Možno to bude mať ľahšie, keďže podnikateľské prostredie sa za dvanásť rokov už posunulo dopredu a Ficove zásahy ho nestihli úplne pokaziť, ale celkom bezproblémové upratovanie to nebude.
Vláda Mikuláša Dzurindu našla v roku 1998 takmer prázdnu štátnu pokladňu, ale aj vytunelované štátne podniky. Na Slovensku zúrila vysoká nezamestnanosť a skrytá prezamestnanosť v štátnej sfére. Choré boli aj banky, dôchodkový a školský systém. Upratovanie po Mečiarovi trvalo dlho, pretože reformy brzdil koaličný partner - ľavicová SDĽ. Niektoré sa nepodarilo spustiť vôbec a iné sa prejavili až za Dzurindovej druhej vlády. Čo čaká novú vládu po Ficovi?
.zvyšovanie daní?
V prvom rade musí vláda ratovať rozpočet. Po voľbách sa verejnosť konečne dozvedela od tajnostkárov na ministerstve financií, že deficit verejných financií bol vlani 6,77 percenta, a nie plánovaných 4,93 percenta HDP.
Nová vláda môže deficit znižovať cez príjmovú stránku, teda dane a odvody, alebo cez výdavkovú, teda šetrením v štátnej správe. Zvyšovanie dane z príjmov pri pravicovej vláde nehrozí, pretože ju sama pred časom znížila. Môžeme dokonca predpokladať, že sa zreviduje nezmyselná milionárska daň zavedená za Fica. Zdaňovanie spotreby však vylúčené nie je. Ekonómovia spomínajú opätovné zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty či zvýšenie dane na tabak a alkohol. Priestor na zvýšenie je aj pri nízkych daniach z nehnuteľností a dani z motorových vozidiel.
Radovan Ďurana, analytik Iness, radí vláde zjednodušenie a sprehľadnenie zákona o dani z príjmov. "Zmena sadzieb či významné rozširovanie daňovej bázy by sa malo dostať do diskusie až po vyčerpaní potenciálu úspor vo výdavkoch rozpočtu," dodáva.
Väčší priestor na šetrenie, ktoré sa celej populácie nedotkne až tak, ako zvyšovanie daní, je šetrenie v štátnej správe. Tu sa už objavujú náznaky, že až tak výrazne, ako to pravica vyhlasovala, sa šetriť nemieni. Počet ministerstiev asi neklesne o dve, ale iba o jedno. Prepúšťať sa z prezamestnanej štátnej správy asi bude, ale či dostatočne, nevedno. O znižovaní platov štátnych úradníkov sa zatiaľ mlčí. Ďurana na sanáciu rozpočtu navrhuje jasné riešenia. Zastaviť a prehodnotiť prebiehajúce tendre a obstarávania. Audit možných personálnych úspor na ministerstvách a rozpočtových organizáciách. Urobiť analýzu vykonávaných činností a ich prínosu. Treba si posvietiť aj na prínos transferov zo štátneho rozpočtu do sociálnych dávok či dotácií súkromnej sfére.
.PPP a mýto
Usporiť sa dá aj na revízii predražených PPP projektov a pri skontrolovaní fungovania mýtneho systému. Keďže niektoré zmluvy (napríklad na R1) sú už podpísané a iné krátko pred podpisom, rušiť bez sankcií ich nemožno. Pri 1. a 3. balíku na D1 sa však úspory dajú zabezpečiť, pretože pre nedotiahnuté financovanie koncesné zmluvy doteraz nie sú účinné. Štát preto od nich môže odstúpiť.
"Nová vláda by mala čo najskôr vyzvať súčasný kabinet, aby okamžite zastavil financovanie tzv. prípravných prác zo štátneho rozpočtu a avizovať obidvom koncesionárom, že očakáva ich ponuky na výrazné zníženie ceny," myslí si Ján Kovalčík, analytik Trend Analyses. Ak ponuky prídu, vláda by sa mala rozhodnúť, či dostavia D1 formou PPP (s tým, že zdroje koncesionárovi zabezpečí štát cez svoje dlhopisy, ktoré sú lacnejšie ako drahé bankové úvery) alebo inak. Ak sa budú stavitelia brániť zlacneniu, treba PPP podľa Kovalčíka zrušiť a vyhlásiť novú súťaž. Diaľnice by sa už nestavali prostredníctvom PPP, ale cez eurofondy, úvery od Európskej investičnej banky a prostredníctvom štátnych dlhopisov.
