Narodil sa 27. mája 1942 v Bratislave. Po maturite na Jedenásťročnej strednej škole v Holíči úspešne absolvoval prijímacie pohovory na štúdium divadelnej vedy na VŠMU, no z politických dôvodov musel odísť do výroby. Po dvoch rokoch robotníckeho povolania v komárňanských lodeniciach, kde sa vyučil za elektrikára, opätovne úspešne vykonal prijímaciu skúšku na VŠMU v roku 1961 a štúdium ukončil v roku 1968. Už počas štúdia sa v roku 1965 stal dramaturgom činohry Divadla Jonáša Záborského v Prešove, kde okrem iného inicioval inscenovanie neobvykle rozsiahleho cyklu hier Williama Shakespeara. V roku 1969 nastúpil do Divadelného ústavu, kde sa podieľal na prvej etape budovania divadelnej dokumentácie.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa intenzívne venoval sledovaniu a dokumentovaniu umeleckých výsledkov viacerých divadiel. Popri bratislavských scénach podrobne študoval prácu viacerých slovenských divadiel. Popri profesionálnom divadle intenzívne pôsobil aj medzi slovenskými ochotníkmi. Je autorom množstva recenzií, interných hodnotení, odborných článkov a štúdií, ktoré publikoval v denníkoch, časopisoch Film a divadlo a Javisko a Slovenskom divadle. Od roku 1979 sa stal zostavovateľom ročenky Slovenské divadlá v sezóne... V Encyklopédii dramatických umení, vydanej SAV v roku 1989, spracoval prakticky všetky heslá mimobratislavských divadiel a divadelníkov.
V roku 1987 nastúpil ako pedagóg na Katedru divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení. Naďalej úzko spolupracoval s profesionálnymi i ochotníckymi divadlami.
V roku 1999 sa vrátil do Divadelného ústavu na post vedúceho dokumentácie. Svoje hlboké poznanie divadelnej teórie i praxe spracoval do retrospektívnych ročeniek Slovenské divadlá v sezónach 1964/1965 až 1970/1971. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na najväčšej výstave o dejinách slovenského divadelníctva Divadlo - vášeň, telo, hlas, inštalovanej v roku 2005 v Slovenskom národnom múzeu.
V odchádzajúcom Jánovi Jaborníkovi stráca slovenská kultúra najväčšieho znalca dejín slovenského, ale aj českého divadla.
V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch sa intenzívne venoval sledovaniu a dokumentovaniu umeleckých výsledkov viacerých divadiel. Popri bratislavských scénach podrobne študoval prácu viacerých slovenských divadiel. Popri profesionálnom divadle intenzívne pôsobil aj medzi slovenskými ochotníkmi. Je autorom množstva recenzií, interných hodnotení, odborných článkov a štúdií, ktoré publikoval v denníkoch, časopisoch Film a divadlo a Javisko a Slovenskom divadle. Od roku 1979 sa stal zostavovateľom ročenky Slovenské divadlá v sezóne... V Encyklopédii dramatických umení, vydanej SAV v roku 1989, spracoval prakticky všetky heslá mimobratislavských divadiel a divadelníkov.
V roku 1987 nastúpil ako pedagóg na Katedru divadelnej vedy Vysokej školy múzických umení. Naďalej úzko spolupracoval s profesionálnymi i ochotníckymi divadlami.
V roku 1999 sa vrátil do Divadelného ústavu na post vedúceho dokumentácie. Svoje hlboké poznanie divadelnej teórie i praxe spracoval do retrospektívnych ročeniek Slovenské divadlá v sezónach 1964/1965 až 1970/1971. Rozhodujúcou mierou sa podieľal na najväčšej výstave o dejinách slovenského divadelníctva Divadlo - vášeň, telo, hlas, inštalovanej v roku 2005 v Slovenskom národnom múzeu.
V odchádzajúcom Jánovi Jaborníkovi stráca slovenská kultúra najväčšieho znalca dejín slovenského, ale aj českého divadla.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.