Daňové a odvodové šachy

Odvodovým bonusom sa strana SaS prezentuje už do svojho vzniku. Čo to vlastne je odvodový bonus? Slovo bonus sa môže chápať aj ako prémia a ono to istá forma prémie, dávky či príjmu vlastne je. 

Na finančnú prémiu alebo bonus vo výške 185 eur bude mať podľa predstáv SaS nárok každý občan v štáte nad 15 rokov. Aj tí, ktorí nepracujú. Nezamestnaní ho budú dostávať namiesto dávky v nezamestnanosti a zamestnaní by si ho pridávali k svojim príjmom, ale znižoval by sa im o 10 percent ich hrubého príjmu, bol by teda progresívny. 

Idea pripomína garantovaný príjem, ktorý .týždňu pred pár týždňami  vysvetľoval americký profesor Charles Murray. Podľa neho by americká vláda mala zrušiť všetky dotácie ľuďom, ktoré má dnes a sú neprehľadné. Namiesto toho by každému Američanovi nad 21 rokov mala dať garantovaný príjem. Hovoril o 10-tisícoch dolárov ročne. Obavy, že by niektorí ľudia tie peniaze hneď minuli, vyvrátil tým, že by na ich účet prichádzali postupne. Murray tvrdí, že tajomstvo garantovaného príjmu je v jeho transparentnosti. Každý občan by vedel, že každý dostáva rovnakú sumu. Ak by nezodpovední ľudia svoj príjem minuli a žiadali o ďalšie peniaze od štátu, tie by nedostali, mohla by im pomôcť iba rodina alebo charita.  Tá by skutočne sociálne odkázaným ľuďom pomáhala, ale príživníkom nie. 

Samozrejme, návrh sulíkovcov nie je taký radikálny, okrem bonusu by totiž sociálne slabší ľudia ako slobodné matky, invalidi či dôchodcovia dostávali aj isté mimoriadne dávky, hoci revolúciu v sociálnom systéme by pravdepodobne znamenal. Ak by prešiel v pôvodnej podobe. 

Jozef Mihál, podpredseda SaS a pravdepodobne aj budúci minister práce a sociálnych vecí, hovoril v rozhovore pre denník SME o troch etapách presadzovania odvodového bonusu. V prvej etape by sa poupratovalo v neskutočne neprehľadnom odvodovom a sociálnom systéme. Všetky strany novej koalície hovoria o zjednotení odvodov, daní a ciel. 

Druha etapa, ktorá by sa uskutočnila v roku 2012, by znamenala zavedenie super hrubej mzdy pre zamestnancov. Na výplatnej páske by konečne zamestnanci uvideli, koľko naozaj zarábajú a koľko im zhltne štát na odvodoch a daniach.  Mihál by chcel v tejto etape zjednotiť aj vymeriavacie základy na dane a lepšie zadefinovať platiteľov, aby neprichádzalo k únikom. Tie kroky sa môžu urobiť relatívne rýchlo a jednoducho. 

Tretia etapa reformy sociálneho systému by bola revolučnejšia. Zruší sa systém viacerých sociálnych dávok a nahradí sa odvodovým bonusom, ktorý sa bude postupne valorizovať. Mihál tvrdí, že odvodový bonus zjednodušene znamená, že zo super hrubej mzdy sa budú platiť nižšie odvody.  Ľudia budú mať na výplatných páskach viac peňazí a budú môcť sami rozhodovať, kde ich umiestnia. Nebude to za nich robiť štát formou prerozdeľovania. Odvodový bonus by motivoval ľudí na hľadanie si práce, pretože by oň neprišli ani keď sa zamestnajú. Táto etapa sa plánuje až v roku 2013. 

Lenže také jednoduché to nebude. Zdá sa, že odvodovým bonusom nie všetci získajú. Výhodný by mal byť predovšetkým pre ľudí v zamestnaneckom pomere, ktorým sa zvýši čistý príjem. Otázne sú dopady na živnostníkov, ľudí pracujúcich na autorskú zmluvu či na majiteľov eseročiek. Tí doteraz z neprehľadného systému odvodov profitovali. Najmä autori nemuseli platiť povinne žiadne odvody okrem zdravotného poistenia. Podobne na tom boli aj majitelia eseročiek, ktorí – ak si vyplácali podiely na zisku – nemuseli platiť žiadne odvody. „Zamestnanec platí odvody aj z podielov na zisku a majiteľ eseročky nie,“ hovorí o nespravodlivosti Mihál. 

