Sú všetky médiá proti Ficovej vláde? Nie sú. Je tu jedna výnimka – výnimočná nie v tom, že nie je „proti“, ale v tom, že je priam „za“. Čítanosť týždenníka Slovo má síce pri porovnaní s popularitou Smeru veľké rezervy, o Ficových voličov sa však naozaj snaží.
Dianie posledných dní Slovo nemohlo nechať bez povšimnutia. „Médiá šikanujú ministerku Tomanovú na konkrétnu objednávku dôchodkových správcovských spoločností. Tak riekol premiér Fico. A trafil klinec po hlavičke,“ píše publicistka Ľubica Paholková, podľa ktorej je to „iba pokračovanie vojny, ktorá trvá od nástupu sociálnej demokracie k moci“.
Ale premiér Fico „konečne pomenoval veci pravými menami. Doposiaľ sa zdalo, akoby veril, že vojnu proti nemu vedú médiá. Dnes už je jasné, že Robert Fico si uvedomuje, že médiá sú v tejto vojne len nástrojmi, zbraňami. Sú to síce veľmi účinné a sofistikované zbrane, ale stále iba zbrane. Vojnu voči vláde však nevedú tieto nástroje, ale tí, ktorí ich riadia. To značí veľké korporácie, ich vlastníci a akcionári. Vedú ju multimilionári, mafiáni a kšeftári, ktorí sa cítia ohrození sociálnou politikou vlády. Vedú ju majitelia DSS-iek, ktorí sa cítia ohrození krokmi ministerky Tomanovej. Tieto privilegované skupiny ľudí využívajú médiá iba ako prostriedok na útoky proti vláde,“ dá sa prečítať v Slove.
Publicistka však verných voličov Smeru veľmi nepovzbudí. „Premiér túto bitku možno vyhral, ale je to víťazstvo málo platné. Jedno obliehanie ustál, no naďalej je v obkľúčení. Vláda ma proti sebe enormnú presilu tých skupín ľudí, ktoré na Slovensku vlastnia úplne všetko vrátane médií. Disponujú tými najmodernejšími prostriedkami politickej vojny – zbraňami na vymývanie mozgov.“ A dôchodkové správcovské spoločnosti podľa autorky tiež nebudú leniť a rýchlo sa „dohodnú s vlastníkmi médií na ďalšej stratégii, nakúpia si reklamu za ďalšie milióny (prirodzene, z peňazí občanov, ktorí im odvádzajú odvody) a vojna bude pokračovať. Pešiaci v tejto vojne, ktorými sú jednotliví žurnalisti, možno dostanú nejaké tie omrvinky vo forme odmien a všetci budú spokojní... Robert Fico nemôže ustáť boj s korporáciami tým, že bude iba jeden po druhom odrážať mediálne útoky na ich objednávku... Je len otázkou času, kedy po dennodenných útokoch stratí odvahu s nimi bojovať a presadzovať sociálnu politiku.“
Túžba, aby vojenská terminológia zostala „v tomto politickom zápase iba metaforou“ a viera, že „korporácie nervy nestratia a nezačnú v zápase, v ktorom im ide o miliardy, používať zbrane väčšieho kalibru“, hoci „ani to by nebolo v politike prvýkrát“, sú hádam dostatočne vtipnou pointou.
.rži
Dianie posledných dní Slovo nemohlo nechať bez povšimnutia. „Médiá šikanujú ministerku Tomanovú na konkrétnu objednávku dôchodkových správcovských spoločností. Tak riekol premiér Fico. A trafil klinec po hlavičke,“ píše publicistka Ľubica Paholková, podľa ktorej je to „iba pokračovanie vojny, ktorá trvá od nástupu sociálnej demokracie k moci“.
Ale premiér Fico „konečne pomenoval veci pravými menami. Doposiaľ sa zdalo, akoby veril, že vojnu proti nemu vedú médiá. Dnes už je jasné, že Robert Fico si uvedomuje, že médiá sú v tejto vojne len nástrojmi, zbraňami. Sú to síce veľmi účinné a sofistikované zbrane, ale stále iba zbrane. Vojnu voči vláde však nevedú tieto nástroje, ale tí, ktorí ich riadia. To značí veľké korporácie, ich vlastníci a akcionári. Vedú ju multimilionári, mafiáni a kšeftári, ktorí sa cítia ohrození sociálnou politikou vlády. Vedú ju majitelia DSS-iek, ktorí sa cítia ohrození krokmi ministerky Tomanovej. Tieto privilegované skupiny ľudí využívajú médiá iba ako prostriedok na útoky proti vláde,“ dá sa prečítať v Slove.
Publicistka však verných voličov Smeru veľmi nepovzbudí. „Premiér túto bitku možno vyhral, ale je to víťazstvo málo platné. Jedno obliehanie ustál, no naďalej je v obkľúčení. Vláda ma proti sebe enormnú presilu tých skupín ľudí, ktoré na Slovensku vlastnia úplne všetko vrátane médií. Disponujú tými najmodernejšími prostriedkami politickej vojny – zbraňami na vymývanie mozgov.“ A dôchodkové správcovské spoločnosti podľa autorky tiež nebudú leniť a rýchlo sa „dohodnú s vlastníkmi médií na ďalšej stratégii, nakúpia si reklamu za ďalšie milióny (prirodzene, z peňazí občanov, ktorí im odvádzajú odvody) a vojna bude pokračovať. Pešiaci v tejto vojne, ktorými sú jednotliví žurnalisti, možno dostanú nejaké tie omrvinky vo forme odmien a všetci budú spokojní... Robert Fico nemôže ustáť boj s korporáciami tým, že bude iba jeden po druhom odrážať mediálne útoky na ich objednávku... Je len otázkou času, kedy po dennodenných útokoch stratí odvahu s nimi bojovať a presadzovať sociálnu politiku.“
Túžba, aby vojenská terminológia zostala „v tomto politickom zápase iba metaforou“ a viera, že „korporácie nervy nestratia a nezačnú v zápase, v ktorom im ide o miliardy, používať zbrane väčšieho kalibru“, hoci „ani to by nebolo v politike prvýkrát“, sú hádam dostatočne vtipnou pointou.
.rži
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.