Jediný novinár, ktorý sa verejne hlási k tomu, že bol na akcii Allianzu spropagovanej premiérom, je reportér Trendu Ján Záborský.
Takže boli ste presne na tej lyžovačke organizovanej DSS Allianz na jar 2007, ktorú na tlačovke spomínal Robert Fico ako príklad korupcie novinárov?
S väčšinou DSS mám veľmi korektné kontakty, takže túto informáciu treba spresniť – žiadna z DSS lyžovačku ešte pre slovenských novinárov neorganizovala. Spomínaná akcia bola organizovaná poisťovňou. Viem, že pán premiér neskôr uviedol, že som asi hovoril o inej, jesennej lyžovačke, ale to nie je pravda. Síce nie som lyžiar, ale ako milovník vína si celkom dobre spomínam, že vlaňajšia jeseň bola mimoriadne dlhá a teplá prakticky po celej Európe. Takže lyžovať by sa i tak nedalo.
Máte na starosti poisťovne, banky aj DSS. Dostávate často pozvánky na podobné akcie, kde nie je vždy jasné, či ide o výlet alebo pracovné záležitosti?
Ak ide o akciu, kde sa dajú získať zaujímavé informácie, pretože je napríklad prítomný dôležitý človek z danej firmy, je to pre mňa pracovná cesta. Súčasťou pozvania býva vždy aj program, teda je v ňom informácia, kto bude prítomný, akým témam sa budeme venovať – a podľa toho si vyberám. Firmy si to uvedomujú, preto sa snažia na akciu zobrať čo najviac vlastných ľudí, ktorí sú pre novinárov zaujímaví. V skratke: každý „výlet“, kde mám veľa času na rozprávanie sa s dôležitým predstaviteľom akejkoľvek firmy, je pre mňa pracovná záležitosť. Predstavte si napríklad, že idete do Prahy autom so šéfom veľkej finančnej inštitúcie na nejakú konferenciu. To sú dvakrát štyri hodiny s človekom, ktorý si na vás inak nájde tak najviac hodinku času raz za pár mesiacov. Z hľadiska iných ľudí možno výlet, z hľadiska novinára informačný raj – máte čas prebrať také detaily, ku ktorým sa bežne nikdy nedostanete.
Konzultujete pozvánky na takéto akcie s vedením redakcie?
Väčšinou áno, ale musím povedať, že vyslovene nepracovné pozvánky sú skôr raritou, na ktorú by som si i tak nenašiel čas.
Aký bol program spomínanej akcie Allianzu v Alpách? Bola pre vašu prácu v niečom prínosom?
Program sa venoval životnému poisteniu a keďže bol prítomný šéf pre životné poistenie, prebrali sme veľa zaujímavých informácií. Nie vždy ide o veci, ktoré sa hneď na druhý deň objavia v článkoch, pretože skôr rozoberáme detaily, veci zo zákulisia biznisu, informácie, ktoré majú hodnotu viac pre mňa ako novinára než pre čitateľa. Keďže som dostal odpovede na veľa otázok, ktoré ma zaujímali, bol som spokojný. Veľmi by ma hnevalo, ak by som dva pracovné dni strávil na informačne „suchej“ ceste.
Lyžovali ste?
Lyžovať neviem, nikdy ma to ani nepriťahovalo. Som skôr taký sviatočný snowboardista, keď už na to príde, ale celkovo lyžovanie nie je moja parketa.
Kedy takéto akcie považujete za konflikt záujmov?
