Obec Reca je malá, väčšinovo maďarská dedina neďaleko Senca. Jej 650 voličov by nestálo za väčšiu pozornosť, keby nevypovedali o dôležitej zmene, ku ktorej prišlo na slovenskom juhu. Pred rokom a pol použil príklad Rece predseda SMK Pál Csáky, keď kritizoval slovenskú vládu, že nerieši ničenie dvojjazyčných tabúľ v maďarských obciach. Malú modrú tabuľu s maďarským názvom Réte vtedy niekto preškrtol, v obci to vyvolalo pohoršenie a záujmy miestnych Maďarov verejne na celonárodnej úrovni obhajoval práve Csáky. V júnových voľbách však obyvatelia Rece svojho obhajcu deklasovali, keď vo veľkej väčšine volili Bélu Bugára. Čo sa stalo? A čo tá zmena, ktorá sa tiahne od Senca až po Trebišov, znamená pre budúcnosť maďarskej politiky u nás?
.prekáža nám napätie
Maďarská základná škola v Reci je malotriedka s 12 žiakmi, susedí s protestantským kostolom a celá komunita s riaditeľom a dvoma zamestnankyňami pôsobí takmer ako početnejšia rodina. Pred budovou stojí drevený pamätný stĺp s vtákom turulom, pripomínajúci najdôležitejší maďarský štátny sviatok – výročie maďarskej revolúcie z 1848/49, pod ním je veniec s maďarskou trikolórou. Riaditeľ školy István Schultz, decentne pôsobiaci štyridsiatnik, hovorí, že ľuďom zo všetkého najviac prekážalo napätie. „Prekáža im SNS, ale aj ustavičný konflikt. Csáky na to išiel surovo a Most je miernejšia strana, preto ju volili aj miestni ľudia," dodáva. Na celom juhu sú iba tri volebné obvody – Štúrovo, Veľký Krtíš, Trebišov kde kampaň SMK uspela a strana porazila Most-Híd. Inak naši Maďari uprednostnili pred voľbou identity stranu slovensko-maďarskej spolupráce. Prečo sa tak vlastne stalo? Žeby už naši Maďari nepotrebovali čisto etnickú politickú stranu?
Maďarská základná škola v Reci je malotriedka s 12 žiakmi, susedí s protestantským kostolom a celá komunita s riaditeľom a dvoma zamestnankyňami pôsobí takmer ako početnejšia rodina. Pred budovou stojí drevený pamätný stĺp s vtákom turulom, pripomínajúci najdôležitejší maďarský štátny sviatok – výročie maďarskej revolúcie z 1848/49, pod ním je veniec s maďarskou trikolórou. Riaditeľ školy István Schultz, decentne pôsobiaci štyridsiatnik, hovorí, že ľuďom zo všetkého najviac prekážalo napätie. „Prekáža im SNS, ale aj ustavičný konflikt. Csáky na to išiel surovo a Most je miernejšia strana, preto ju volili aj miestni ľudia," dodáva. Na celom juhu sú iba tri volebné obvody – Štúrovo, Veľký Krtíš, Trebišov kde kampaň SMK uspela a strana porazila Most-Híd. Inak naši Maďari uprednostnili pred voľbou identity stranu slovensko-maďarskej spolupráce. Prečo sa tak vlastne stalo? Žeby už naši Maďari nepotrebovali čisto etnickú politickú stranu?
