Najprv pár slov vo vlastnej veci – chcem sa poďakovať všetkým osobnostiam, ktoré sa zapojili do kampane .týždňa, v ktorej sme škrtali Fica. Vy všetci, herci, výtvarníci, vedci, speváci, kreatívci, dokumentaristi, všetci, čo ste našli odvahu verejne vyjadriť svoj postoj, mate našu vďaku a uznanie. Desaťtisíce klikov na vaše videá, ktoré sa po zbabelom odmietnutí televíziami Markíza a TA3 šírili o to viac po internete, boli veľmi užitočným príspevkom k zmene. Boli ste skvelí a posilnili ste v nás nádej, že tu predsa len postupne vzniká čosi ako elita.
Ďakujem vám.
Rovnako sa chcem poďakovať všetkým našim čitateľom, ktorí sa v posledných dvoch týždňoch hlásili s nápadmi a ponukami pomoci. Všetci, ktorí ste použili stotisíc našich nálepiek, tisíce tričiek a množstvo plagátov, aby ste nimi upozornili Slovensko, o čo v týchto voľbách išlo, mate podiel na dobrej zmene. Bolo pre nás mimoriadne radostné sledovať vašu aktivitu.
Ďakujem vám.
A teraz k samotným voľbám.
Najskôr k dvom straníckym víťazom – sú nimi nepochybne Richard Sulík a Béla Bugár. Prvý dokázal využiť internet a zhromaždiť liberálne hlasy, druhý sa odvážne postavil proti presile SMK s Orbánom a zvíťazil nad nimi napriek ich podpásovým úderom. Sú to nové strany, a najmä pri SaS nie je jasné, ako obstojí v zlých časoch. Ale je spravodlivé povedať, že práve tieto dve strany rozhodli voľby. Malým víťazom volieb sú potom ľudia z OKS, ktorí sa po rokoch na okraji nevzdali a prostredníctvom spolupráce s Mostom sú viacerí opäť v najvyššej politike.
Výsledok SDKÚ a KDH je iba priemerný, a varuje, že ak nezmenia svoj štýl, budú skôr stagnovať a upadať, než rásť. Celkovo sa dá povedať, že Slovensko opäť raz precitlo a v poslednej chvíli zastavilo svoju cestu k priepasti. Je smutné, že po dobrom rozbehu sa vždy znovu zastavíme, ale je nádejné, že sa potom vždy znovu pokúšame rozbehnúť. Teraz už bývalá opozícia si za skazenosť, nevýraznosť a nudu zaslúži more kritiky, ale v tejto chvíli aj jedno dôležité uznanie – bez opozičných politikov by Ficovu vládu nebolo možné poraziť. Politici nie sú zlo, tí opoziční boli jedinou cestou k lepšiemu Slovensku. Dokázali to, a v tomto riadku si preto zaslúžia ocenenie.
Ale už v tomto riadku sa začína ostrá štvorročná kontrola SDKÚ, SaS, KDH a Mostu. Vieme, kto sú, čo všetko majú za ušami a tiež aké veľké je pokušenie moci. Budeme ich činy pozorne sledovať.
Skutočnými víťazmi týchto volieb však nie sú politici. Sú nimi ľudia, viac ako milión ľudí, ktorí svojím hlasom odmietli komunistické myslenie a primitivizmus. Vďaka nim sa tu zrazu lepšie dýcha a vďaka nim je tu po rokoch 1989 a 1998 tretia veľká šanca na vybudovanie slušnejšej krajiny.
Prvým krokom k lepšej krajine pritom nie je žiadna ťažká reforma, ale jedno obyčajné „Prepáčte“. Vyzývam týmto budúcu koalíciu, aby jej prvým rozhodnutím bolo ospravedlnenie sa Hedvige Malinovej za krivdy a rany, ktoré jej tento štát vedome spôsobil. Lebo dobrý štát nie je ten s najnižšími daňami, ale ten, v ktorom je jedno dievča viac než všetky reformy.
Ďakujem vám.
Rovnako sa chcem poďakovať všetkým našim čitateľom, ktorí sa v posledných dvoch týždňoch hlásili s nápadmi a ponukami pomoci. Všetci, ktorí ste použili stotisíc našich nálepiek, tisíce tričiek a množstvo plagátov, aby ste nimi upozornili Slovensko, o čo v týchto voľbách išlo, mate podiel na dobrej zmene. Bolo pre nás mimoriadne radostné sledovať vašu aktivitu.
Ďakujem vám.
A teraz k samotným voľbám.
Najskôr k dvom straníckym víťazom – sú nimi nepochybne Richard Sulík a Béla Bugár. Prvý dokázal využiť internet a zhromaždiť liberálne hlasy, druhý sa odvážne postavil proti presile SMK s Orbánom a zvíťazil nad nimi napriek ich podpásovým úderom. Sú to nové strany, a najmä pri SaS nie je jasné, ako obstojí v zlých časoch. Ale je spravodlivé povedať, že práve tieto dve strany rozhodli voľby. Malým víťazom volieb sú potom ľudia z OKS, ktorí sa po rokoch na okraji nevzdali a prostredníctvom spolupráce s Mostom sú viacerí opäť v najvyššej politike.
Výsledok SDKÚ a KDH je iba priemerný, a varuje, že ak nezmenia svoj štýl, budú skôr stagnovať a upadať, než rásť. Celkovo sa dá povedať, že Slovensko opäť raz precitlo a v poslednej chvíli zastavilo svoju cestu k priepasti. Je smutné, že po dobrom rozbehu sa vždy znovu zastavíme, ale je nádejné, že sa potom vždy znovu pokúšame rozbehnúť. Teraz už bývalá opozícia si za skazenosť, nevýraznosť a nudu zaslúži more kritiky, ale v tejto chvíli aj jedno dôležité uznanie – bez opozičných politikov by Ficovu vládu nebolo možné poraziť. Politici nie sú zlo, tí opoziční boli jedinou cestou k lepšiemu Slovensku. Dokázali to, a v tomto riadku si preto zaslúžia ocenenie.
Ale už v tomto riadku sa začína ostrá štvorročná kontrola SDKÚ, SaS, KDH a Mostu. Vieme, kto sú, čo všetko majú za ušami a tiež aké veľké je pokušenie moci. Budeme ich činy pozorne sledovať.
Skutočnými víťazmi týchto volieb však nie sú politici. Sú nimi ľudia, viac ako milión ľudí, ktorí svojím hlasom odmietli komunistické myslenie a primitivizmus. Vďaka nim sa tu zrazu lepšie dýcha a vďaka nim je tu po rokoch 1989 a 1998 tretia veľká šanca na vybudovanie slušnejšej krajiny.
Prvým krokom k lepšej krajine pritom nie je žiadna ťažká reforma, ale jedno obyčajné „Prepáčte“. Vyzývam týmto budúcu koalíciu, aby jej prvým rozhodnutím bolo ospravedlnenie sa Hedvige Malinovej za krivdy a rany, ktoré jej tento štát vedome spôsobil. Lebo dobrý štát nie je ten s najnižšími daňami, ale ten, v ktorom je jedno dievča viac než všetky reformy.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.