Ak by som nejakú akciu považoval za konflikt záujmov, tak na ňu nejdem. Aj keď si nepamätám, že by som sa s takou ponukou vôbec niekedy stretol, myslím, že komerčné subjekty si na takéto veci dávajú pozor. Pretože by si poškodili i vlastné meno. Preto som nemal ani problém vyjadrovať sa k spomínanej ceste pre médiá. Inak, ak by sa ktokoľvek snažil vysvetľovať novinárom, ako majú o nejakej téme písať, ako uvádzal premiér, uviazal by si na seba poriadny bič. Je to asi najlepší spôsob, ako novinárov vytočiť. Sme možno samoľúbi, ale vo svojich sektoroch sa vyznáme. Napríklad nikto z ekonomických novinárov by určite nenapísal, že vinou strát DSS prídu občania o svoje úspory v penzijných fondoch, pretože každý z nich vie, že je to nezmysel, že DSS a fondy sú dve oddelené entity a spravil by si obrovskú hanbu. Premiér sa potom nemôže čudovať, že ak na tlačovke pustí do vetra takéto názory, tak ho novinári opravujú. Ale premiér zabodoval, keď poukázal na nedostatok v médiách, konkrétne na to, že možno ešte nemajú jasno v tom, ako sa vlastne k sponzorovaným pracovným cestám stavať, ako na ne upozorniť čitateľa. Vyriešené to má Pravda – buď platí cesty sama, alebo na ne redaktorov neposiela, u nás v Trende sa zas pri informáciách či rozhovoroch, ktoré boli získané na pracovnej ceste, uvádza, kto danú cestu sponzoroval.
Vyžadovali niekedy od vás za takúto cestu protislužbu?
Nie. V protislužbách vidím kameň úrazu celého podozrievania zo skorumpovania novinárov. Presnejšie v ich nevymáhateľnosti. Ako vás, ako novinára, môže firma postihnúť, keď o nej niečo neuverejníte, prípadne uverejníte niečo, čo sa jej nepáči? Nijako. Prestane s vami komunikovať? To je trest pre ňu, nie pre vás.
Nevezme vás na inú cestu? Stiahne inzerciu z vášho média? Ak zverejňujete pravdivé informácie, vaše médium oželie zlomok príjmov z inzercie a postaví sa za vás, pretože ústupok jednému inzerentovi sa roznesie a za chvíľku ho budú žiadať všetci. Ak aj teda niekto požaduje uverejnenie informácií, ktoré odzneli na pracovnej ceste, je iba na mojom rozhodnutí, či sa niekde objavia, alebo nie a v akej podobe.
.eva Čobejová .jozef Majchrák
Takže boli ste presne na tej lyžovačke organizovanej DSS Allianz na jar 2007, ktorú na tlačovke spomínal Robert Fico ako príklad korupcie novinárov?
S väčšinou DSS mám veľmi korektné kontakty, takže túto informáciu treba spresniť – žiadna z DSS lyžovačku ešte pre slovenských novinárov neorganizovala. Spomínaná akcia bola organizovaná poisťovňou. Viem, že pán premiér neskôr uviedol, že som asi hovoril o inej, jesennej lyžovačke, ale to nie je pravda. Síce nie som lyžiar, ale ako milovník vína si celkom dobre spomínam, že vlaňajšia jeseň bola mimoriadne dlhá a teplá prakticky po celej Európe. Takže lyžovať by sa i tak nedalo.
Máte na starosti poisťovne, banky aj DSS. Dostávate často pozvánky na podobné akcie, kde nie je vždy jasné, či ide o výlet alebo pracovné záležitosti?
Ak ide o akciu, kde sa dajú získať zaujímavé informácie, pretože je napríklad prítomný dôležitý človek z danej firmy, je to pre mňa pracovná cesta. Súčasťou pozvania býva vždy aj program, teda je v ňom informácia, kto bude prítomný, akým témam sa budeme venovať – a podľa toho si vyberám. Firmy si to uvedomujú, preto sa snažia na akciu zobrať čo najviac vlastných ľudí, ktorí sú pre novinárov zaujímaví. V skratke: každý „výlet“, kde mám veľa času na rozprávanie sa s dôležitým predstaviteľom akejkoľvek firmy, je pre mňa pracovná záležitosť. Predstavte si napríklad, že idete do Prahy autom so šéfom veľkej finančnej inštitúcie na nejakú konferenciu. To sú dvakrát štyri hodiny s človekom, ktorý si na vás inak nájde tak najviac hodinku času raz za pár mesiacov. Z hľadiska iných ľudí možno výlet, z hľadiska novinára informačný raj – máte čas prebrať také detaily, ku ktorým sa bežne nikdy nedostanete.
