Tak som sa ho opýtal, čo má z toho, keď voliť nepôjde a on povedal, že to isté, ako keď pôjde. A významne sa na mňa pozrel. Doteraz neviem, čo mi tým pohľadom chcel naznačiť, ale pýtať sa ho radšej nebudem. Ja osobne, ak ťa to zaujíma, volil som Smer, pretože majú sociálne cítenie. A vôbec, komunisti nestáli za veľa, ale sociálna demokracia to je to, čo tento národ potrebuje. Ujlaky mi na to povedal, že mám pravdu, že sociálnu demokraciu naša spoločnosť potrebuje, tak prečo som teda volil Smer? Ujlaky, ako už samo meno hovorí stále vyrýva a nič mu nie je dosť dobré. Iste si si všimol, že sa volieb zúčastnila aj komunistická strana a aj strana demokratickej ľavice, čo je vlastne komunistická, ale prekrstená. Prekrstili sa hneď po osemdesiatom deviatom a mysleli si, že im na to nikto nedojde. Komunisti sa aspoň netvária, že už nie sú komunisti, ale percent majú málo, ani neviem koľko, lebo všetci bývalí komunisti sú teraz v tých ostatných politických stranách. Takže vlastne tí, čo zostali v komunistickej, tí to asi s komunizmom naozaj myslia úprimne. Preto je ich tak málo. Inak, pri voľbách žiadna sláva, nijaká dychovka, nič, len za stolom tá komisia a plenty. Aj za komunizmu boli vo volebných miestnostiach plenty, ale keby si išiel za plentu, tak so to pekne odskáčeš. Bolo treba voliť manifestačne, ako sa vtedy hovorilo, kandidátku národného frontu. Pamätám sa, že keď nám to povedali na schôdzi, že budeme voliť kandidátku národného frontu, tak sa prihlásil Magula a opýtal sa, že ktorá to je, tá kandidátka a ako sa volá. Skoro ho vyhodili z roboty, lebo si mysleli, že sranduje, ale on to myslel vážne, on bol vždy trochu mimo, skrátka mešuge, ale výborný šachista. Hrával so mnou tak, že bol obrátený chrbtom k šachovnici, ja som mu hovoril svoje ťahy a on robil protiťahy vlastne poslepiačky a skoro bez rozmýšľania a netrvalo to ani päť minút a dostal som mat. To by ma nemrzelo, ale hrali sme o peniaze a tak som mu bol vždy dlžný. Keď som nevládal splácať, povedal, aby sme si zahrali, že možno vyhrám a ja debil som naletel a zase som prehral. Raz prišiel do mesta nejaký slávny ruský šachista, Kargašvili, ale tak nejako a v kultúrnom dome hral simultánku s desiatimi našimi. Vyhral nad všetkými, prehral len s Magulom. Ale potom Magulu museli odpratať, lebo chcel, aby mu Kargašvili zaplatil. A že nie v rubľoch, ale v bonoch. To bol dosť veľký škandál a odvtedy mal Magula šachy zakázané, nemohol hrať ani okresné majstrovstvá. Teraz som si spomenul, Emil, že niekedy v polovici šesťdesiatych rokov som zabudol ísť voliť, lebo som sa večer predtým ožral a okolo piatej popoludní mi niekto zvoní, otvorím a tam stáli dve súdružky, jedna mala v ruke papierovú krabicu a druhá ma so slzami v očiach prosila, aby som odvolil, lebo že ich volebný okrsok si dal záväzok, že všetci odvolia do pol šiestej. Kamaráde, vtedy prišli za tebou domov! Teraz im je to jedno. Tvoj Miro.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.