Za volebným víťazstvom koalície SDKÚ, SaS, KDH a MOST-HÍD s OKS na kandidátke stálo v prvom rade víťazstvo realistického pohľadu na súčasný svet, na hrozbu nezodpovedného prejedania budúcnosti. V tom zvíťazili voliči. Vybrali si politické strany, ktoré pokladali za schopnejšie zamedziť nehoráznemu zadlžovaniu a najmä hlboko nemorálnemu sprievodnému znaku ekonomnickej krízy: že za nezodpovednosť nezodpovedných zaplatia účet zodpovední.
Len v zátvorke dodávam, že prvý raz sa po roku 1989 ukázala medzi vývojom v Českej republike a na Slovensku istá politická symetria. Asi predsa len nemáme - v dobrom i zlom - od seba až tak ďaleko. A dôležité bolo aj videnie mladej generácie, ktorá po príklone k ľúbivej Ficovej politike v roku 2006 jej reálne, veľmi neľúbivé výsledky odmietla.
Po prvých dňoch eufórie a blahoželaní, za ktoré úprimne ďakujeme, nastal čas politickej každodennosti. Nemôžem a nechcem miešať rolu politického komentátora a účastníka aktívnej politiky. Myslím si, že ich treba striktne oddeľovať, čo neznamená, že politici nemajú písať o politike alebo sa nemajú venovať svojmu občianskemu povolaniu - veď vstupom do aktívnej politiky nestratili svoju ľudskú a profesijnú identitu. Znamená to len to, že sa nemajú tváriť ako nezúčastnení komentátori. Rovnako si nemyslím, že mienkotvorcovia všetkého druhu, novinári, marketingoví hráči, výskumníci verejnej mienky nemajú čo hovoriť do politiky - striktne by to však mali oddeliť od častého a priehľadného politického manipulovania.
Je však celkom samozrejmé, že si všetci kladieme otázku, čo je kľúčom k úspechu novej vlády. Z vecného hľadiska sú priority jasné a neboli len predvolebnými sloganmi. Slovensko musí prestať plytvať verejnými zdrojmi, znížiť odvody a znížiť alebo aspoň nezvyšovať dane. Nová vláda musí nastoliť vládu práva nad politickou mocou, čo znamená radikálnu zmenu pomerov v súdnictve. Musí dokončiť reformu zdravotníctva, aby ľudia pocítili jej reálne pozitívne dôsledky. Musí urobiť skutočnú reformu vzdelávania a odstrániť paškvily školskej politiky predchádzajúcej vlády aj s nekultúrnou politikou jazykového zákona. Musí vytvoriť normálnu mediálnu situáciu, zbavenú politického nátlaku a manipulovania verejnoprávnych médií. To všetko nemôže ostať len v polohe planých predvolebných sľubov.
Za kľúč k úspechu tejto vládnej koalície však pokladám aj tri ďalšie veci. Nová vládna koalícia musí postupovať dôsledne proti korupcii a kradnutiu, ale nesmie sa hrať na Zorra-pomstiteľa. Politickým trestom pre Ficov režim boli voľby a potrestanie kriminálnych činov treba prenechať súdom. Nová vláda nesmie sama podľahnúť korupcii, inak jej ľudia neuveria. A kvôli spravodlivosti nesmie zabudnúť na nápravu krívd, ktoré stelesňujú kauzy Hedvigy Malinovej-Žákovej a pezinskej skládky.
Rovnako dôležitá je korektnosť vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Vzájomné podrazáctvo sa vždy ukázalo ako sebadeštruktívne. Základným predpokladom na korektné vzťahy je aj korektná deľba moci medzi jednotlivých partnerov, a nie na ich úkor, lebo to vládnu moc vnútorne rozkladá.
Dnes ešte cítiť atmosféru veľkej úľavy. Ficov režim doliehal svojou neľudskou podstatou na ľudí ako nočná mora. Zajtra sa však ľudia, ktorí dali dôveru budúcej vládnej moci, začnú pýtať, ako s ňou narába. Či ju bude pokladať len za svoju korisť, ako to robila s neuveriteľnou brutalitou a zastrašovaním Ficova vláda, alebo či ju bude pokladať za verejnú službu, na čo ju ľudia volili. To je úplne podstatná otázka.
