Najviac zapôsobili Nemci. Už pred štyrmi rokmi odhodili všetky predsudky chladnej minulosti a začali hrať futbal plný vášne, útočného odhodlania a ľavicového oportunizmu. Žiadne kalkulovanie, len snaha útočiť. Klinsmann naučil Nemecko, že ak strelí jeden gól, malo byť chcieť dať dva, ak dá dva, môže dať aj tri, atď.
Jogi Loew, ktorý za Klinsiho dvojročnej vlády pripravoval taktické plány a hernú náplň, pokračuje v tomto trende. Súboj s Austráliou ukázal, že mužstvo je pripravené perfektne a že ho nemusí mrzieť strata kapitána Ballacka. Zatiaľ! Na druhej strane, ani 4:0 s protinožcami neznamená veľa. Mladý nemecký "manšaft" rozbehal austrálskych tridsiatnikov a tešil sa z dňa otvorených dverí v súperovej obrane. Ale vlastný "abwehr" ešte nebol poriadne preverený.
A je tu ešte jedna pozoruhodná vec: Nemci mali počas jarnej časti bundesligy možnosť testovať loptu Jabulani. Je evidentné, že jej nuansy robili Nemcom oveľa menšie problémy ako ostatným mužstvám. Fabio Capello, tréner Anglicka, spustil kritiku: "Na februárovom stretnutí v Sun City som pred ostatnými trénermi žiadal, aby každé mužstvo dostalo loptu na testovanie a na prípravu už v marci, pred prvými medzištátnymi zápasmi v tomto roku. S návrhom som nepochodil, FIFA nám dala možnosť trénovať s oficiálnymi loptami až 15 dní pred začiatkom MS. Je to evidentne nespravodlivé zvýhodnenie Nemecka."
Jabulani znamená v preklade "buď šťastný", ale hráči a brankári sú z lopty, naopak, nešťastní. Nepresné dlhé pasy, pokazené prihrávky, strely lietajúce ako pri rugby, výkopy brankárov letiace až do náprotivnej šestnástky - to sme ešte na šampionátoch nevideli. Lopta zrýchľuje, z obyčajnej prihrávky je zrazu prudká a ešte tie odskoky - MS 2010 zaznamenávajú rekordný počet hráčov, ktorých lopta preskočila! Zdá sa, že výmysel zvaný Jabulani si v tunajšej nadmorskej výške robí, čo chce a nevedia ho skrotiť ani najväčší umelci: Holanďania, Argentínčania, Brazílčania, Španieli...
.naša premiéra
V utorok ráno sme vyrazili do Rustenburgu. Tri dni predtým sme cestovali do tohto mesta na zápas Anglicko - USA. GPS nás, na naše počudovanie, navigovalo do 120 kilometrov vzdialeného mesta na 160-kilometrovú trasu. Netušili sme, že medzi Johannesburgom a Rustenburgom neexistuje diaľnica. Tak sme sa terigali cez stred Pretórie na obyčajnú - ešte k tomu platenú cestu. 27 kilometrov pred Rustenburgom sme chytili prvú zápchu a potom ďalšie štyri. Z cesty, ktorá mala trvať dva a štvrť hodiny bol štvorhodinový horor a je celkom isté, že ak by sme neporušili asi 116 dopravných predpisov a nepredbehli loebovským spôsobom po krajnici asi dvojkilometrovú kolónu áut naplnených nedočkavými fanúšikmi z Anglicka a Ameriky, úvod by sme ani neboli stihli.
Na náš zápas sme sa poistili, hoci sme si nerobili ilúzie, že by oň bol rovnaký záujem ako o sobotňajší šláger. V Rustenburgu nás privítal napriek slnečnému počasiu neskutočný, priam chorzowský chlad a studený vietor. Tešili sme sa na našu veľkú premiéru. Stál som pri autobuse našich, keď z neho vystupovali. Sústredené tváre, z ktorých bolo cítiť napätie, očakávanie, jednoducho, tradičné futbalové naladenie.
