Čo by bolo dobré na stabilnej Ficovej väčšine? To, že by v ďalších voľbách veľmi pravdepodobne utrpela zdrvujúcu porážku. Stabilita Ficovej väčšiny by totiž nemohla byť založená na ničom inom, než na čom bola založená doteraz - na spoločnom kradnutí a drancovaní štátu. Čím viac by nakradli, tým menej by im ostávalo na uspokojenie voličov. Zhumpľované hospodárstvo Slovenskej republiky s výdatnou vonkajšou pomocou Grécka a iných podobne zodpovedných členov eurozóny by zrejme prinieslo svoje ovocie oveľa skôr než o štyri roky.
A čo je dobré na nie celkom stabilnej protificovskej väčšine? V prvom rade to, že zo spomínaných dvoch dobrých možností je táto oveľa lepšia. Zabrániť dvoj- až štvorročnému drancovaniu určite stojí za to. Či sa podarí zabrániť aj kradnutiu, v tom netreba hýriť prílišným optimizmom. Ale bude to zrejme kradnutie na rádovo menšej škále a táto väčšina má navyše určité obranné mechanizmy aj voči tomuto nešváru. Hlavným obranným mechanizmom je práve nestabilita.
Vo všetkých štyroch vládnych stranách nájdeme poslancov, ktorí sa v niektorých prípadoch s istotou a v iných s veľkou pravdepodobnosťou na tomto našom národnom športe nielenže nezúčastnia, ale ho odmietnu, čo možno len tolerovať. Existuje teda rozumná nádej, že práve toto bude najväčším potenciálnym zdrojom nestability. No ale čo viac si môžeme želať?
Mnohí vládni poslanci a ich spolustraníci by si celkom určite s chuťou zatendrovali na ficovský, slotovský a mečiarovský spôsob, o tom si netreba si robiť ilúzie. Ani o tom, že aj v stranách protificovskej koalície sú ľudia, ktorí majú obrovskú chuť rozparcelovať si štát a pomaly ho vyciciavať, netreba mať nijaké pochybnosti. Budú to však mať oveľa ťažšie ako ľudia vo Ficovej vláde. Brániť im v tom budú najmä vlastní kolegovia.
Nestabilita nemusí byť prekliatím, môže byť požehnaním. Môže nútiť vládu nielen k menšej korupcii, ale aj k väčšej zodpovednosti - rozpočtovej aj inej. Táto vláda to rozhodne nebude mať ľahké. Fico s kumpánmi im tu zanechali mínové pole, zvonku bude neustále hroziť Grécko a ďalší. Ale paradoxne práve vďaka parlamentnej nestabilite môže vydržať celé štyri roky. Krehké veci sa nemusia nutne rozbiť. Pri troške opatrnosti dokážu naopak vydržať veľmi dlho.
A čo je dobré na nie celkom stabilnej protificovskej väčšine? V prvom rade to, že zo spomínaných dvoch dobrých možností je táto oveľa lepšia. Zabrániť dvoj- až štvorročnému drancovaniu určite stojí za to. Či sa podarí zabrániť aj kradnutiu, v tom netreba hýriť prílišným optimizmom. Ale bude to zrejme kradnutie na rádovo menšej škále a táto väčšina má navyše určité obranné mechanizmy aj voči tomuto nešváru. Hlavným obranným mechanizmom je práve nestabilita.
Vo všetkých štyroch vládnych stranách nájdeme poslancov, ktorí sa v niektorých prípadoch s istotou a v iných s veľkou pravdepodobnosťou na tomto našom národnom športe nielenže nezúčastnia, ale ho odmietnu, čo možno len tolerovať. Existuje teda rozumná nádej, že práve toto bude najväčším potenciálnym zdrojom nestability. No ale čo viac si môžeme želať?
Mnohí vládni poslanci a ich spolustraníci by si celkom určite s chuťou zatendrovali na ficovský, slotovský a mečiarovský spôsob, o tom si netreba si robiť ilúzie. Ani o tom, že aj v stranách protificovskej koalície sú ľudia, ktorí majú obrovskú chuť rozparcelovať si štát a pomaly ho vyciciavať, netreba mať nijaké pochybnosti. Budú to však mať oveľa ťažšie ako ľudia vo Ficovej vláde. Brániť im v tom budú najmä vlastní kolegovia.
Nestabilita nemusí byť prekliatím, môže byť požehnaním. Môže nútiť vládu nielen k menšej korupcii, ale aj k väčšej zodpovednosti - rozpočtovej aj inej. Táto vláda to rozhodne nebude mať ľahké. Fico s kumpánmi im tu zanechali mínové pole, zvonku bude neustále hroziť Grécko a ďalší. Ale paradoxne práve vďaka parlamentnej nestabilite môže vydržať celé štyri roky. Krehké veci sa nemusia nutne rozbiť. Pri troške opatrnosti dokážu naopak vydržať veľmi dlho.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.