Ani pri drahom mýtnom tendri sa už nedá zmluva bez sankcií rušiť. Vláde ostáva len tlačiť na Skytoll, aby si plnila povinnosti zo zmluvy a hroziť jej sankciami, ak to nesplní. Jedna hrozba by mohla byť tá, že ak nebudú spolupracovať, nedostanú zákazku na rozšírenie mýta aj na osobné auta v roku 2013. I keď to by sa mohlo riešiť novým tendrom.
.masa nezamestnaných
Hoci hospodárstvo sa pomaly oživuje, zvyšovať zamestnanosť sa nedarí. Riešiť nezamestnaosť musí nová vláda rázne, ale zároveň citlivo, aby sa odbory a zamestnanci príliš nebúrili. Preto musí zmeny v Zákonníku práce, ktoré musia prísť, dobre komunikovať s verejnosťou. Ak sa jej to nepodarí, priženie nových voličov Smeru. "Fico bude určite kritizovať každé jedno uvoľnenie Zákonníka práce, ale dá spoľahnúť na to, že súčasný postupný rozbeh výroby a ekonomický rast obmedzí prípadné drobné negatívne dopady zmien," tvrdí Ján Záborský z Trendu. Pravicové strany zatiaľ hovoria o korekciách zákonníka opatrne. Spomína sa zrušenie súbehu výpovednej lehoty a platenia odstupného, umožniť reťazenie pracovných pomerov na čas určitý a zrušenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na celé odvetvia. Tieto kroky vyriešia krátkodobú nezamestnanosť.
V rámci riešenia dlhodobej nezamestnanosti to bude mať vláda ťažšie, pretože Ficov tím ju neriešil alebo riešil neúspešne cez podozrivé sociálne podniky. Ak kontroly dokážu, že tieto podniky porušovali zákon, musia sa zrušiť. Ak budú v poriadku, tak vláda musí zlepšiť ich efektivitu alebo nájsť vhodné mimovládne organizácie, ktoré by ich prevádzkovali bez bakšišov pre spriaznených podnikateľov.
Záborský by namiesto aktivačných prác výraznejšie zredukoval a zvýhodnil zamestnávanie nízko zarábajúcich pracovníkov.
Nová vláda by sa mala pozrieť aj na inštitút minimálnej mzdy, ktorú dlhodobo kritizujú podnikatelia. K zrušeniu asi nedôjde, ale jej úpravy podľa inflácie či rastu miezd by pomohli.
Našťastie ekonomickí analytici predpovedajú, že o dva roky by mohlo byť po kríze a oživené hospodárstvo si s nezamestnanosťou poradí.
.dôchodky
Reformovať dôchodkový systém bude ťažký oriešok sprevádzaný nepopulárnymi krokmi. Hoci skoro všetky pravicové strany vyhlasujú, že vek odchodu do dôchodku nebudú zvyšovať, asi sa tomu v dlhodobom horizonte nevyhnú. Samozrejme, nesmie sa to udiať skokom, ale postupne. Vláda by sa mala vyhnúť aj populistickým riešeniam ako ponechanie vianočného či 13. dôchodku.
Korekcie budú musieť reformátori urobiť v pokazenom druhom dôchodkovom pilieri. Hovorí sa už o obnovení povinnosti vstupu pre mladých do tohto piliera. Diskutuje sa, od akého veku a aký dlhý čas budú mať noví sporitelia na rozmyslenie vstup či výstup. Určite sa musia zmeniť podmienky podnikania penzijných spoločností, ktoré deformoval odchádzajúci kabinet. Podľa Záborského musí prísť k zmene investičných pravidiel a poplatkov, nastavenie pravidiel na vyplácanie anuít a prehodnotenie benchmarkingu a doplácania DSS za straty v dôchodkových fondoch. "Súčasná idea, odmeňovať správcov za zhodnotenie, je dobrá, akurát jej realizácia bola otrasná a hlavne zbytočne pripravila klientov o slušný objem úspor. Túto stratu, spôsobenú minulou vládou, bohužiaľ nie je možné nahradiť," dodáva.