S Vladom Weissom sme urobili rýchly rozhovor pre medzinárodné vysielanie. Ikstýkrát prízvukoval, že súpera rešpektujeme, že chceme hrať s pokorou i sebavedomím a že chceme vyhrať, pretože ak chceme postúpiť, tak vyhrať musíme. Myslel som si, že slová rešpektu voči Novému Zélandu sú tou správnou formou nepodceňovania súpera, ktorý sa dostal na MS nezvyčajným spôsobom, ale že budeme hrať od prvých minút tak, aby sme diktovali tempo, aby sme Kiwiom nedovolili posielať pred Muchu centrované lopty, jednoducho - že súpera prevýšime, pretože na to máme.
Boli sme lepší, o tom niet pochýb, ale neboli sme lepší dostatočne. V prvých dvadsiatich minútach sme mužstvo nespoznávali. Príliš dlho si oťukávalo súpera, neútočilo cez stred poľa, len záblesky Weissa juniora nám pripomínali, ako by sme vlastne mali hrať. Róbert Vittek nám po nešťastnom zápase povedal, že "všetci sme boli nervózni ako malí chlapci. Sám mám v reprezentácii odohratých vyše 70 zápasov, som v nej deväť rokov, ale takúto nervozitu som ešte necítil."
Škoda. Hoci sme nehrali oslnivo, súpera sme mali na tanieri, pretože kombinačne bol nulový. Dvadsať minút po góle bolo zrejmé, že sotva niečo vymyslí, ale my sme ho nezapichli druhým gólom. Preto sme po zápase nekonečne rozoberali, kto je vlastne zodpovedný za vyrovnávajúci gól 35 sekúnd pred koncom nadstaveného času. Či Hološko, ktorý sa 15 sekúnd predtým nechal odmávať v ofsajde pri našom priamom kope, alebo Ďurica, ktorý išiel s Killenom do hlavičkového súboja 35 metrov od brány a nestihol sa v priebehu piatich sekúnd vrátiť na svoj stopérsky post do stredu obrany, alebo Hamšík, ktorý "nedostúpil" centrujúceho Smeltza, hoci mal v prvej chvíli k lopte bližšie ako novozélandský hráč.
Ale skúsme rozoberať aj to, prečo sme kazili množstvo prihrávok, prečo sme gólovo nedotiahli jedno jasné a niekoľko črtajúcich sa prečíslení, prečo sme neschmatli loptu a nehrali s ňou v posledných piatich - šiestich minútach, keď súper nevedel nič vymyslieť. Jednoducho, jeden krutý moment v klinickom čase, keď sa už nedalo reagovať, nám vzal víťazstvo, ktoré by určite prehlušilo všetky pocity z nervózneho výkonu partie, pre ktorú to mal byť jeden z vrcholov reprezentačnej kariéry.
Nedá sa nič robiť, ideme ďalej. Či nám Nový Zéland prinesie syndróm nevyužitej šance a či gól jeho stopéra Reida, ktorý pred polrokom ani netušil, že môže hrať za túto krajinu, bude súčasťou našej výpovede z MS, to sa uvidí po ďalších dvoch zápasoch. Ale Paraguaj a Taliansko budú inými kalibrami. Len výkon na hranici schopností, v inom nasadení a v totálnej koncentrácii môže priniesť úspech. Toto mužstvo sa musí dostať do pravého šampionátového tranzu, inak pôjde domov.
.sklamania ouvertúry
Zápasy na MS sú ako cez kopirák. Množstvo rozohrávok cez stopérov, zablokované obranné pozície súpera, ak náhodou niekto strelí gól, okamžite začína brániť ešte hlbšie na vlastnej polovici, zaparkuje pred vlastnou šestnástkou kamión s poriadnou defenzívnou tonážou. Hráčske bloky a prepracované systémy ničia akékoľvek individuálne majstrovstvo.