.zlá kampaň
Takmer všetci, čo analyzovali neúspech SMK, hovoria o totálne zlej kampani, ktorá bola postavená na tvrdej konfrontácii a časť maďarskej menšiny svojou agresivitou zaskočila. Najmä keď bol za zradcu označovaný aj obľúbený maďarský líder s charizmou a šarmom Béla Bugár. Tvrdiť, že Bugár je zradca, janičiar a že vlastne nie je skutočný Maďar, bola dosť veľká odvaha. Ale zároveň aj pragmatická chyba. SMK sa zrejme inšpirovala v Maďarsku, kde v podobnom konfrontačnom duchu viedol kampaň Viktor Orbán. Lenže do polmiliónovej národnostnej menšiny sa takáto kampaň nehodila, lebo menšina má predsa spoločného nepriateľa – slovenských nacionalistov a extrémistov. Agresivita kampane SMK zaskočila aj vedenie Új Szó, jediného po maďarsky vychádzajúceho denníka na Slovensku, a to až do takej miery, že dokonca zvažovali, či uverejnia SMK aj jej platenú inzerciu. „Vážne sme rozmýšľali nad tým, či to pustiť, alebo nie," hovorí šéfredaktor Norbert Molnár. „Ale uverejnili sme to a povedali sme si, že uvidíme, aký to bude mať efekt. Tá útočná kampaň bola úplný omyl." Podľa Molnára urobila SMK aj ďalšiu chybu, keď Csáky nešiel do slovenských médií. „Ale sedel v debate hádam v každej maďarskej televízii. Diskutoval pritom s maďarskými novinármi, ktorí o Slovensku ani veľa nevedeli. Mal diskutovať tu. Predsa tu bude robiť politiku, nie v Budapešti," tvrdí Molnár a dodáva, že SMK prepálila aj inú vec: Csáky pred voľbami stále hovoril, že SMK bude mať 9 percent a Most-Híd sa nedostane do parlamentu. „A ľudia si zrejme povedali, že keď sa SMK určite dostane do parlamentu, tak poďme radšej voliť Most-Híd, aby tam boli dve maďarské strany," vysvetľuje Molnár. Podobne vidí nedostatky kampane SMK aj Kálmán Petőcz z Fóra inštitútu pre výskum menšín, ktorý vo verejnej diskusii .týždňa povedal: „SMK sa sústredila na maďarské médiá, akoby maďarský volič na Slovensku získaval svoje prioritné informácie o politike z maďarských médií. Ale to už dávno tak nie je. Všetky výskumy hovoria, že občan maďarskej národnosti primárne získava informácie zo slovenských médií, a to predovšetkým zo slovenských elektronických médií. On veľmi svedomito pozerá tie debaty a sleduje, ako sa jeho politik popasuje so svojimi súpermi a tejto možnosti sa Pál Csáky jednoducho vzdal bez boja," tvrdí Petőcz. Myslí si, že SMK úplne podcenila psychológiu maďarského voliča. Navyše totálne rezignovala na mladého voliča, ktorý napokon voľby rozhodol. SMK sa sústredila len na kmeňového, usadeného vidieckeho voliča – a ten vymiera tak, ako vymiera volič HZDS.
Takmer všetci, čo analyzovali neúspech SMK, hovoria o totálne zlej kampani, ktorá bola postavená na tvrdej konfrontácii a časť maďarskej menšiny svojou agresivitou zaskočila. Najmä keď bol za zradcu označovaný aj obľúbený maďarský líder s charizmou a šarmom Béla Bugár. Tvrdiť, že Bugár je zradca, janičiar a že vlastne nie je skutočný Maďar, bola dosť veľká odvaha. Ale zároveň aj pragmatická chyba. SMK sa zrejme inšpirovala v Maďarsku, kde v podobnom konfrontačnom duchu viedol kampaň Viktor Orbán. Lenže do polmiliónovej národnostnej menšiny sa takáto kampaň nehodila, lebo menšina má predsa spoločného nepriateľa – slovenských nacionalistov a extrémistov. Agresivita kampane SMK zaskočila aj vedenie Új Szó, jediného po maďarsky vychádzajúceho denníka na Slovensku, a to až do takej miery, že dokonca zvažovali, či uverejnia SMK aj jej platenú inzerciu. „Vážne sme rozmýšľali nad tým, či to pustiť, alebo nie," hovorí šéfredaktor Norbert Molnár. „Ale uverejnili sme to a povedali sme si, že uvidíme, aký to bude mať efekt. Tá útočná kampaň bola úplný omyl." Podľa Molnára urobila SMK aj ďalšiu