Na pretras príde aj pomer odvodov do druhého piliera, ale meniť pomer 9:9 sa tu asi nebude. Medzi koaličnými partnermi sa však bude debatovať o znížení zásluhovosti.
.privatizovať, ale čisto
Pravica sa určite vráti k svojim nedokončeným privatizačným projektom, čo je dobre. Získa dodatočné zdroje, ktoré môže napríklad použiť na podvyživenú Sociálnu poisťovňu či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Privatizovať však musí transparentne, aby nedala dôvod na kritiku opozícii a nesklamala voličov.
Sprivatizovať by sa mali dlhodobo stratové železničné firmy, napríklad Cargo. Tam sa bude musieť poupravovať aj v štruktúre týchto firiem, kde minister dopravy čachroval neadekvátne. Predať do súkromných rúk by sa malo aj bratislavské letisko, ktoré je stratové a jeho nové haly zívajú prázdnotou.
Citlivo, ale zároveň rázne treba doriešiť aj Hornonitrianske bane. Hoci sú v posledných rokoch "papierovo" ziskové, štát ich ustavične dotuje a deformuje aj trh s hnedým uhlím. Baníkom treba vysvetliť, že ťažba je nákladná, časovo obmedzená a treba prijať plán ich postupného zatvárania.
Ak by mal nový kabinet odvahu, mohol by čiastočne sprivatizovať aj neefektívnu Slovenskú poštu a niektoré energetické podniky. Samozrejme, treba zrušiť, nie korigovať zákon o strategických podnikoch a popri ňom by sa mali doriešiť konkurzné zákony, ktoré dnes nahrávajú dlžníkom. Nebolo by na škodu pozrieť sa ani na zmluvy s ČEZ o stavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
.kladivo na korupciu
Veľmi dôležitým, ale ťažkým a dlhodobým bude pre novu vládu cieľ zlepšiť minulou vládou zdevastované podnikateľské prostredie. Vykynožiť korupciu a klientelizmus sa nebude dať za pár mesiacov ani rokov. Znížiť jeho mieru je však možné. Radovan Ďurana ponúka recepty ako minimalizovanie administratívnej náročnosti podnikania, zjednodušenie zakladania podnikov a minimalizovanie duplicitnej byrokracie. Bude potrebné zabezpečiť aj vymožiteľnosť práva, pružnosť a nestrannosť v rozhodovaní súdov.
Zužovať priestor na korupčné správanie sa môže podľa Ctibora Košťála, riaditeľa Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, aj v privatizácii podnikov a vyjasnení pravidiel pri verejnom obstarávaní. Priestor na znižovanie korupcie vidí aj vo zverejňovaní všetkých informácii o kritériách výberu, ponukách a zmluvách na internete. "Na znižovanie korupcie je veľmi dôležité, aby štátne orgány aj podnikatelia vedeli, že sa im niekto pozerá na prsty," dodáva. V tomto boji pomôže aj posilnenie nezávislosti kontrolných orgánov ako Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie či Národný kontrolný úrad.
Zlepšiť podnikateľské prostredie sa dá podľa Roberta Kičinu, riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska, aj zlepšením neefektívneho sociálneho systému a znížením odvodového zaťaženia. Kičina navrhuje zlúčiť sociálne odvody, platiť ich z ceny práce a určiť odvodový strop na úrovni trojnásobku priemernej ceny práce. "Tá úprava je rozpočtovo neutrálna, čiže jej realizácia je možná aj napriek napätej situácii vo verejných financiách," dodáva. Následne sa treba zamerať na obmedzenie výnimiek, ktoré dnes umožňujú platiteľom legálne si znížiť výšku odvodov.
O znižovaní a zjednotení odvodov hovoria všetky pravicové strany. Akou formou to bude, ešte nie je jasné. Isté je, že zmenu treba urobiť rýchlo, pretože sa prejaví až v ďalších rokoch a vládne sa iba štyri roky.
