Musica religiosa

Pre skladateľov ako Carl Orff, Arvo Pärt alebo Gavin Bryars sa stala inšpiráciou, v porovnaní s obvyklým repertoárom koncertných siení si stále zachováva nádych určitej exotiky, skeptici tvrdia, že pre storočia, ktoré nás od jej vzniku delia, nikdy nebudeme vedieť, do akej miery je naša predstava o tejto hudbe fikciou. Isté je, že sa s ňou stretávame nepomerne menej ako so stredovekým alebo renesančným výtvarným umením či architektúrou a mnohé aspekty a kontexty jej existencie ostávajú kvôli fragmentárne zachovaným informáciám stále zahalené tajomstvom, resp. sa pod vplyvom nových zistení často zásadne menia. Istý čas sa napríklad predpokladalo, že vyznenie diel prvých po mene známych európskych skladateľov, Leonina a Perotina, ovplyvňoval impozantný dozvuk gotických chrámov. Potom si však vedci uvedomili, že okolo roku 1200 nebola ešte katedrála Notre Dame, kde pôsobili, dostavaná a jej steny boli pre zimu a vlhko pravdepodobne pokryté kobercami tlmiacimi zvuk. Monumentálny raný viachlas sa tak vzápätí stal komornejším a subtílnejším umením. Nehovoriac o tom, že zvukovej realizácii tejto hudby predchádzalo náročné dešifrovanie notového zápisu, ktorý je diametrálne odlišný od toho dnešného. Podobných príkladov je množstvo. Pohľad do málo známych hudobných svetov stredovekej a renesančnej hudby, ktoré fascinujú svojou rôznorodosťou, ponúkol prostredníctvom siedmich koncertov festival Dni starej hudby. Vzhľadom na prebiehajúci Rok kresťanskej kultúry si dramaturgia za ťažisko zvolila hudbu sakrálnu, ktorá zaznela vo viacerých bratislavských kostoloch. Festival sa symbolicky začal v Kostole sv. Jána z Mathy celebrovanou latinskou svätou omšou s gregoriánskym chorálom, ktorý interpretovala domáca Schola Gregoriana Bratislavensis pod vedením Milana Kolenu. Gregoriánsky chorál, teda jednohlasný latinský liturgický spev katolíckej cirkvi, spolu s polyfóniou priniesla do Bratislavy aj známa maďarská Schola Hungarica s rešpektovaným znalcom tohto repertoáru Lászlóom Dobszayom. Tieto dva koncerty boli zaujímavé z viacerých hľadísk. Gregoriánsky chorál, s ktorým sa dnes možno často stretnúť v podobe rôznych umelecky i dramaturgicky problematických "populárnych" výberov, predstavili v pôvodnom kontexte  - t. j. ako súčasť liturgie (resp. v prípade súboru Schola Hungarica jej koncertnej rekonštrukcie). Rovnako dôležité bolo, že repertoár v oboch prípadoch pochádzal z hudobných pamiatok z nášho územia (Bratislavský misál I, Bratislavský antifonár I a II, Kódex Anny Hannsen Schumanovej). Koncerty tak spojili modernú Bratislavu s jej reálnou históriou. Také budovanie kultúrnej identity je oveľa prospešnejšie ako odborne i obsahovo kontroverzné "historické" konštrukcie nedávnych dní. Na Slovensku sú v súčasnosti súbory, ktoré sa venujú interpretácii gregoriánskeho chorálu, no zoskupenie, ktoré by systematicky interpretovalo stredovekú alebo renesančnú polyfóniu (viachlas) neexistuje. Aj preto bol potenciálne veľmi zaujímavý koncert francúzskych speváčok/ hudobníčok  z Ensemble Ligeriana s programom zo stredovekých mariánskych skladieb. Zaujímavá dramaturgia však nebola do detailov dotiahnutá interpretačne, preto som si z ich vystúpenia odnášal v pamäti najmä zvuk nástrojov - gemshornu (kamzíčieho rohu) a gájd. Výkonom i dramaturgiou, naopak, zaujal český súbor Societas Incognitorum (v preklade Spoločnosť neznámych) a hráčka na organe Barbara Maria Willi, ktorí vo Veľkom evanjelickom kostole predstavili "lutherskú hudbu rudolfínskej Prahy". Vyznenie koncertu podporilo aj zaujímavé využitie priestorovej dispozície chrámu. Azda najintenzívnejší hudobný zážitok som však mal z vystúpenia nórskeho Tria Mediaeval s perkusionistom Birgerom Mistereggenom, nahrávajúceho pre presížny label ECM. V okamihu, keď sa rozozneli hlasy troch speváčok, asi aj najväčší skeptici prestali uvažovať nad tým, že informácie o interpretácii sakrálnej hudby ženskými hlasmi sú sporné, respektíve, že v prípade nórskych ľudových balád (CD Folk Songs bolo v roku 2007 nominované na Grammy) ide vlastne o aranžmány jednohlasu. Premyslená dramaturgia, absolútne presvedčivý a prirodzený prejav vytvorili s interpretovanými dielami neoddeliteľnú jednotu, ktorej aplaudovali plné Klarisky. S veľkým záujmom sa stretlo aj vystúpenie svetoznámeho Ruského patriarchálneho zboru, ktoré uzavrelo mimoriadne vydarený ročník festivalu, pri ktorého vzniku bol kedysi legendárny Ján Albrecht. Dni starej hudby priniesli tento rok repertoár, ktorý na Slovensku v koncertnom živote absentuje. Čím teda môže osloviť tá hudba v 21. storočí?  Myslím si, že vnímavého a hľadajúceho poslucháča minimálne silou, ktorú jej pripisovali už súčasníci: "Moc harmónie je taká, že odvádza dušu od iných vášní či starostí, ba i od seba samej...  (Pierre d´Ailly).  
Dni starej hudby, 1.― 14. jún, Centrum starej hudby, Bratislava

Autor je redaktor časopisu Hudobný život.