že deficit ich krajiny sa odhaduje na 6,3 percenta HDP. Ešte pred rokom by toto číslo voličom pripadalo ako abstraktná čarbanica. Grécky príklad však ukázal, že čísla majú veľmi konkrétne dopady na život, a prebudili sa obavy zo zadlžovania. Mark Rutte ponúkol ľuďom uťahovanie opaskov – a vyhral. Za päť rokov chce donútiť štátny rozpočet na ušetrenie 20 miliárd eur. Ľavicová Strana práce odsúdila jeho plány ako nástroj na ožobráčenie tých najchudobnejších a skúsila zabodovať so sľubom udržania pracovných miest v ekonomike. Skončila druhá a vládu zostavovať nebude. To však neznamená, že v nej nebude.

Rutte má totiž dve možnosti. Buď vytvorí vládu s pravicou – aj s populistickou. V tom prípade bude koalícia jeho víťaznej VVD s Wildersovou Stranou slobody (PVV) a porazenými, ale použiteľnými kresťanskými demokratmi (CDA). Alebo sa Rutte odkloní od Wildersa, ktorý by ho v eurosalónoch kompromitoval, a uzavrie koalíciu so Stranou práce (PvdA), ktorá skončila v poradí druhá. Kým sa rozhodne, Holandsko môže zostať ešte nejaký čas bez vlády.

Od toho, aká bude vládna koalícia, závisí aj osud Rutteho programu úspor. Povzbudivé je však už to, že dnes sa dajú vyhrávať voľby s prísľubmi šetrenia. Ak to vlády myslia so svojimi občanmi aspoň minimálne dobre, mali by si to vziať k srdcu a škrtať, škrtať, škrtať. Aj tie, ktoré sa blížia k voľbám, aj tie, ktoré sa z volieb ešte len rodia.

S novou vládou dostáva Japonsko Jóbove zvesti. Podľa čerstvého premiéra Naoto Kana mu hrozí „kolaps“. V prvom premiérskom prejave Kan zdôraznil, že len finančná reštrukturalizácia odvráti krízu gréckeho typu. Štát je zaťažený dlhom vo výške dvojnásobku hrubého domáceho produktu. Poslednú ekonomickú krízu z 90. rokov má pritom Japonsko ešte v relatívne čerstvej pamäti.

V Amerike prebieha tichá čajová revolúcia. Primárky medzi republikánmi ukazujú nástup nových kádrov, ktoré ešte včera nik nepoznal, ale s podporou čajového hnutia sú favoritmi jesenných volieb. Dôkazom je aj Harry Reid, vodca demokratickej väčšiny v Senáte. Jeho vyzývateľka je Sharron Angle, konzervatívna proliferka, a Reid má v prieskumoch od nej o 4 až 11 percent nižšiu podporu.

.jd

A nie hocijakého: je členom NATO a rokuje aj o členstve v EÚ. Turecko po incidente s Izraelom posilňuje východný vektor. Premiér Erdogan kritizuje sankcie proti Teheránu a navrhuje colnú úniu s Jordánskom a Sýriou. Kritika židovského štátu sa síce do záverečného komuniké istanbulského summitu nedostala, turecký prezident však oznámil, že sa na nej zhodli.

.jd

Tak znie odkaz po stretnutí prezidenta EÚ van Rompuya s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou v Berlíne. Nemecko, ktoré presadzuje väčšiu rozpočtovú zodpovednosť štátov a dohľad Bruselu, nesúhlasí s francúzskym návrhom, ktorý má presne opačný dôraz. Elyzejský palác musí zobrať na vedomie, že má proti sebe nielen Berlín, Varšavu a Londýn, ale aj Brusel.

Nová česká vláda sa pustila do reformy dôchodkového systému. Chce zaviesť súkromné sporivé účty, teda druhý pilier dôchodkového sporenia. Sociálne odvody klesnú z 28 % na 23 % hrubej mzdy. Tu sa však radikálnosť končí. Na osobné účty pôjdu iba 3 % odvodov, zvyšných 20 % zostane v priebežnom systéme. Očakávaný výpadok príjmov chcú reformátori nahradiť zavedením  jednotnej 19 % DPH a zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.

Poľský premiér prehovoril v Bruseli o hrozbe vytvárania novej ekonomickej elity v Únii po gréckej kríze. Vystríhal pred stupňovaním ekonomickej spolupráce, ak by mala zahrnúť len tie štáty, ktoré už prijali euro. Eurozóna podľa neho nemá byť exkluzívnym klubom.

Pred belgickými voľbami zostáva dosť otázok, meno favorita je však pomerne jasné. Je ním flámsky politik Bart de Wever, ktorý stojí na čele strany Nieuw-Vlaamse Alliantie, stredopravého subjektu, ktorý sa usiluje o nezávislosť Flámska. Rozdelí sa Belgicko po voľbách?

Má za sebou ťažký týždeň. Svoje nedosiahol vo Varšave, ani Bruseli, doma musel oznámiť nové zdanenie, aj šetrenie vo verejnej správe a ešte sa od neho odkláňa aj Bukurešť, ktorá kritizuje zákon o dvojakom občianstve. Hádam pomôžu aspoň domáce pálenice.