Porovnávať SMK s SNS, Csákyho a Duraya (pri všetkých ich nedostatkoch) so Slotom a Mečiarom je hlbokou urážkou vkusu. Príspevok Strany maďarskej koalície (či už na čele s Bugárom, alebo Csákym) a jej troch predchodkýň z deväťdesiatych rokov k budovaniu demokracie a právneho štátu, k presadeniu ekonomických reforiem a k úspešnému zavŕšeniu euroatlantickej integrácie Slovenskej republiky je neporovnateľný s príspevkom SNS a HZDS. Zdôrazňujem to preto, že keď podrobujem SMK kritike, tak to robím z trochu iných pohnútok ako tí, čo SMK obviňujú z radikalizmu či nedajbože "extrémizmu".
Drvivá väčšina maďarských voličov túžila po zmene štýlu vládnutia na Slovensku. Ale zároveň voliči chceli, aby aj maďarská menšina mala v parlamente silné zastúpenie. Za daných podmienok sa tie dva ciele dali dosiahnuť jediným spôsobom. Tak, že sa do parlamentu prebojuje rovnako SMK ako Most-Híd. Za to, že sa to v konečnom dôsledku nepodarilo, si môže vedenie SMK predovšetkým samo.
Hlavnou snahou SMK ešte aj vo finiši volebnej kampane bolo dokázať, že za rozkol v strane pred rokom môže Béla Bugár a ostatní "zradcovia" okolo neho. To však už väčšinu voličov v tej chvíli nezaujímalo: oni chceli zmenu vlády. Negatívna kampaň, vyhrotená práve voči Mostu, mnoho potenciálnych voličov strany odradila. SMK sa ako jediná opozičná strana nedištancovala od Smeru. Nechala tak voličov, ale aj partnerov na pochybách, či to myslí s pravicovou spoluprácou vážne. Mnohí voliči sa priklonili k Mostu práve z tohto dôvodu. SMK sa totiž - síce nielen vlastnou vinou - dostala do izolácie aj v rámci opozície.
Líder SMK rezignoval na priamu konfrontáciu so súpermi v slovenských elektronických médiách. Myslel si, že mu voľby vyhrajú médiá maďarské. Maďarskí voliči na Slovensku však čerpajú informácie politického charakteru predovšetkým zo slovenských elektronických médií a očakávajú, že ich tam vlastní zástupcovia budú hájiť. Presne to, čoho sa dopustil Pál Csáky na záver volebnej kampane, irituje mnoho Maďarov aj v prípade Miklósa Duraya: svoje názory neprezentuje v slovenskom parlamente, na čo má mandát, ale najmä v maďarských médiách a na rôznych iných fórach v Maďarsku.
Podpora voličov maďarskej národnosti medzi SMK a Mostom bola dlhý čas rozložená stabilne v pomere približne 2:1. Vedenie SMK ten údaj príliš uspokojil, takmer až uspal. Namiesto toho, aby sa daný pomer snažilo udržať, vytýčilo si za cieľ Most úplne zlikvidovať. Mnoho pôvodných voličov SMK však zo solidarity podporilo stranu Most-Híd, aby sa aj ona dostala do parlamentu. Napokon, vedenie SMK rezignovalo na prácu s mladými, rezignovalo na komunikačné kanály prístupné mladým voličom a prvovoličom, nepočúvala dostatočne pozorne názory prichádzajúce zdola. Rezignovala aj na spoluprácu so skutočne nezávislými odborníkmi a expertmi, pokiaľ títo experti mali odlišné názory ako vedenie strany. SMK si tiež akoby nevšimlo, že v sociálnej štruktúre, kultúrnej a politickej identite maďarskej menšiny došlo za dvadsať rokov k pomerne zásadným zmenám. Obracala sa na ňu ako na homogénnu vidiecku masu, ktorú stačí nakŕmiť ideologickými heslami.
