TLAČ Pravda v Brhelovej ére
Za Ivety Radičovej budú názory na výkon vládnej politiky v novinách zrejme rôznorodejšie než za Roberta Fica. Od zmeny majiteľa sa totiž denník Pravda posúva v názoroch doľava, a to je len dobre. Názorové stránky slovenských denníkov sa konečne líšia: suverénne najsilnejšiu zostavu má liberálne SME, Hospodárske noviny zas majú výrazného Daga Daniša, ktorý dôležité udalosti interpretuje často inak než liberálni komentátori. Do Pravdy sa medzičasom presťahovali komentátori zo zaniknutého Žurnálu a stĺpčekári z revolucionárskeho (a trochu neurotického) Jetotak.sk, čo možno názorovej sekcii v Pravde nepridáva na všeobecnej vážnosti, ale aspoň jej dodáva punc ľavicovej inakosti.
Potiaľto je všetko v poriadku. Problém Pravdy pod vedením Nory Sliškovej leží inde. Je verejným tajomstvom, že skutočným majiteľom Pravdy nie je Karol Biermann, ale Jozef Brhel, jeden z hlavných mecenášov Smeru s množstvom mocensko-obchodných záujmov. Denník to zatiaľ nepriznal, hoci v novinárskych a podnikateľských kruhoch sa skutočnosť o Brhelovom vlastníctve Pravdy skloňuje ako úplná samozrejmosť. Ak si pomery v Pravde nevyjasnia a jasne pred čitateľmi nedeklarujú, ako si chcú zachovať dôveryhodnosť (ako to urobili trebárs české HN po tom, čo ich prevzal podnikateľ Zdeněk Bakala), význam Pravdy bude upadať: byť totiž tajuplne zviazaný s mužom z temného pozadia budúcej najsilnejšej opozičnej strany, ktorá chorobne túži po znovudobytí moci, nie je pre mienkotvorný denník to pravé orechové.
.martin Hanus
TLAČ Pokles nákladu
Hovorí sa, že najmä na druhom brehu Atlantiku hospodárska kríza poľavuje. Nádej sa šíri a nevynecháva ani médiá. Možno je však predčasná. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydala správu, podľa ktorej utrpeli britské a americké noviny od roku 2007 obrovský pokles nákladu. Od roku 2007 do roku 2009 klesli náklady novín v Británii o 25 percent. Zle sú na tom aj Grécko (pokles o 20 percent), Taliansko (o 18 percent) a Kanada (o 17 percent). Až dvadsať z tridsiatich krajín OECD zaznamenáva klesajúce náklady novín. USA mali v tomto období pokles nákladu novín o 30 percent. Našťastie, ako pri citovaní správy uvádza britský Guardian, nie je pravdepodobné, že by tlačové médiá zanikli. Účinky hospodárskeho oživenia sa totiž údajne ešte prejavia. A nebola by to správa od OECD, keby nešpekulovala aj nad otázkou, či je spravodajstvo, také dôležité pre demokraciu, zdravé ponechať v rukách voľného trhu. Aj v USA, aj v Európe vniesla kríza do médií toľko obáv, že volanie po štátnej podpore niekde zosilnelo a tam, kde dosiaľ takmer nejestvovalo, začína znieť. Tam, kde nie je tradícia štátnych médií a už predstava štátneho média vyvoláva obavy, argumentujú niektorí, že štátom financované, ale štátom nekontrolované médiá by poskytli verejnosti lepšiu službu ako súkromné. Na to, ako by sa dalo štátne financovanie oddeliť od štátnej kontroly, by sa mohli opýtať nás, ktorí vieme svoje o verejnoprávnosti. Nijako! znela by odpoveď až hen za Atlantik.
.marína Gálisová
TLAČ Ako nás vidia
Slovenské voľby zaujali, pochopiteľne, aj české médiá. Spolupracovník .týždňa a redaktor Lidových novin Luboš Palata zhodnotil voľby vo svojom domovskom denníku článkom Slovenský kôl v plote. Palata v ňom okrem iného píše, že by bolo možno načase, aby si európska socialistická strana uvedomila, "s čím je na Slovensku spojovaná a koho to poporuje". Podľa Palatu je Fico žiakom Vladimíra Mečiara, žiakom, ktorý prekonal svojho učiteľa. Redaktor českých Hospodářských novin Martin Ehl porovnáva v komentári s názvom Slovensko mení s(S)mer voľby 2010 s voľbami v roku 1998: "Pomer 79:71 sa nemusí zdať nijako závratný. Tých osem poslancov...ale môže znamenať podobnú revolúciu, akou bolo v roku 1998 ukončenie svojvôle Vladimíra Mečiara". Hoci Smer narástol aj o nacionalistických voličov, podľa Ehla "voľby oslabili populizmus a nacionalizmus ako politické smery, ktoré posledných dvadsať rokov spoluvytvárali slovenskú politiku a spoločnosť." V najčítanejšom českom denníku MF Dnes zhodnotila Magdalena Sobotková budúcu premiérku Ivetu Radičovú. V článku s nelichotivým názvom Lepšia hysterická ako bezškrupulózna autorka píše, ako musela čitateľom zatajiť kus rozhovoru, keďže "profesorka začala tak akademicky". Radičová sa vraj ešte nenaučila klamať do kamery a nezačala ignorovať tlač tak ako Fico či Paroubek. "A že je hysterická? Skôr ženská. A to je stále lepšie ako bezškrupulózna," uzatvára svoj nie veľmi korektný článok novinárka.