Len futbalový bôžik Messi sa v prvom zápase dokázal zvŕtať medzi obrancami (z Nigérie), ale ani on gól nedal. Nedali ho Rooney, Ronaldo, Robinho, Kaká, Ribéry, van Persie, Tevez, Higuaín, Torres, Villa, Eto´o. Čo je s vami, svetové hviezdy? Vari vám prezlečenie sa z dresov veľkých klubových značiek do národných farieb robí strelecké problémy?
Ešte aj Španieli, absolútni suveréni posledných štyroch rokov, prehrali so Švajčiarskom. A dostávame sa k paradoxu futbalovej doby: Švajčiarsko chvália za výkon, za mimoriadnu obetavosť, za skvelo fungujúcu obranu. Španielsko kritizujú za to, že sa nechalo ponížiť odpisovaným súperom, že nestrelilo gól. Kdesi v pozadí sa ešte píše, že víťazi mali viac šťastia. Šťastím sa často uzatvárajú futbalové debaty a hodnotenia.
Jedna športová pravda však hovorí, že šťastie si sadá k tomu, kto oň viac bojuje. Teraz sa však šťastie muselo pomýliť, lebo jedno mužstvo hralo a druhé sa len bránilo a odkopávalo lopty. Španieli si dali v zápase vyše 800 prihrávok, 27-krát vystrelili, trafili brvno, loptu mali na kopačke 2,5-krát viac z čistého času ako súper a predsa prehrali. Hoci víťaz bol v ich šestnástke len sedemkrát!
Ako to teda je v tom veľkom futbale? Vyhrá tento šampionát nejaké nanovo defenzívne vytuningované Grécko, ktorému na každé víťazstvo postačí jeden gól? Prehupne sa strelecký priemer na zápas aspoň cez úroveň dvoch gólov? Kde sú sľuby a prognózy pestrého futbalu, súbojov kultúr? Veď skoro všetci hrajú rovnako. Osviežením prvého kola v skupinách boli len Nemci, Južná Kórea, čiastočne Argentína s Brazíliou, Čile hrá tiež pekne, len strelenie gólu mu robí problémy. Kde je emócia z kvality Anglicka, Talianska, Francúzska, Holandska a obdivovaného Španielska? Verím, že ju tieto MS nakoniec odhalia, že prídu chvíle, keď silným potečie do topánok a pôjdu naplno aj s dávkou rizika.
.čas Afriky?
Mal to byť čas Afriky, ale ak nezačne strieľať motyka, Afrika sa ho nedočká. Južná Afrika si myslela, že remíza s Mexikom ju poháňa do hviezdnych výšin a že môže pomýšľať na finále! Áno, presne to povedal jej bývalý tréner Clive Barker. Ale po trojgólovej sprche od Uruguaja je na pokraji historického znemožnenia sa: ak nevyhrá nad Francúzskom, ako prvá usporiadateľská krajina nepostúpi zo skupiny.
Výbuch v prvom zápase zaznamenal bezduchý Kamerun, Alžírsko hralo proti Slovinsku slabučký zápas a nechalo si v ňom streliť gól. Nigéria nestačila na Argentínu, Pobrežie slonoviny hrá v ťažkej skupine s postupovou šancou po remíze s Portugalskom a Ghana ako jediná potešila kontinent víťazstvom nad Srbskom po pokutovom kope. Práve od Afričanov sa očakával futbal fantázie, pohybu, radosti. Nikto nič také neponúka. Európski tréneri na afrických lavičkách (výnimkou je Alžírsko, ktoré má svojho vlastného) a legionári z Európy v afrických dresoch sú už nainfikovaní schémami, systémami, disciplínou. Žiadny Kamerun 1990, Nigéria 1994 či Senegal 2002 tu, bohužiaľ, nie je.
Dostupovať, vystupovať, predskakovať, pokrývať, blokovať - to sú príkazy modernej futbalovej doby, v ktorej ničiť znamená viac ako tvoriť. Večný rozpor medzi obranou a útokom bude predmetom ďalšieho diania na MS 2010. Tak nech kreativita a ofenzíva aspoň vyrovnajú skóre. Inak asi väčšina fanúšikov roztrieska televízor.