Vláda Mikuláša Dzurindu našla v roku 1998 takmer prázdnu štátnu pokladňu, ale aj vytunelované štátne podniky. Na Slovensku zúrila vysoká nezamestnanosť a skrytá prezamestnanosť v štátnej sfére. Choré boli aj banky, dôchodkový a školský systém. Upratovanie po Mečiarovi trvalo dlho, pretože reformy brzdil koaličný partner - ľavicová SDĽ. Niektoré sa nepodarilo spustiť vôbec a iné sa prejavili až za Dzurindovej druhej vlády. Čo čaká novú vládu po Ficovi?
.zvyšovanie daní?
V prvom rade musí vláda ratovať rozpočet. Po voľbách sa verejnosť konečne dozvedela od tajnostkárov na ministerstve financií, že deficit verejných financií bol vlani 6,77 percenta, a nie plánovaných 4,93 percenta HDP.
Nová vláda môže deficit znižovať cez príjmovú stránku, teda dane a odvody, alebo cez výdavkovú, teda šetrením v štátnej správe. Zvyšovanie dane z príjmov pri pravicovej vláde nehrozí, pretože ju sama pred časom znížila. Môžeme dokonca predpokladať, že sa zreviduje nezmyselná milionárska daň zavedená za Fica. Zdaňovanie spotreby však vylúčené nie je. Ekonómovia spomínajú opätovné zjednotenie sadzieb dane z pridanej hodnoty či zvýšenie dane na tabak a alkohol. Priestor na zvýšenie je aj pri nízkych daniach z nehnuteľností a dani z motorových vozidiel.
Radovan Ďurana, analytik Iness, radí vláde zjednodušenie a sprehľadnenie zákona o dani z príjmov. "Zmena sadzieb či významné rozširovanie daňovej bázy by sa malo dostať do diskusie až po vyčerpaní potenciálu úspor vo výdavkoch rozpočtu," dodáva.
Väčší priestor na šetrenie, ktoré sa celej populácie nedotkne až tak, ako zvyšovanie daní, je šetrenie v štátnej správe. Tu sa už objavujú náznaky, že až tak výrazne, ako to pravica vyhlasovala, sa šetriť nemieni. Počet ministerstiev asi neklesne o dve, ale iba o jedno. Prepúšťať sa z prezamestnanej štátnej správy asi bude, ale či dostatočne, nevedno. O znižovaní platov štátnych úradníkov sa zatiaľ mlčí. Ďurana na sanáciu rozpočtu navrhuje jasné riešenia. Zastaviť a prehodnotiť prebiehajúce tendre a obstarávania. Audit možných personálnych úspor na ministerstvách a rozpočtových organizáciách. Urobiť analýzu vykonávaných činností a ich prínosu. Treba si posvietiť aj na prínos transferov zo štátneho rozpočtu do sociálnych dávok či dotácií súkromnej sfére.
.PPP a mýto
Usporiť sa dá aj na revízii predražených PPP projektov a pri skontrolovaní fungovania mýtneho systému. Keďže niektoré zmluvy (napríklad na R1) sú už podpísané a iné krátko pred podpisom, rušiť bez sankcií ich nemožno. Pri 1. a 3. balíku na D1 sa však úspory dajú zabezpečiť, pretože pre nedotiahnuté financovanie koncesné zmluvy doteraz nie sú účinné. Štát preto od nich môže odstúpiť.
"Nová vláda by mala čo najskôr vyzvať súčasný kabinet, aby okamžite zastavil financovanie tzv. prípravných prác zo štátneho rozpočtu a avizovať obidvom koncesionárom, že očakáva ich ponuky na výrazné zníženie ceny," myslí si Ján Kovalčík, analytik Trend Analyses. Ak ponuky prídu, vláda by sa mala rozhodnúť, či dostavia D1 formou PPP (s tým, že zdroje koncesionárovi zabezpečí štát cez svoje dlhopisy, ktoré sú lacnejšie ako drahé bankové úvery) alebo inak. Ak sa budú stavitelia brániť zlacneniu, treba PPP podľa Kovalčíka zrušiť a vyhlásiť novú súťaž. Diaľnice by sa už nestavali prostredníctvom PPP, ale cez eurofondy, úvery od Európskej investičnej banky a prostredníctvom štátnych dlhopisov.