chybu, keď Csáky nešiel do slovenských médií. „Ale sedel v debate hádam v každej maďarskej televízii. Diskutoval pritom s maďarskými novinármi, ktorí o Slovensku ani veľa nevedeli. Mal diskutovať tu. Predsa tu bude robiť politiku, nie v Budapešti," tvrdí Molnár a dodáva, že SMK prepálila aj inú vec: Csáky pred voľbami stále hovoril, že SMK bude mať 9 percent a Most-Híd sa nedostane do parlamentu. „A ľudia si zrejme povedali, že keď sa SMK určite dostane do parlamentu, tak poďme radšej voliť Most-Híd, aby tam boli dve maďarské strany," vysvetľuje Molnár. Podobne vidí nedostatky kampane SMK aj Kálmán Petőcz z Fóra inštitútu pre výskum menšín, ktorý vo verejnej diskusii .týždňa povedal: „SMK sa sústredila na maďarské médiá, akoby maďarský volič na Slovensku získaval svoje prioritné informácie o politike z maďarských médií. Ale to už dávno tak nie je. Všetky výskumy hovoria, že občan maďarskej národnosti primárne získava informácie zo slovenských médií, a to predovšetkým zo slovenských elektronických médií. On veľmi svedomito pozerá tie debaty a sleduje, ako sa jeho politik popasuje so svojimi súpermi a tejto možnosti sa Pál Csáky jednoducho vzdal bez boja," tvrdí Petőcz. Myslí si, že SMK úplne podcenila psychológiu maďarského voliča. Navyše totálne rezignovala na mladého voliča, ktorý napokon voľby rozhodol. SMK sa sústredila len na kmeňového, usadeného vidieckeho voliča – a ten vymiera tak, ako vymiera volič HZDS.
.orbán, Fico, Csáky
Asi najťažšie sa o prehre hovorí politikom SMK. Sedíme v zasadačke príjemnej, ale v porovnaní s bývalými opozičnými stranami predsa len čudne pokojnej a trochu vyprázdnenej centrály SMK. „Vedel som, že výsledok bude slabý, ale aj tak bol pre mňa prekvapivý," hovorí tichým hlasom Miklós Duray, symbol maďarského nacionalizmu u nás. Keď sa ho pýtame, čím si vysvetľuje tento neúspech, hovorí najskôr o zanedbanej práci s regiónmi, chybách za posledných 12 rokov a vnútorných rozporoch v strane. Priznáva, že aj on zastával názor, že na Bugára treba ísť radikálne, čo malo zodpovedať tomu, že dve tretiny Maďarov chceli voliť SMK, a teda zvyšnú tretinu chceli vystaviť tlaku, aby sa báli, že prepadne ich hlas. Stal sa však presný opak. Zdá sa, že čo fungovalo medzi mnohými Slovákmi, fungovalo aj medzi Maďarmi. O neúspechu SMK však napokon aj podľa Duraya rozhodli aj iné faktory, napríklad téma dvojakého občianstva, ktorú otvoril Orbán. „Išiel som si po kolená zodrať nohy, aby som upozornil, aká chyba je dvojaké občianstvo," začína prekvapivo Duray. Tvrdí, že už pred voľbami pre maďarské médiá povedal, že Orbán urobil chybu a dvojaké občianstvo prišlo v zlom čase. A pridáva ďalšiu prekvapivú pointu – vraj pre maďarské rádio verejne vyhlásil, že on sám o dvojaké občianstvo žiadať ani nebude. Pritom celá slovenská verejnosť – a zrejme aj časť maďarskej – žila v presvedčení, že úplne prvým občanom Slovenska, ktorý bude chcieť aj maďarské občianstvo, bude práve Miklós Duray. Prečo potom Csáky v parlamentnej rozprave hovoril, že viacerí poslanci SMK plánujú o občianstvo požiadať? „Neviem," krúti hlavou Duray. O zodpovednosti Pála Csákyho sa veľmi rozprávať nechce, ale z gestikulácie a výrazu tváre je jasné, že z bývalého spojenectva sú dnes už ruiny. Nechce sa mu už na adresu Csákyho stratiť ani slovo. Duray kritizuje aj ďalší chúlostivý bod volebnej kampane SMK – neschopnosť vymedziť sa voči Ficovi. Na svoju obhajobu opäť dodáva, že sám mal ostrý protificovský leták a už minulý rok presadzoval dva stranícke materiály, ktoré žiadali nielen „novú", ale najmä „inú" vládu po voľbách 2010. Stalo sa. Akurát, že politici SMK sa na to budú pozerať už z mimoparlamentných pozícií...