Autor je komentátor STV
Jogi Loew, ktorý za Klinsiho dvojročnej vlády pripravoval taktické plány a hernú náplň, pokračuje v tomto trende. Súboj s Austráliou ukázal, že mužstvo je pripravené perfektne a že ho nemusí mrzieť strata kapitána Ballacka. Zatiaľ! Na druhej strane, ani 4:0 s protinožcami neznamená veľa. Mladý nemecký "manšaft" rozbehal austrálskych tridsiatnikov a tešil sa z dňa otvorených dverí v súperovej obrane. Ale vlastný "abwehr" ešte nebol poriadne preverený.
A je tu ešte jedna pozoruhodná vec: Nemci mali počas jarnej časti bundesligy možnosť testovať loptu Jabulani. Je evidentné, že jej nuansy robili Nemcom oveľa menšie problémy ako ostatným mužstvám. Fabio Capello, tréner Anglicka, spustil kritiku: "Na februárovom stretnutí v Sun City som pred ostatnými trénermi žiadal, aby každé mužstvo dostalo loptu na testovanie a na prípravu už v marci, pred prvými medzištátnymi zápasmi v tomto roku. S návrhom som nepochodil, FIFA nám dala možnosť trénovať s oficiálnymi loptami až 15 dní pred začiatkom MS. Je to evidentne nespravodlivé zvýhodnenie Nemecka."
Jabulani znamená v preklade "buď šťastný", ale hráči a brankári sú z lopty, naopak, nešťastní. Nepresné dlhé pasy, pokazené prihrávky, strely lietajúce ako pri rugby, výkopy brankárov letiace až do náprotivnej šestnástky - to sme ešte na šampionátoch nevideli. Lopta zrýchľuje, z obyčajnej prihrávky je zrazu prudká a ešte tie odskoky - MS 2010 zaznamenávajú rekordný počet hráčov, ktorých lopta preskočila! Zdá sa, že výmysel zvaný Jabulani si v tunajšej nadmorskej výške robí, čo chce a nevedia ho skrotiť ani najväčší umelci: Holanďania, Argentínčania, Brazílčania, Španieli...
.naša premiéra
V utorok ráno sme vyrazili do Rustenburgu. Tri dni predtým sme cestovali do tohto mesta na zápas Anglicko - USA. GPS nás, na naše počudovanie, navigovalo do 120 kilometrov vzdialeného mesta na 160-kilometrovú trasu. Netušili sme, že medzi Johannesburgom a Rustenburgom neexistuje diaľnica. Tak sme sa terigali cez stred Pretórie na obyčajnú - ešte k tomu platenú cestu. 27 kilometrov pred Rustenburgom sme chytili prvú zápchu a potom ďalšie štyri. Z cesty, ktorá mala trvať dva a štvrť hodiny bol štvorhodinový horor a je celkom isté, že ak by sme neporušili asi 116 dopravných predpisov a nepredbehli loebovským spôsobom po krajnici asi dvojkilometrovú kolónu áut naplnených nedočkavými fanúšikmi z Anglicka a Ameriky, úvod by sme ani neboli stihli.
Na náš zápas sme sa poistili, hoci sme si nerobili ilúzie, že by oň bol rovnaký záujem ako o sobotňajší šláger. V Rustenburgu nás privítal napriek slnečnému počasiu neskutočný, priam chorzowský chlad a studený vietor. Tešili sme sa na našu veľkú premiéru. Stál som pri autobuse našich, keď z neho vystupovali. Sústredené tváre, z ktorých bolo cítiť napätie, očakávanie, jednoducho, tradičné futbalové naladenie.