Len v zátvorke dodávam, že prvý raz sa po roku 1989 ukázala medzi vývojom v Českej republike a na Slovensku istá politická symetria. Asi predsa len nemáme - v dobrom i zlom - od seba až tak ďaleko. A dôležité bolo aj videnie mladej generácie, ktorá po príklone k ľúbivej Ficovej politike v roku 2006 jej reálne, veľmi neľúbivé výsledky odmietla.
Po prvých dňoch eufórie a blahoželaní, za ktoré úprimne ďakujeme, nastal čas politickej každodennosti. Nemôžem a nechcem miešať rolu politického komentátora a účastníka aktívnej politiky. Myslím si, že ich treba striktne oddeľovať, čo neznamená, že politici nemajú písať o politike alebo sa nemajú venovať svojmu občianskemu povolaniu - veď vstupom do aktívnej politiky nestratili svoju ľudskú a profesijnú identitu. Znamená to len to, že sa nemajú tváriť ako nezúčastnení komentátori. Rovnako si nemyslím, že mienkotvorcovia všetkého druhu, novinári, marketingoví hráči, výskumníci verejnej mienky nemajú čo hovoriť do politiky - striktne by to však mali oddeliť od častého a priehľadného politického manipulovania.
Je však celkom samozrejmé, že si všetci kladieme otázku, čo je kľúčom k úspechu novej vlády. Z vecného hľadiska sú priority jasné a neboli len predvolebnými sloganmi. Slovensko musí prestať plytvať verejnými zdrojmi, znížiť odvody a znížiť alebo aspoň nezvyšovať dane. Nová vláda musí nastoliť vládu práva nad politickou mocou, čo znamená radikálnu zmenu pomerov v súdnictve. Musí dokončiť reformu zdravotníctva, aby ľudia pocítili jej reálne pozitívne dôsledky. Musí urobiť skutočnú reformu vzdelávania a odstrániť paškvily školskej politiky predchádzajúcej vlády aj s nekultúrnou politikou jazykového zákona. Musí vytvoriť normálnu mediálnu situáciu, zbavenú politického nátlaku a manipulovania verejnoprávnych médií. To všetko nemôže ostať len v polohe planých predvolebných sľubov.
Za kľúč k úspechu tejto vládnej koalície však pokladám aj tri ďalšie veci. Nová vládna koalícia musí postupovať dôsledne proti korupcii a kradnutiu, ale nesmie sa hrať na Zorra-pomstiteľa. Politickým trestom pre Ficov režim boli voľby a potrestanie kriminálnych činov treba prenechať súdom. Nová vláda nesmie sama podľahnúť korupcii, inak jej ľudia neuveria. A kvôli spravodlivosti nesmie zabudnúť na nápravu krívd, ktoré stelesňujú kauzy Hedvigy Malinovej-Žákovej a pezinskej skládky.
Rovnako dôležitá je korektnosť vo vzťahoch medzi koaličnými partnermi. Vzájomné podrazáctvo sa vždy ukázalo ako sebadeštruktívne. Základným predpokladom na korektné vzťahy je aj korektná deľba moci medzi jednotlivých partnerov, a nie na ich úkor, lebo to vládnu moc vnútorne rozkladá.
Dnes ešte cítiť atmosféru veľkej úľavy. Ficov režim doliehal svojou neľudskou podstatou na ľudí ako nočná mora. Zajtra sa však ľudia, ktorí dali dôveru budúcej vládnej moci, začnú pýtať, ako s ňou narába. Či ju bude pokladať len za svoju korisť, ako to robila s neuveriteľnou brutalitou a zastrašovaním Ficova vláda, alebo či ju bude pokladať za verejnú službu, na čo ju ľudia volili. To je úplne podstatná otázka.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.