.v bankovníctve ste začínali za "prepážkou" a dnes ste riaditeľkou slovenskej pobočky novej direct banky ZUNO BANK. Ako sa to prihodilo?
Nie som typ človeka, ktorý sa ženie za kariérou. Ale mala som šťastie vždy byť v pravom čase na pravom mieste. Napríklad, keď do VÚB banky vstupovala talianska banka Intesa SanPaolo, bola som pritom a zaujali ma nejaké projekty, ktoré ma posunuli dopredu v komunikácii, vedomostne, ale aj profesionálne. Napokon som manažovala všetky produkty banky. A podstatní sú vždy aj ľudia okolo mňa. Motivovaný tím je základ.
.ako a kedy vznikla v Raiffeisen International myšlienka založiť internetovú banku?
Bolo to ešte začiatkom roka 2008, keď sa o finančnej kríze iba šuškalo, ale kríza likvidity tu už bola. Vedenie banky usúdilo, že viac likvidity teda peňazí môže získať najmä od vkladateľov. Zároveň videla veľký potenciál na založenie nového biznis modelu v podobe direct banky pre celý región strednej a východnej Európy. Kríza sa pominula a nakoniec je ten druhý dôvod podstatnejší.
.prečo sa Rakúšania rozhodli vstúpiť práve na malý a bankami preplnený slovenský trh?
Nejde nám iba o slovenský trh, rozmýšľame širšie. Raiffeisen International je na trhu v strednej a východnej Európe už viac ako 20. rokov, keďže prvú banku založila ešte v roku 1987 v Maďarsku. A stále verí, že tento trh a tieto trhy sú perspektívne. Napríklad podľa údajov Eurostatu je na Slovensku 3,3 milióna používateľov internetu a z toho až 1,3 milióna využíva internetbanking. Navyše počet internetovo zdatných ľudí stúpa. Naša cieľová skupina je zhruba 750-tisíc ľudí na Slovensku.
.asi ste mapovali konkurenciu na tunajšom trhu a viete, že mBank je už prítomná viac ako tri roky a stále je v červených číslach. Nebojíte sa toho?
Nie, pretože vieme, že projekt tejto banky je dlhodobou záležitosťou. Vieme, že návratnosť investícii je na päť a viac rokov. Ziskoví budeme, až keď sa rozšírime do ostatných krajín strednej a východnej Európy. Úspory sa dajú získať z rozsahu a z centralizácie niektorých činností banky. Napríklad call centrum budeme mať pre všetky okolité krajiny v Nitre. Dátové centrum bude vo Varšave. Vedenie bude sídliť vo Viedni a marketing a služby v Bratislave. Bude to taká stredoeurópska banka.
.myslíte si, že získate aj klientov, ktorí využívajú internet banking v kamenných bankách?
Iste, chceme robiť on-line bankovníctvo trocha inak. Znie to síce ako fráza, ale je to tak. Ja to prirovnám k používateľom Nokie a iPhonu. Nokia síce môže mať rovnaké funkcie ako iPhone, ale stále sa nájde skupina ľudí, ktorí majú iPhone radšej, pretože sa ľahko používa alebo má krajší dizajn. My nejdeme tvoriť nejaký prevratný nový produkt, len ho ľuďom inak prinesieme na tanieri. Veľa používateľov vníma banku ako nutnosť a mnohým produktom nerozumejú. Nechápu, prečo si musia kúpiť balíček služieb, keď ich všetky nevyužijú. My vieme, že klient nepotrebuje od banky veľa služieb. Niektorým stačia iba základné funkcie a chcú komunikovať s bankou jednoducho a rýchlo.
.preto je on-line banka niečo ako nízkonákladová samoobsluha?
Presne tak. Sme banka, ktorá nie je zaťažená fixnými nákladmi. Na Slovensku budeme mať len jednu pobočku a nie celú sieť. Budeme bankou pre ľudí, ktorí nemajú čas ani potrebu chodiť si po rady na pobočku. Chcú si všetko urobiť sami a banku kontaktovať iba v núdzi.
.z čoho žije on-line banka, keď má nízke poplatky a obmedzuje sa iba na niektoré služby, ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov?
Z toho, čo kamenná banka. Z marže medzi úrokmi na vkladoch a úveroch a z poplatkov. My nechceme tvrdiť, že budeme všetko robiť zadarmo a neskôr dvíhať poplatky. Preferujeme férový a transparentný prístup k zákazníkom. Ak má jeden klient jednu sadzbu, tak ju dostanú všetci. Keďže máme nižšie náklady, tak vieme ponúknuť aj lepšie úroky, lepšiu cenu.