S Vladom Weissom sme urobili rýchly rozhovor pre medzinárodné vysielanie. Ikstýkrát prízvukoval, že súpera rešpektujeme, že chceme hrať s pokorou i sebavedomím a že chceme vyhrať, pretože ak chceme postúpiť, tak vyhrať musíme. Myslel som si, že slová rešpektu voči Novému Zélandu sú tou správnou formou nepodceňovania súpera, ktorý sa dostal na MS nezvyčajným spôsobom, ale že budeme hrať od prvých minút tak, aby sme diktovali tempo, aby sme Kiwiom nedovolili posielať pred Muchu centrované lopty, jednoducho - že súpera prevýšime, pretože na to máme.
Boli sme lepší, o tom niet pochýb, ale neboli sme lepší dostatočne. V prvých dvadsiatich minútach sme mužstvo nespoznávali. Príliš dlho si oťukávalo súpera, neútočilo cez stred poľa, len záblesky Weissa juniora nám pripomínali, ako by sme vlastne mali hrať. Róbert Vittek nám po nešťastnom zápase povedal, že "všetci sme boli nervózni ako malí chlapci. Sám mám v reprezentácii odohratých vyše 70 zápasov, som v nej deväť rokov, ale takúto nervozitu som ešte necítil."
Škoda. Hoci sme nehrali oslnivo, súpera sme mali na tanieri, pretože kombinačne bol nulový. Dvadsať minút po góle bolo zrejmé, že sotva niečo vymyslí, ale my sme ho nezapichli druhým gólom. Preto sme po zápase nekonečne rozoberali, kto je vlastne zodpovedný za vyrovnávajúci gól 35 sekúnd pred koncom nadstaveného času. Či Hološko, ktorý sa 15 sekúnd predtým nechal odmávať v ofsajde pri našom priamom kope, alebo Ďurica, ktorý išiel s Killenom do hlavičkového súboja 35 metrov od brány a nestihol sa v priebehu piatich sekúnd vrátiť na svoj stopérsky post do stredu obrany, alebo Hamšík, ktorý "nedostúpil" centrujúceho Smeltza, hoci mal v prvej chvíli k lopte bližšie ako novozélandský hráč.
Ale skúsme rozoberať aj to, prečo sme kazili množstvo prihrávok, prečo sme gólovo nedotiahli jedno jasné a niekoľko črtajúcich sa prečíslení, prečo sme neschmatli loptu a nehrali s ňou v posledných piatich - šiestich minútach, keď súper nevedel nič vymyslieť. Jednoducho, jeden krutý moment v klinickom čase, keď sa už nedalo reagovať, nám vzal víťazstvo, ktoré by určite prehlušilo všetky pocity z nervózneho výkonu partie, pre ktorú to mal byť jeden z vrcholov reprezentačnej kariéry.
Nedá sa nič robiť, ideme ďalej. Či nám Nový Zéland prinesie syndróm nevyužitej šance a či gól jeho stopéra Reida, ktorý pred polrokom ani netušil, že môže hrať za túto krajinu, bude súčasťou našej výpovede z MS, to sa uvidí po ďalších dvoch zápasoch. Ale Paraguaj a Taliansko budú inými kalibrami. Len výkon na hranici schopností, v inom nasadení a v totálnej koncentrácii môže priniesť úspech. Toto mužstvo sa musí dostať do pravého šampionátového tranzu, inak pôjde domov.
.sklamania ouvertúry
Zápasy na MS sú ako cez kopirák. Množstvo rozohrávok cez stopérov, zablokované obranné pozície súpera, ak náhodou niekto strelí gól, okamžite začína brániť ešte hlbšie na vlastnej polovici, zaparkuje pred vlastnou šestnástkou kamión s poriadnou defenzívnou tonážou. Hráčske bloky a prepracované systémy ničia akékoľvek individuálne majstrovstvo.
Len futbalový bôžik Messi sa v prvom zápase dokázal zvŕtať medzi obrancami (z Nigérie), ale ani on gól nedal. Nedali ho Rooney, Ronaldo, Robinho, Kaká, Ribéry, van Persie, Tevez, Higuaín, Torres, Villa, Eto´o. Čo je s vami, svetové hviezdy? Vari vám prezlečenie sa z dresov veľkých klubových značiek do národných farieb robí strelecké problémy?