Asi najťažšie sa o prehre hovorí politikom SMK. Sedíme v zasadačke príjemnej, ale v porovnaní s bývalými opozičnými stranami predsa len čudne pokojnej a trochu vyprázdnenej centrály SMK. „Vedel som, že výsledok bude slabý, ale aj tak bol pre mňa prekvapivý," hovorí tichým hlasom Miklós Duray, symbol maďarského nacionalizmu u nás. Keď sa ho pýtame, čím si vysvetľuje tento neúspech, hovorí najskôr o zanedbanej práci s regiónmi, chybách za posledných 12 rokov a vnútorných rozporoch v strane. Priznáva, že aj on zastával názor, že na Bugára treba ísť radikálne, čo malo zodpovedať tomu, že dve tretiny Maďarov chceli voliť SMK, a teda zvyšnú tretinu chceli vystaviť tlaku, aby sa báli, že prepadne ich hlas. Stal sa však presný opak. Zdá sa, že čo fungovalo medzi mnohými Slovákmi, fungovalo aj medzi Maďarmi. O neúspechu SMK však napokon aj podľa Duraya rozhodli aj iné faktory, napríklad téma dvojakého občianstva, ktorú otvoril Orbán. „Išiel som si po kolená zodrať nohy, aby som upozornil, aká chyba je dvojaké občianstvo," začína prekvapivo Duray. Tvrdí, že už pred voľbami pre maďarské médiá povedal, že Orbán urobil chybu a dvojaké občianstvo prišlo v zlom čase. A pridáva ďalšiu prekvapivú pointu – vraj pre maďarské rádio verejne vyhlásil, že on sám o dvojaké občianstvo žiadať ani nebude. Pritom celá slovenská verejnosť – a zrejme aj časť maďarskej – žila v presvedčení, že úplne prvým občanom Slovenska, ktorý bude chcieť aj maďarské občianstvo, bude práve Miklós Duray. Prečo potom Csáky v parlamentnej rozprave hovoril, že viacerí poslanci SMK plánujú o občianstvo požiadať? „Neviem," krúti hlavou Duray. O zodpovednosti Pála Csákyho sa veľmi rozprávať nechce, ale z gestikulácie a výrazu tváre je jasné, že z bývalého spojenectva sú dnes už ruiny. Nechce sa mu už na adresu Csákyho stratiť ani slovo. Duray kritizuje aj ďalší chúlostivý bod volebnej kampane SMK – neschopnosť vymedziť sa voči Ficovi. Na svoju obhajobu opäť dodáva, že sám mal ostrý protificovský leták a už minulý rok presadzoval dva stranícke materiály, ktoré žiadali nielen „novú", ale najmä „inú" vládu po voľbách 2010. Stalo sa. Akurát, že politici SMK sa na to budú pozerať už z mimoparlamentných pozícií...
.menia sa Maďari?