.tomáš Gális
Za Ivety Radičovej budú názory na výkon vládnej politiky v novinách zrejme rôznorodejšie než za Roberta Fica. Od zmeny majiteľa sa totiž denník Pravda posúva v názoroch doľava, a to je len dobre. Názorové stránky slovenských denníkov sa konečne líšia: suverénne najsilnejšiu zostavu má liberálne SME, Hospodárske noviny zas majú výrazného Daga Daniša, ktorý dôležité udalosti interpretuje často inak než liberálni komentátori. Do Pravdy sa medzičasom presťahovali komentátori zo zaniknutého Žurnálu a stĺpčekári z revolucionárskeho (a trochu neurotického) Jetotak.sk, čo možno názorovej sekcii v Pravde nepridáva na všeobecnej vážnosti, ale aspoň jej dodáva punc ľavicovej inakosti.
Potiaľto je všetko v poriadku. Problém Pravdy pod vedením Nory Sliškovej leží inde. Je verejným tajomstvom, že skutočným majiteľom Pravdy nie je Karol Biermann, ale Jozef Brhel, jeden z hlavných mecenášov Smeru s množstvom mocensko-obchodných záujmov. Denník to zatiaľ nepriznal, hoci v novinárskych a podnikateľských kruhoch sa skutočnosť o Brhelovom vlastníctve Pravdy skloňuje ako úplná samozrejmosť. Ak si pomery v Pravde nevyjasnia a jasne pred čitateľmi nedeklarujú, ako si chcú zachovať dôveryhodnosť (ako to urobili trebárs české HN po tom, čo ich prevzal podnikateľ Zdeněk Bakala), význam Pravdy bude upadať: byť totiž tajuplne zviazaný s mužom z temného pozadia budúcej najsilnejšej opozičnej strany, ktorá chorobne túži po znovudobytí moci, nie je pre mienkotvorný denník to pravé orechové.
.martin Hanus
TLAČ Pokles nákladu
Hovorí sa, že najmä na druhom brehu Atlantiku hospodárska kríza poľavuje. Nádej sa šíri a nevynecháva ani médiá. Možno je však predčasná. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj vydala správu, podľa ktorej utrpeli britské a americké noviny od roku 2007 obrovský pokles nákladu. Od roku 2007 do roku 2009 klesli náklady novín v Británii o 25 percent. Zle sú na tom aj Grécko (pokles o 20 percent), Taliansko (o 18 percent) a Kanada (o 17 percent). Až dvadsať z tridsiatich krajín OECD zaznamenáva klesajúce náklady novín. USA mali v tomto období pokles nákladu novín o 30 percent. Našťastie, ako pri citovaní správy uvádza britský Guardian, nie je pravdepodobné, že by tlačové médiá zanikli. Účinky hospodárskeho oživenia sa totiž údajne ešte prejavia. A nebola by to správa od OECD, keby nešpekulovala aj nad otázkou, či je spravodajstvo, také dôležité pre demokraciu, zdravé ponechať v rukách voľného trhu. Aj v USA, aj v Európe vniesla kríza do médií toľko obáv, že volanie po štátnej podpore niekde zosilnelo a tam, kde dosiaľ takmer nejestvovalo, začína znieť. Tam, kde nie je tradícia štátnych médií a už predstava štátneho média vyvoláva obavy, argumentujú niektorí, že štátom financované, ale štátom nekontrolované médiá by poskytli verejnosti lepšiu službu ako súkromné. Na to, ako by sa dalo štátne financovanie oddeliť od štátnej kontroly, by sa mohli opýtať nás, ktorí vieme svoje o verejnoprávnosti. Nijako! znela by odpoveď až hen za Atlantik.
.marína Gálisová
TLAČ Ako nás vidia
Slovenské voľby zaujali, pochopiteľne, aj české médiá. Spolupracovník .týždňa a redaktor Lidových novin Luboš Palata zhodnotil voľby vo svojom domovskom denníku článkom Slovenský kôl v plote. Palata v ňom okrem iného píše, že by bolo možno načase, aby si európska socialistická strana uvedomila, "s čím je na Slovensku spojovaná a koho to poporuje". Podľa Palatu je Fico žiakom Vladimíra Mečiara, žiakom, ktorý prekonal svojho učiteľa. Redaktor českých Hospodářských novin Martin Ehl porovnáva v komentári s názvom Slovensko mení s(S)mer voľby 2010 s voľbami v roku 1998: "Pomer 79:71 sa nemusí zdať nijako závratný. Tých osem poslancov...ale môže znamenať podobnú revolúciu, akou bolo v roku 1998 ukončenie svojvôle Vladimíra Mečiara". Hoci Smer narástol aj o nacionalistických voličov, podľa Ehla "voľby oslabili populizmus a nacionalizmus ako politické smery, ktoré posledných dvadsať rokov spoluvytvárali slovenskú politiku a spoločnosť." V najčítanejšom českom denníku MF Dnes zhodnotila Magdalena Sobotková budúcu premiérku Ivetu Radičovú. V článku s nelichotivým názvom Lepšia hysterická ako bezškrupulózna autorka píše, ako musela čitateľom zatajiť kus rozhovoru, keďže "profesorka začala tak akademicky". Radičová sa vraj ešte nenaučila klamať do kamery a nezačala ignorovať tlač tak ako Fico či Paroubek. "A že je hysterická? Skôr ženská. A to je stále lepšie ako bezškrupulózna," uzatvára svoj nie veľmi korektný článok novinárka.
.tomáš Gális
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.