.aký podiel na trhu chcete získať?
O konkrétnych číslach je ešte skoro sa baviť. Viem, že popri kamenných bankách budeme stále malý hráč, ale som optimista. Verím, že keď ponúkneme ľuďom iný prístup a služby, tak sa počet užívateľov bude nabaľovať.
.je softvér v on-line banke dôležitý?
Veľmi. Pre nás je IT systém základom úspechu. My sme ho vyvíjali viac ako rok a ešte nás čaká jeho testovanie. Navyše ho chceme používať pre viacero krajín, takže je to o to zložitejšie.
.je v tomto biznise ešte stále potrebné aj call centrum?
Snažíme sa, aby si klienti mohli na call centre vybaviť všetky veci ako na internete. Na druhej strane je to iba doplnok k službám. Veľa ľudí nerado volá na call centrum a preklikáva sa množstvom čísel k operátorovi. Tu vidím budúcnosť v komunikácii cez chat a mail.
.ako ste vyberali názov novej banky?
Bol to zaujímavý proces. Mali sme pri výbere aj marketingových poradcov z Veľkej Británie. Zadali sme kritériá názvu ako krátky, ľahko zapamätateľný, ľahko vysloviteľný vo všetkých jazykoch v strednej a východnej Európy a musel byť vhodný aj pre internetovú stránku a voľný. Z veľkej skupiny sme vybrali zopár kandidátov, ako napríklad Yelo bank, pretože pre farby loga Raiffeisen nás niekde volajú žltou bankou. Napokon zvíťazil názov Zuno bank, lebo spĺňa všetky kritériá.
Dana Kondrótová začala kariéru vo VÚB banke ako pracovníčka na priehradke. Neskôr pracovala v Credit Lyonnais Bank Slovakia, potom sa vrátila do VÚB banky. VÚB banku opúšťala ako riaditeľka odboru produktového manažmentu. Po dvojročnom pôsobení v zdravotnej poisťovni Dôvera sa stala riaditeľkou slovenskej pobočky online banky ZUNO BANK, ktorá patrí do skupiny Raiffeisen International.
Nie som typ človeka, ktorý sa ženie za kariérou. Ale mala som šťastie vždy byť v pravom čase na pravom mieste. Napríklad, keď do VÚB banky vstupovala talianska banka Intesa SanPaolo, bola som pritom a zaujali ma nejaké projekty, ktoré ma posunuli dopredu v komunikácii, vedomostne, ale aj profesionálne. Napokon som manažovala všetky produkty banky. A podstatní sú vždy aj ľudia okolo mňa. Motivovaný tím je základ.
.ako a kedy vznikla v Raiffeisen International myšlienka založiť internetovú banku?
Bolo to ešte začiatkom roka 2008, keď sa o finančnej kríze iba šuškalo, ale kríza likvidity tu už bola. Vedenie banky usúdilo, že viac likvidity teda peňazí môže získať najmä od vkladateľov. Zároveň videla veľký potenciál na založenie nového biznis modelu v podobe direct banky pre celý región strednej a východnej Európy. Kríza sa pominula a nakoniec je ten druhý dôvod podstatnejší.
.prečo sa Rakúšania rozhodli vstúpiť práve na malý a bankami preplnený slovenský trh?
Nejde nám iba o slovenský trh, rozmýšľame širšie. Raiffeisen International je na trhu v strednej a východnej Európe už viac ako 20. rokov, keďže prvú banku založila ešte v roku 1987 v Maďarsku. A stále verí, že tento trh a tieto trhy sú perspektívne. Napríklad podľa údajov Eurostatu je na Slovensku 3,3 milióna používateľov internetu a z toho až 1,3 milióna využíva internetbanking. Navyše počet internetovo zdatných ľudí stúpa. Naša cieľová skupina je zhruba 750-tisíc ľudí na Slovensku.
.asi ste mapovali konkurenciu na tunajšom trhu a viete, že mBank je už prítomná viac ako tri roky a stále je v červených číslach. Nebojíte sa toho?