Ne je v skutočnosti hlavnou správou posledných volieb to, ako sa slovenskí Maďari zmenili? Rozhodujú sa podľa slovenských médií a namiesto etnickej a často nacionalistickej SMK volia slovensko-maďarský Most? Je pravda, že viacerí respondenti, s ktorými sme hovorili, pripomínali novú špecifickú identitu Maďara žijúceho na Slovensku, ktorá je celkom odlišná od identity Maďara z Maďarska. „Ja patrím k historickému maďarskému národu, som na to hrdý, ale to, že žijem na Slovensku, beriem ako fakt, neriešim to," vysvetľuje László Solymos, člen predsedníctva Mostu-Híd. Na zmenu upozorňuje aj v sobotné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet, blízkeho strane Fidesz. Politológ Miklós Novák upozorňuje, že maďarská menšina na Slovensku nie je celkom taká, akú si ju želajú vidieť politici z Budapešti.
Ne je v skutočnosti hlavnou správou posledných volieb to, ako sa slovenskí Maďari zmenili? Rozhodujú sa podľa slovenských médií a namiesto etnickej a často nacionalistickej SMK volia slovensko-maďarský Most? Je pravda, že viacerí respondenti, s ktorými sme hovorili, pripomínali novú špecifickú identitu Maďara žijúceho na Slovensku, ktorá je celkom odlišná od identity Maďara z Maďarska. „Ja patrím k historickému maďarskému národu, som na to hrdý, ale to, že žijem na Slovensku, beriem ako fakt, neriešim to," vysvetľuje László Solymos, člen predsedníctva Mostu-Híd. Na zmenu upozorňuje aj v sobotné vydanie maďarského pravicového denníka Magyar Nemzet, blízkeho strane Fidesz. Politológ Miklós Novák upozorňuje, že maďarská menšina na Slovensku nie je celkom taká, akú si ju želajú vidieť politici z Budapešti.
Dôvod? Zo všetkých menšín v okolitých štátoch sa totiž najviac asimilujú práve Maďari na Slovensku. Až 20 percent uzatvára zmiešané manželstvá, čo je podľa Nováka hranica, ktorá ohrozuje prežitie menšiny. Navyše SMK nedokázala udržať politickú jednotu Maďarov. Novák však našim Maďarom nič nevyčíta: Bugár dokázal dobre vyhodnotiť situáciu, presvedčil voličov a „Maďari z Felvidéku sa snažili vždy pochopiť, čo im diktuje doba," – a podľa toho sa aj správali. A ako ďalej píše, "spojenectvo Most-Híd, ktoré sa javilo ako bezvýznamné, sa medzitým stalo určujúcou silou".
.prežije Most alebo Híd?
Asi tak možno zjednodušiť najdôležitejšiu otázku na najbližšie štyri roky. Bugár síce uspel, v parlamente však sedí najmenej Maďarov od roku 1989, a to sa mnohým Maďarom už dnes nepáči. Môže teda na Slovensku existovať slovensko-maďarská strana? „Kuvičie hlasy sa ozvali, už keď sme založili stranu. Voľby ukázali, že strana založená na spolupráci dvoch národností či národov funguje a má opodstatnenie," hovorí pre .týždeň László Solymos. Môže to však trvať aj dlhodobo? A nebudú 4 percentá prepadnutých hlasov SMK lákať Most-Híd do etnických vôd? Pochybnosti o tomto slovensko-maďarskom projekte má Kálmán Petőcz, ktorý pripomína, že kmeňoví zakladatelia Mostu-Híd stranu zakladali najmä pre seba, nie pre Slovákov. „Ale teraz, s podporou 80 percent maďarských voličov, je konečný výsledok v