Konzultujete pozvánky na takéto akcie s vedením redakcie?
Väčšinou áno, ale musím povedať, že vyslovene nepracovné pozvánky sú skôr raritou, na ktorú by som si i tak nenašiel čas.
Aký bol program spomínanej akcie Allianzu v Alpách? Bola pre vašu prácu v niečom prínosom?
Program sa venoval životnému poisteniu a keďže bol prítomný šéf pre životné poistenie, prebrali sme veľa zaujímavých informácií. Nie vždy ide o veci, ktoré sa hneď na druhý deň objavia v článkoch, pretože skôr rozoberáme detaily, veci zo zákulisia biznisu, informácie, ktoré majú hodnotu viac pre mňa ako novinára než pre čitateľa. Keďže som dostal odpovede na veľa otázok, ktoré ma zaujímali, bol som spokojný. Veľmi by ma hnevalo, ak by som dva pracovné dni strávil na informačne „suchej“ ceste.
Lyžovali ste?
Lyžovať neviem, nikdy ma to ani nepriťahovalo. Som skôr taký sviatočný snowboardista, keď už na to príde, ale celkovo lyžovanie nie je moja parketa.
Kedy takéto akcie považujete za konflikt záujmov?
Ak by som nejakú akciu považoval za konflikt záujmov, tak na ňu nejdem. Aj keď si nepamätám, že by som sa s takou ponukou vôbec niekedy stretol, myslím, že komerčné subjekty si na takéto veci dávajú pozor. Pretože by si poškodili i vlastné meno. Preto som nemal ani problém vyjadrovať sa k spomínanej ceste pre médiá. Inak, ak by sa ktokoľvek snažil vysvetľovať novinárom, ako majú o nejakej téme písať, ako uvádzal premiér, uviazal by si na seba poriadny bič. Je to asi najlepší spôsob, ako novinárov vytočiť. Sme možno samoľúbi, ale vo svojich sektoroch sa vyznáme. Napríklad nikto z ekonomických novinárov by určite nenapísal, že vinou strát DSS prídu občania o svoje úspory v penzijných fondoch, pretože každý z nich vie, že je to nezmysel, že DSS a fondy sú dve oddelené entity a spravil by si obrovskú hanbu. Premiér sa potom nemôže čudovať, že ak na tlačovke pustí do vetra takéto názory, tak ho novinári opravujú. Ale premiér zabodoval, keď poukázal na nedostatok v médiách, konkrétne na to, že možno ešte nemajú jasno v tom, ako sa vlastne k sponzorovaným pracovným cestám stavať, ako na ne upozorniť čitateľa. Vyriešené to má Pravda – buď platí cesty sama, alebo na ne redaktorov neposiela, u nás v Trende sa zas pri informáciách či rozhovoroch, ktoré boli získané na pracovnej ceste, uvádza, kto danú cestu sponzoroval.
Vyžadovali niekedy od vás za takúto cestu protislužbu?
Nie. V protislužbách vidím kameň úrazu celého podozrievania zo skorumpovania novinárov. Presnejšie v ich nevymáhateľnosti. Ako vás, ako novinára, môže firma postihnúť, keď o nej niečo neuverejníte, prípadne uverejníte niečo, čo sa jej nepáči? Nijako. Prestane s vami komunikovať? To je trest pre ňu, nie pre vás.
Nevezme vás na inú cestu? Stiahne inzerciu z vášho média? Ak zverejňujete pravdivé informácie, vaše médium oželie zlomok príjmov z inzercie a postaví sa za vás, pretože ústupok jednému inzerentovi sa roznesie a za chvíľku ho budú žiadať všetci. Ak aj teda niekto požaduje uverejnenie informácií, ktoré odzneli na pracovnej ceste, je iba na mojom rozhodnutí, či sa niekde objavia, alebo nie a v akej podobe.
.eva Čobejová .jozef Majchrák
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.