Nie, pretože vieme, že projekt tejto banky je dlhodobou záležitosťou. Vieme, že návratnosť investícii je na päť a viac rokov. Ziskoví budeme, až keď sa rozšírime do ostatných krajín strednej a východnej Európy. Úspory sa dajú získať z rozsahu a z centralizácie niektorých činností banky. Napríklad call centrum budeme mať pre všetky okolité krajiny v Nitre. Dátové centrum bude vo Varšave. Vedenie bude sídliť vo Viedni a marketing a služby v Bratislave. Bude to taká stredoeurópska banka.
.myslíte si, že získate aj klientov, ktorí využívajú internet banking v kamenných bankách?
Iste, chceme robiť on-line bankovníctvo trocha inak. Znie to síce ako fráza, ale je to tak. Ja to prirovnám k používateľom Nokie a iPhonu. Nokia síce môže mať rovnaké funkcie ako iPhone, ale stále sa nájde skupina ľudí, ktorí majú iPhone radšej, pretože sa ľahko používa alebo má krajší dizajn. My nejdeme tvoriť nejaký prevratný nový produkt, len ho ľuďom inak prinesieme na tanieri. Veľa používateľov vníma banku ako nutnosť a mnohým produktom nerozumejú. Nechápu, prečo si musia kúpiť balíček služieb, keď ich všetky nevyužijú. My vieme, že klient nepotrebuje od banky veľa služieb. Niektorým stačia iba základné funkcie a chcú komunikovať s bankou jednoducho a rýchlo.
.preto je on-line banka niečo ako nízkonákladová samoobsluha?
Presne tak. Sme banka, ktorá nie je zaťažená fixnými nákladmi. Na Slovensku budeme mať len jednu pobočku a nie celú sieť. Budeme bankou pre ľudí, ktorí nemajú čas ani potrebu chodiť si po rady na pobočku. Chcú si všetko urobiť sami a banku kontaktovať iba v núdzi.
.z čoho žije on-line banka, keď má nízke poplatky a obmedzuje sa iba na niektoré služby, ako sú prijímanie vkladov a poskytovanie úverov?
Z toho, čo kamenná banka. Z marže medzi úrokmi na vkladoch a úveroch a z poplatkov. My nechceme tvrdiť, že budeme všetko robiť zadarmo a neskôr dvíhať poplatky. Preferujeme férový a transparentný prístup k zákazníkom. Ak má jeden klient jednu sadzbu, tak ju dostanú všetci. Keďže máme nižšie náklady, tak vieme ponúknuť aj lepšie úroky, lepšiu cenu.
.aký podiel na trhu chcete získať?
O konkrétnych číslach je ešte skoro sa baviť. Viem, že popri kamenných bankách budeme stále malý hráč, ale som optimista. Verím, že keď ponúkneme ľuďom iný prístup a služby, tak sa počet užívateľov bude nabaľovať.
.je softvér v on-line banke dôležitý?
Veľmi. Pre nás je IT systém základom úspechu. My sme ho vyvíjali viac ako rok a ešte nás čaká jeho testovanie. Navyše ho chceme používať pre viacero krajín, takže je to o to zložitejšie.
.je v tomto biznise ešte stále potrebné aj call centrum?
Snažíme sa, aby si klienti mohli na call centre vybaviť všetky veci ako na internete. Na druhej strane je to iba doplnok k službám. Veľa ľudí nerado volá na call centrum a preklikáva sa množstvom čísel k operátorovi. Tu vidím budúcnosť v komunikácii cez chat a mail.
.ako ste vyberali názov novej banky?
Bol to zaujímavý proces. Mali sme pri výbere aj marketingových poradcov z Veľkej Británie. Zadali sme kritériá názvu ako krátky, ľahko zapamätateľný, ľahko vysloviteľný vo všetkých jazykoch v strednej a východnej Európy a musel byť vhodný aj pre internetovú stránku a voľný. Z veľkej skupiny sme vybrali zopár kandidátov, ako napríklad Yelo bank, pretože pre farby loga Raiffeisen nás niekde volajú žltou bankou. Napokon zvíťazil názov Zuno bank, lebo spĺňa všetky kritériá.
Dana Kondrótová začala kariéru vo VÚB banke ako pracovníčka na priehradke. Neskôr pracovala v Credit Lyonnais Bank Slovakia, potom sa vrátila do VÚB banky. VÚB banku opúšťala ako riaditeľka odboru produktového manažmentu. Po dvojročnom pôsobení v zdravotnej poisťovni Dôvera sa stala riaditeľkou slovenskej pobočky online banky ZUNO BANK, ktorá patrí do skupiny Raiffeisen International.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.