parlamente fifty-fifty. Ak bude Bugár posilňovať slovenskú stránku Mostu-Híd, tak sa môže stať, že prekrúžkujú všetkých Maďarov okrem Bugára. Potom bude v parlamente líder Bugár, a všetci ostatní poslanci Mostu-Híd budú Slováci. A neviem, či sú toto tie pôvodné štruktúry Mostu-Híd, ktoré sa vyliahli z SMK, schopné prežiť." Petőcz je skeptický v tom, či je možné v strednej Európe alebo v Európe vôbec robiť etnicky zmiešanú stranu. „To je mýtus, to nikde v Európe neexistuje. Keby sa to podarilo, tak je to minimálne európsky unikát, ale vidím v tom dosť veľa rizík," dodáva. SMK a Most čaká istá zrážka už koncom tohto roka v komunálnych voľbách a aj ona môže ukázať, aká bude budúcnosť. Duray aj ďalší muž SMK József Berényi v rozhovore potvrdili, že najdôležitejšou úlohou strany v najbližšom čase je obstáť v regionálnych voľbách. SMK sa zrejme pokúsi vytiahnuť najlepšie zbrane a najznámejšie mená, aké jej zostali. Naopak, Most sa na prípadnú spoluprácu bude pozerať čisto pragmaticky: „Kde to budeme potrebovať na dosiahnutie lepšieho výsledku, tam sa s SMK spojíme, inde sa nespojíme," dodáva Solymos.
Asi tak možno zjednodušiť najdôležitejšiu otázku na najbližšie štyri roky. Bugár síce uspel, v parlamente však sedí najmenej Maďarov od roku 1989, a to sa mnohým Maďarom už dnes nepáči. Môže teda na Slovensku existovať slovensko-maďarská strana? „Kuvičie hlasy sa ozvali, už keď sme založili stranu. Voľby ukázali, že strana založená na spolupráci dvoch národností či národov funguje a má opodstatnenie," hovorí pre .týždeň László Solymos. Môže to však trvať aj dlhodobo? A nebudú 4 percentá prepadnutých hlasov SMK lákať Most-Híd do etnických vôd? Pochybnosti o tomto slovensko-maďarskom projekte má Kálmán Petőcz, ktorý pripomína, že kmeňoví zakladatelia Mostu-Híd stranu zakladali najmä pre seba, nie pre Slovákov. „Ale teraz, s podporou 80 percent maďarských voličov, je konečný výsledok v parlamente fifty-fifty. Ak bude Bugár posilňovať slovenskú stránku Mostu-Híd, tak sa môže stať, že prekrúžkujú všetkých Maďarov okrem Bugára. Potom bude v parlamente líder Bugár, a všetci ostatní poslanci Mostu-Híd budú Slováci. A neviem, či sú toto tie pôvodné štruktúry Mostu-Híd, ktoré sa vyliahli z SMK, schopné prežiť." Petőcz je skeptický v tom, či je možné v strednej Európe alebo v Európe vôbec robiť etnicky zmiešanú stranu. „To je mýtus, to nikde v Európe neexistuje. Keby sa to podarilo, tak je to minimálne európsky unikát, ale vidím v tom dosť veľa rizík," dodáva. SMK a Most čaká istá zrážka už koncom tohto roka v komunálnych voľbách a aj ona môže ukázať, aká bude budúcnosť. Duray aj ďalší muž SMK József Berényi v rozhovore potvrdili, že najdôležitejšou úlohou strany v najbližšom čase je obstáť v regionálnych voľbách. SMK sa zrejme pokúsi vytiahnuť najlepšie zbrane a najznámejšie mená, aké jej zostali. Naopak, Most sa na prípadnú spoluprácu bude pozerať čisto pragmaticky: „Kde to budeme potrebovať na dosiahnutie lepšieho výsledku, tam sa s SMK spojíme, inde sa nespojíme," dodáva Solymos.