Ani pri drahom mýtnom tendri sa už nedá zmluva bez sankcií rušiť. Vláde ostáva len tlačiť na Skytoll, aby si plnila povinnosti zo zmluvy a hroziť jej sankciami, ak to nesplní. Jedna hrozba by mohla byť tá, že ak nebudú spolupracovať, nedostanú zákazku na rozšírenie mýta aj na osobné auta v roku 2013. I keď to by sa mohlo riešiť novým tendrom.
.masa nezamestnaných
Hoci hospodárstvo sa pomaly oživuje, zvyšovať zamestnanosť sa nedarí. Riešiť nezamestnaosť musí nová vláda rázne, ale zároveň citlivo, aby sa odbory a zamestnanci príliš nebúrili. Preto musí zmeny v Zákonníku práce, ktoré musia prísť, dobre komunikovať s verejnosťou. Ak sa jej to nepodarí, priženie nových voličov Smeru. "Fico bude určite kritizovať každé jedno uvoľnenie Zákonníka práce, ale dá spoľahnúť na to, že súčasný postupný rozbeh výroby a ekonomický rast obmedzí prípadné drobné negatívne dopady zmien," tvrdí Ján Záborský z Trendu. Pravicové strany zatiaľ hovoria o korekciách zákonníka opatrne. Spomína sa zrušenie súbehu výpovednej lehoty a platenia odstupného, umožniť reťazenie pracovných pomerov na čas určitý a zrušenie rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa na celé odvetvia. Tieto kroky vyriešia krátkodobú nezamestnanosť.
V rámci riešenia dlhodobej nezamestnanosti to bude mať vláda ťažšie, pretože Ficov tím ju neriešil alebo riešil neúspešne cez podozrivé sociálne podniky. Ak kontroly dokážu, že tieto podniky porušovali zákon, musia sa zrušiť. Ak budú v poriadku, tak vláda musí zlepšiť ich efektivitu alebo nájsť vhodné mimovládne organizácie, ktoré by ich prevádzkovali bez bakšišov pre spriaznených podnikateľov.
Záborský by namiesto aktivačných prác výraznejšie zredukoval a zvýhodnil zamestnávanie nízko zarábajúcich pracovníkov.
Nová vláda by sa mala pozrieť aj na inštitút minimálnej mzdy, ktorú dlhodobo kritizujú podnikatelia. K zrušeniu asi nedôjde, ale jej úpravy podľa inflácie či rastu miezd by pomohli.
Našťastie ekonomickí analytici predpovedajú, že o dva roky by mohlo byť po kríze a oživené hospodárstvo si s nezamestnanosťou poradí.
.dôchodky
Reformovať dôchodkový systém bude ťažký oriešok sprevádzaný nepopulárnymi krokmi. Hoci skoro všetky pravicové strany vyhlasujú, že vek odchodu do dôchodku nebudú zvyšovať, asi sa tomu v dlhodobom horizonte nevyhnú. Samozrejme, nesmie sa to udiať skokom, ale postupne. Vláda by sa mala vyhnúť aj populistickým riešeniam ako ponechanie vianočného či 13. dôchodku.
Korekcie budú musieť reformátori urobiť v pokazenom druhom dôchodkovom pilieri. Hovorí sa už o obnovení povinnosti vstupu pre mladých do tohto piliera. Diskutuje sa, od akého veku a aký dlhý čas budú mať noví sporitelia na rozmyslenie vstup či výstup. Určite sa musia zmeniť podmienky podnikania penzijných spoločností, ktoré deformoval odchádzajúci kabinet. Podľa Záborského musí prísť k zmene investičných pravidiel a poplatkov, nastavenie pravidiel na vyplácanie anuít a prehodnotenie benchmarkingu a doplácania DSS za straty v dôchodkových fondoch. "Súčasná idea, odmeňovať správcov za zhodnotenie, je dobrá, akurát jej realizácia bola otrasná a hlavne zbytočne pripravila klientov o slušný objem úspor. Túto stratu, spôsobenú minulou vládou, bohužiaľ nie je možné nahradiť," dodáva.
