Faktom je, že čím skôr prevezmú moc, tým lepšie. Na druhej strane, opísanie koaličnej zmluvy z roku 2002, ktorá iste nie je hlavným vinníkom kríz, čo neskôr prišli, ale podpísala sa na vlastnom nedodržiavaní, či povrchné „sprienikovanie“ programov (neporovnateľné s precíznosťou a konkrétnosťou Nečasovho programu) nastavujú do budúcnosti nemalé riziká. Povedať, že koalícia sa bojí sama seba, aby jeden z členov nepodľahol volaniu Fica, by asi celkom verne nevystihlo pohnútky tohto chvatu. Ale akoby to kdesi v hĺbke pracovalo a šialená príhoda s 20 miliónmi eur pre „obyčajného človeka“ Matoviča avizuje, že základy koaličnej stavby môžu byť vetchejšie, než sme sa nazdali...
Sulíkovo, že „radšej budem vysvetľovať, prečo nie je dekriminalizovaná marihuana, než aby tu Fico strašil ešte štyri roky“, sumarizuje programové tézy. V tom zmysle, že symbolické agendy (registrované partnerstvá, výhrada svedomia), s ktorými sa strany identifikujú, hoci v hierarchii priorít sú na chvoste, vytvorili mediálny dym, v ktorom sa umelo zvýšila cena dohody. Pre odvodový bonus, ktorý sa do textu dostal a bol by najväčšou reformou (s otáznym znamienkom) nieže na Slovensku, ale v Európe za posledných 20 rokov, platí, že ak ho nezastaví politická nepriechodnosť, tak celkom iste gumová podmienka „fiškálnej udržateľnosti“. Potenciál otriasť koalíciou však majú už zmeny v odvodoch, na ktorých je ideová (nie konkrétna) zhoda, a musia bonusu predchádzať. Partie o korupcii a verejnom obstarávaní zaiste zlepšia prostredie, ak sa naplnia, no bez povinnosti transparentnej vlastníckej štruktúry účastníkov súťaží a bez zásadného zúženia objemu verejných obstarávaní žiadne veľké úspory a menej kradnutia nečakajme.
Skutočnosť, že hrubé delenie rezortov medzi strany, väčšinou aj s nomináciami, sa začalo rysovať hneď po začiatku rokovaní, je znamením, že vzniká vládna koalícia so skromnými ambíciami. Keby boli vyššie, rýchlej distribúcii kresiel podľa proporčného systému muselo predchádzať zníženie počtu ministerstiev. Resp. aspoň rozumné zlučovanie, keďže funkciou viacerých rezortov je len a len to, že uľahčujú vznik viacčlennej koalície. Je dokonale príznačné, že v krajine, kde 90 percent HDP tvorí súkromný sektor, visí to povestné „kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič“ momentálne na spore o ministerstvo hospodárstva.
Na dlhodobú otázku, či vláda bude viac typu akčného než údržbárskeho – alebo naopak – isteže nedajú odpoveď prvé signály, ale život a vonkajšie vplyvy. To, že nebolo vidieť náznak úsilia o zoštíhlenie štátu a okresanie výsad politickej triedy, nesmierne kontrastuje s nástupom nových garnitúr kdekoľvek inde. (Imunita je symbolický akt, vrátenie počtu štátnych tajomníkov do „predficovského“ stavu menej ako málo.) V Maďarsku, Česku, Británii, Holandsku sa už hotové vlády, resp. víťazné strany predháňajú v gestikulácii, že politici a štát musia v čase krízy začať so šetrením na sebe, ak chcú škrtať na ľuďoch. Skutočnosť, že toto na Slovensku absentuje úplne, len potvrdzuje podozrenie, že z virtuálnej reality sveta, kde budúcnosť je len bohatšou verziou minulosti, nie sú štyri strany nieže schopné vystúpiť, ale – čo je horšie – ony jej azda aj uverili.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.