Ešte aj Španieli, absolútni suveréni posledných štyroch rokov, prehrali so Švajčiarskom. A dostávame sa k paradoxu futbalovej doby: Švajčiarsko chvália za výkon, za mimoriadnu obetavosť, za skvelo fungujúcu obranu. Španielsko kritizujú za to, že sa nechalo ponížiť odpisovaným súperom, že nestrelilo gól. Kdesi v pozadí sa ešte píše, že víťazi mali viac šťastia. Šťastím sa často uzatvárajú futbalové debaty a hodnotenia.
Jedna športová pravda však hovorí, že šťastie si sadá k tomu, kto oň viac bojuje. Teraz sa však šťastie muselo pomýliť, lebo jedno mužstvo hralo a druhé sa len bránilo a odkopávalo lopty. Španieli si dali v zápase vyše 800 prihrávok, 27-krát vystrelili, trafili brvno, loptu mali na kopačke 2,5-krát viac z čistého času ako súper a predsa prehrali. Hoci víťaz bol v ich šestnástke len sedemkrát!
Ako to teda je v tom veľkom futbale? Vyhrá tento šampionát nejaké nanovo defenzívne vytuningované Grécko, ktorému na každé víťazstvo postačí jeden gól? Prehupne sa strelecký priemer na zápas aspoň cez úroveň dvoch gólov? Kde sú sľuby a prognózy pestrého futbalu, súbojov kultúr? Veď skoro všetci hrajú rovnako. Osviežením prvého kola v skupinách boli len Nemci, Južná Kórea, čiastočne Argentína s Brazíliou, Čile hrá tiež pekne, len strelenie gólu mu robí problémy. Kde je emócia z kvality Anglicka, Talianska, Francúzska, Holandska a obdivovaného Španielska? Verím, že ju tieto MS nakoniec odhalia, že prídu chvíle, keď silným potečie do topánok a pôjdu naplno aj s dávkou rizika.
.čas Afriky?
Mal to byť čas Afriky, ale ak nezačne strieľať motyka, Afrika sa ho nedočká. Južná Afrika si myslela, že remíza s Mexikom ju poháňa do hviezdnych výšin a že môže pomýšľať na finále! Áno, presne to povedal jej bývalý tréner Clive Barker. Ale po trojgólovej sprche od Uruguaja je na pokraji historického znemožnenia sa: ak nevyhrá nad Francúzskom, ako prvá usporiadateľská krajina nepostúpi zo skupiny.
Výbuch v prvom zápase zaznamenal bezduchý Kamerun, Alžírsko hralo proti Slovinsku slabučký zápas a nechalo si v ňom streliť gól. Nigéria nestačila na Argentínu, Pobrežie slonoviny hrá v ťažkej skupine s postupovou šancou po remíze s Portugalskom a Ghana ako jediná potešila kontinent víťazstvom nad Srbskom po pokutovom kope. Práve od Afričanov sa očakával futbal fantázie, pohybu, radosti. Nikto nič také neponúka. Európski tréneri na afrických lavičkách (výnimkou je Alžírsko, ktoré má svojho vlastného) a legionári z Európy v afrických dresoch sú už nainfikovaní schémami, systémami, disciplínou. Žiadny Kamerun 1990, Nigéria 1994 či Senegal 2002 tu, bohužiaľ, nie je.
Dostupovať, vystupovať, predskakovať, pokrývať, blokovať - to sú príkazy modernej futbalovej doby, v ktorej ničiť znamená viac ako tvoriť. Večný rozpor medzi obranou a útokom bude predmetom ďalšieho diania na MS 2010. Tak nech kreativita a ofenzíva aspoň vyrovnajú skóre. Inak asi väčšina fanúšikov roztrieska televízor.
Autor je komentátor STV
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.