Na pretras príde aj pomer odvodov do druhého piliera, ale meniť pomer 9:9 sa tu asi nebude. Medzi koaličnými partnermi sa však bude debatovať o znížení zásluhovosti.
.privatizovať, ale čisto
Pravica sa určite vráti k svojim nedokončeným privatizačným projektom, čo je dobre. Získa dodatočné zdroje, ktoré môže napríklad použiť na podvyživenú Sociálnu poisťovňu či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu. Privatizovať však musí transparentne, aby nedala dôvod na kritiku opozícii a nesklamala voličov.
Sprivatizovať by sa mali dlhodobo stratové železničné firmy, napríklad Cargo. Tam sa bude musieť poupravovať aj v štruktúre týchto firiem, kde minister dopravy čachroval neadekvátne. Predať do súkromných rúk by sa malo aj bratislavské letisko, ktoré je stratové a jeho nové haly zívajú prázdnotou.
Citlivo, ale zároveň rázne treba doriešiť aj Hornonitrianske bane. Hoci sú v posledných rokoch "papierovo" ziskové, štát ich ustavične dotuje a deformuje aj trh s hnedým uhlím. Baníkom treba vysvetliť, že ťažba je nákladná, časovo obmedzená a treba prijať plán ich postupného zatvárania.
Ak by mal nový kabinet odvahu, mohol by čiastočne sprivatizovať aj neefektívnu Slovenskú poštu a niektoré energetické podniky. Samozrejme, treba zrušiť, nie korigovať zákon o strategických podnikoch a popri ňom by sa mali doriešiť konkurzné zákony, ktoré dnes nahrávajú dlžníkom. Nebolo by na škodu pozrieť sa ani na zmluvy s ČEZ o stavbe novej jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
.kladivo na korupciu
Veľmi dôležitým, ale ťažkým a dlhodobým bude pre novu vládu cieľ zlepšiť minulou vládou zdevastované podnikateľské prostredie. Vykynožiť korupciu a klientelizmus sa nebude dať za pár mesiacov ani rokov. Znížiť jeho mieru je však možné. Radovan Ďurana ponúka recepty ako minimalizovanie administratívnej náročnosti podnikania, zjednodušenie zakladania podnikov a minimalizovanie duplicitnej byrokracie. Bude potrebné zabezpečiť aj vymožiteľnosť práva, pružnosť a nestrannosť v rozhodovaní súdov.
Zužovať priestor na korupčné správanie sa môže podľa Ctibora Košťála, riaditeľa Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, aj v privatizácii podnikov a vyjasnení pravidiel pri verejnom obstarávaní. Priestor na znižovanie korupcie vidí aj vo zverejňovaní všetkých informácii o kritériách výberu, ponukách a zmluvách na internete. "Na znižovanie korupcie je veľmi dôležité, aby štátne orgány aj podnikatelia vedeli, že sa im niekto pozerá na prsty," dodáva. V tomto boji pomôže aj posilnenie nezávislosti kontrolných orgánov ako Protimonopolný úrad, Úrad pre verejné obstarávanie či Národný kontrolný úrad.
Zlepšiť podnikateľské prostredie sa dá podľa Roberta Kičinu, riaditeľa Podnikateľskej aliancie Slovenska, aj zlepšením neefektívneho sociálneho systému a znížením odvodového zaťaženia. Kičina navrhuje zlúčiť sociálne odvody, platiť ich z ceny práce a určiť odvodový strop na úrovni trojnásobku priemernej ceny práce. "Tá úprava je rozpočtovo neutrálna, čiže jej realizácia je možná aj napriek napätej situácii vo verejných financiách," dodáva. Následne sa treba zamerať na obmedzenie výnimiek, ktoré dnes umožňujú platiteľom legálne si znížiť výšku odvodov.
O znižovaní a zjednotení odvodov hovoria všetky pravicové strany. Akou formou to bude, ešte nie je jasné. Isté je, že zmenu treba urobiť rýchlo, pretože sa prejaví až v ďalších rokoch a vládne sa iba štyri roky.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.