Ďalší vývoj pritom nebude určovať ani tak SMK, ako Most. Možno očakávať, že ambicióznejší starostovia a kandidáti sa rozhodnú kandidovať za vládnu stranu. SMK na to môže iba reagovať. Do úvahy pripadajú dve krajné možnosti. Buď zvolí ďalšiu konfrontáciu a bude Most kritizovať za „zradu maďarských voličov", alebo sa rozhodne ukázať milú tvár a v pozícii slabšieho ochotne spolupracovať.
O splynutí obidvoch strán nechce zatiaľ ani jedna strana ani počuť. SMK má svoje opodstatnenie podľa Solymosa ako aj Berenyiho. Ten hovorí, že etnické strany existujú všade, kde existujú etnické menšiny a keďže Most takou stranou byť nechce, SMK sa do parlamentu vráti.
.čo bude s Csemadokom?
Nové vetry však zavejú aj mimo straníckych kancelárií. Zdá sa, že zmeny čakajú napríklad Csemadok, kultúrny zväz Maďarov. Jeho predseda Béla Hrubík kandidoval v posledných voľbách za neúspešnú SMK. V najblsižšom čae však nebude hlavným partnerom Csemadoku SMK, ale Most-Híd. A predstavitelia Mostu Híd už minulý rok žiadali Csemadok o dôslednú apolitizáciu. Nestalo sa. Béla Hrubík pre .týždeň hovorí, že Csemadok „celkovo apolitický je" a on sa na konfliktnej kampani voči Bugárovej strane nezúčastňoval. Odstúpiť nemieni a onedlho zvoláva stretnutie Republikovej rady, aby rozhodli o požiadavkách, ktoré budú adresovať novej vláde. Šéfredaktor Új Szó sa pri slove Csemadok len ironicky pousmeje, je to vraj už len živnosť pre starých pánov. Na otázku, či ho treba zrušiť, odpovie diplomatickejšie: „Prinajmenšom to chce hĺbkovú reformu." Dnes možno povedať iba jedno. Keďže Csáky sa zdiskreditoval, Duray stratil spojencov a SMK bojuje o holú existenciu, Bugár získal absolútny monopol na to, ako bude vyzerať maďarská menšina žijúca na Slovensku. Isté je však aj to, že Bugára čakajú mnohé pokušenia: od pozvánky od Viktora Orbána po istotu 10 maďarských percent pred neistotou 8 percent zmiešaných. Ako sa rozhodne?
.čo bude s Csemadokom?
Nové vetry však zavejú aj mimo straníckych kancelárií. Zdá sa, že zmeny čakajú napríklad Csemadok, kultúrny zväz Maďarov. Jeho predseda Béla Hrubík kandidoval v posledných voľbách za neúspešnú SMK. V najblsižšom čae však nebude hlavným partnerom Csemadoku SMK, ale Most-Híd. A predstavitelia Mostu Híd už minulý rok žiadali Csemadok o dôslednú apolitizáciu. Nestalo sa. Béla Hrubík pre .týždeň hovorí, že Csemadok „celkovo apolitický je" a on sa na konfliktnej kampani voči Bugárovej strane nezúčastňoval. Odstúpiť nemieni a onedlho zvoláva stretnutie Republikovej rady, aby rozhodli o požiadavkách, ktoré budú adresovať novej vláde. Šéfredaktor Új Szó sa pri slove Csemadok len ironicky pousmeje, je to vraj už len živnosť pre starých pánov. Na otázku, či ho treba zrušiť, odpovie diplomatickejšie: „Prinajmenšom to chce hĺbkovú reformu." Dnes možno povedať iba jedno. Keďže Csáky sa zdiskreditoval, Duray stratil spojencov a SMK bojuje o holú existenciu, Bugár získal absolútny monopol na to, ako bude vyzerať maďarská menšina žijúca na Slovensku. Isté je však aj to, že Bugára čakajú mnohé pokušenia: od pozvánky od Viktora Orbána po istotu 10 maďarských percent pred neistotou 8 percent zmiešaných. Ako sa rozhodne?
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.