Jej zvuk nie je veľmi príjemný. Niektorí ho prirovnávajú k osiemu roju, iní zas k tisícom múch, krúžiacich nad kravským lajnom. Ani v jednom prípade nie je to prirovnanie príliš prehnané.
Nadávajú na ňu takmer všetci. Hráči, ktorí sa ťažko dohovárajú na ihrisku, tréneri, ktorí nemôžu kričať taktické príkazy hráčom. S konštantným monotónnym hlukom sa vytráca aj samotná futbalová atmosféra. Nepočuť tribúny, ako sa tešia z gólu alebo ako diváci tlieskajú nejakej vydarenej akcii.
Podľa všetkého by mala byť vuvuzela pre sviatok futbalu katastrofou. Ale nie je. Napriek všetkým možným výhradám táto jednoduchá trúba na Majstrovstvá sveta patrí. Keď FIFA priklepla organizovanie majstrovstiev Južnej Afrike, tak musela rátať s tým, že sa udalosť bude odohrávať aj s týmto (ne)populárnym dychovým nástrojom. Vuvuzela je zvukom Afriky.
Kontroverzný vynález má vlastnú históriu. Trúba s veľkosťou 65 cm sa pôvodne používala na zvolávanie občanov, no v posledných rokoch si ju obľúbili tamojší juhoafrickí fanúšikovia. Futbalová exekutíva uvažovala nad tým, že trúbu, ktorá sa dnes vyrába z plastu, zakážu, ale nakoniec sa rozhodla, že tam jednoducho patrí.
Vuvuzelovú atmosféru sme si otestovali na minuloročnom pohári Konfederácií v Južnej Afrike, kde sme sa prvýkrát stretli s týmto monotónnym zvukom. Vuvuzela má výkon až 130 decibelov, je ešte hlučnejšia ako motorová píla, dosahujúca asi 100 decibelov. No pred rokom trúba až tak neprekážala, pretože dobré výkony mužstiev zatienili všetko ostatné.
No na týchto majstrovstvách je to inak. Hráči a tréneri si na nej vylievajú všetku zlosť, ale skôr by sa mali hnevať na seba a predvedenú hru. Keby sa na futbal dalo pozerať, tak aj zvuk vuvuzely by znel oveľa prívetivejšie. Zoberme si napríklad Maradonovu Argentínu. Hrá tak dobre, že trúbka je druhoradá.
Nadávajú na ňu takmer všetci. Hráči, ktorí sa ťažko dohovárajú na ihrisku, tréneri, ktorí nemôžu kričať taktické príkazy hráčom. S konštantným monotónnym hlukom sa vytráca aj samotná futbalová atmosféra. Nepočuť tribúny, ako sa tešia z gólu alebo ako diváci tlieskajú nejakej vydarenej akcii.
Podľa všetkého by mala byť vuvuzela pre sviatok futbalu katastrofou. Ale nie je. Napriek všetkým možným výhradám táto jednoduchá trúba na Majstrovstvá sveta patrí. Keď FIFA priklepla organizovanie majstrovstiev Južnej Afrike, tak musela rátať s tým, že sa udalosť bude odohrávať aj s týmto (ne)populárnym dychovým nástrojom. Vuvuzela je zvukom Afriky.
Kontroverzný vynález má vlastnú históriu. Trúba s veľkosťou 65 cm sa pôvodne používala na zvolávanie občanov, no v posledných rokoch si ju obľúbili tamojší juhoafrickí fanúšikovia. Futbalová exekutíva uvažovala nad tým, že trúbu, ktorá sa dnes vyrába z plastu, zakážu, ale nakoniec sa rozhodla, že tam jednoducho patrí.
Vuvuzelovú atmosféru sme si otestovali na minuloročnom pohári Konfederácií v Južnej Afrike, kde sme sa prvýkrát stretli s týmto monotónnym zvukom. Vuvuzela má výkon až 130 decibelov, je ešte hlučnejšia ako motorová píla, dosahujúca asi 100 decibelov. No pred rokom trúba až tak neprekážala, pretože dobré výkony mužstiev zatienili všetko ostatné.
No na týchto majstrovstvách je to inak. Hráči a tréneri si na nej vylievajú všetku zlosť, ale skôr by sa mali hnevať na seba a predvedenú hru. Keby sa na futbal dalo pozerať, tak aj zvuk vuvuzely by znel oveľa prívetivejšie. Zoberme si napríklad Maradonovu Argentínu. Hrá tak dobre, že trúbka je druhoradá.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.