To, že sa SMK nedostala do parlamentu, nie je však potvrdením toho, že etnické strany sú prežitok, ani toho, že slovensko-maďarské vzťahy sú vyriešené. Kto si výsledok volieb vysvetľuje týmto spôsobom, pravdepodobne sa veľmi skoro sklame. Stranu Most-Híd čakajú naozaj náročné úlohy a ťažké štyri roky. Verme, že bude úspešná.
Drvivá väčšina maďarských voličov túžila po zmene štýlu vládnutia na Slovensku. Ale zároveň voliči chceli, aby aj maďarská menšina mala v parlamente silné zastúpenie. Za daných podmienok sa tie dva ciele dali dosiahnuť jediným spôsobom. Tak, že sa do parlamentu prebojuje rovnako SMK ako Most-Híd. Za to, že sa to v konečnom dôsledku nepodarilo, si môže vedenie SMK predovšetkým samo.
Hlavnou snahou SMK ešte aj vo finiši volebnej kampane bolo dokázať, že za rozkol v strane pred rokom môže Béla Bugár a ostatní "zradcovia" okolo neho. To však už väčšinu voličov v tej chvíli nezaujímalo: oni chceli zmenu vlády. Negatívna kampaň, vyhrotená práve voči Mostu, mnoho potenciálnych voličov strany odradila. SMK sa ako jediná opozičná strana nedištancovala od Smeru. Nechala tak voličov, ale aj partnerov na pochybách, či to myslí s pravicovou spoluprácou vážne. Mnohí voliči sa priklonili k Mostu práve z tohto dôvodu. SMK sa totiž - síce nielen vlastnou vinou - dostala do izolácie aj v rámci opozície.
Líder SMK rezignoval na priamu konfrontáciu so súpermi v slovenských elektronických médiách. Myslel si, že mu voľby vyhrajú médiá maďarské. Maďarskí voliči na Slovensku však čerpajú informácie politického charakteru predovšetkým zo slovenských elektronických médií a očakávajú, že ich tam vlastní zástupcovia budú hájiť. Presne to, čoho sa dopustil Pál Csáky na záver volebnej kampane, irituje mnoho Maďarov aj v prípade Miklósa Duraya: svoje názory neprezentuje v slovenskom parlamente, na čo má mandát, ale najmä v maďarských médiách a na rôznych iných fórach v Maďarsku.
Podpora voličov maďarskej národnosti medzi SMK a Mostom bola dlhý čas rozložená stabilne v pomere približne 2:1. Vedenie SMK ten údaj príliš uspokojil, takmer až uspal. Namiesto toho, aby sa daný pomer snažilo udržať, vytýčilo si za cieľ Most úplne zlikvidovať. Mnoho pôvodných voličov SMK však zo solidarity podporilo stranu Most-Híd, aby sa aj ona dostala do parlamentu. Napokon, vedenie SMK rezignovalo na prácu s mladými, rezignovalo na komunikačné kanály prístupné mladým voličom a prvovoličom, nepočúvala dostatočne pozorne názory prichádzajúce zdola. Rezignovala aj na spoluprácu so skutočne nezávislými odborníkmi a expertmi, pokiaľ títo experti mali odlišné názory ako vedenie strany. SMK si tiež akoby nevšimlo, že v sociálnej štruktúre, kultúrnej a politickej identite maďarskej menšiny došlo za dvadsať rokov k pomerne zásadným zmenám. Obracala sa na ňu ako na homogénnu vidiecku masu, ktorú stačí nakŕmiť ideologickými heslami.
To, že sa SMK nedostala do parlamentu, nie je však potvrdením toho, že etnické strany sú prežitok, ani toho, že slovensko-maďarské vzťahy sú vyriešené. Kto si výsledok volieb vysvetľuje týmto spôsobom, pravdepodobne sa veľmi skoro sklame. Stranu Most-Híd čakajú naozaj náročné úlohy a ťažké štyri roky. Verme, že bude úspešná.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.