Idea bonusu má svojich kritikov sprava aj zľava. A je zaujímavé, že zatiaľ počuť viac tých sprava. Podľa Juraja Karpiša, analytika Iness, by odvodový bonus výrazne znížil daňovo-odvodové zaťaženie  pracovných miest s nízkymi mzdami. Viac by platila pravdepodobne veľká časť živnostníkov a ľudia, ktorí majú príjmy z kapitálového majetku alebo podielov na zisku. „Niekde štát pridá, inde zoberie,“ komentuje situáciu Mihál v rozhovore pre Hospodárske noviny. 

Peter Gonda, ekonomický analytik Konzervatívneho inštitútu, vidí pozitíva odvodového bonusu v presune sociálnych odvodov zo zamestnávateľov na zamestnancov, čo zvýši osobnú zodpovednosť. Oceňuje aj pravdepodobné zníženie nákladov na správu sociálneho systému, ak by prišlo k zlúčeniu odvodov a daní. Gonda však vidí aj riziká odvodového bonusu. „Nemusí prispieť k riešeniu hlavných problémov v sociálnom systéme a nezníži celkové zaťaženie povinnými platbami,“ tvrdí. Nemusí znížiť ani celkové verejné výdavky v sociálnom systéme, ale je reálnym rizikom, že ich pre vyšší  počet poberateľov zvýši. Prerozdeľovanie peňazí štátom by sa tak zvýšilo. Napokon tvrdí, že odvodový bonus neznižuje ani problém vysokej miery nárokovateľnosti na dávky a kultúry závislosti. „Naopak, prehlbuje ho posilnením princípu univerzálnosti na úkor cielenej adresnosti,“ dodáva.  

Živnostníkov vystrašila aj cifra, o ktorú by sa mala znížiť možnosť odratúvať si z príjmu paušálne výdavky. Zo 60 či 40 percent by paušálne výdavky mali klesnúť iba na 25 percent. To by znamenalo platiť vyššie dane pre živnostníkov. Mihál však tvrdí, že výška percent by mohla byť odvodená od výšky príjmu. Kto zarába viac, odpisoval by si menej výdavkov.

Viola Kromerová, generálna sekretárka Slovenského živnostenského zväzu, nechce ešte nejasnú zmenu v odvodoch komentovať. Ale spomína, že po skúsenosti so zavedením rovnej dane, keď sa zrušili všetky výnimky, ktoré si živnostníci vybojovali, majú dnes obavy.  „Nakoniec s odstupom času renomovaní ekonómovia uznali, že rovná daň priniesla väčšie výhody bohatým a už zavedeným firmám ako drobným podnikateľom,“ dodáva. 

Ak by odvodový bonus neprešiel v komplexnej podobe, je namieste sa pýtať, ako inak sa dajú sprehľadniť a zjednotiť odvody a dane, v ktorých je naozaj neporiadok. A ako znížiť výdavky štátu na sociálny systém, na ktorý nemá dosť peňazí?  Mihál spomína rušenie daňových a odvodových  výnimiek ako napríklad za odmenu pri životnom jubileu. Či tieto škrty naplnia štátnu kasu, ktorá je deficitná, je dnes otázne. Ukáže sa to až časom. 
Karpiš radí zrušiť niektoré druhy povinného poistenia (napríklad v nezamestnanosti), ktoré môže poskytovať súkromný sektor. Úspory by sa dosiahli aj zlúčením fondov Sociálnej poisťovne, ktoré krížovo dotujú dôchodky a vyššou adresnosťou sociálnych dávok či zrušením demograntov, teda univerzálnych dávok, ktoré 
nehľadia na príjem a majetok príjemcu. Gonda navrhuje razantne znížiť rozsah vládou garantovanej sociálnej solidarity a závislosti občanov od štátu v sociálnom systéme. Ako potrebné vidí redukovanie sociálnych dávok, zvýšenie ich adresnosti a odbúravanie ich zásluhovosti. Podporuje vytvorenie motivačných podmienok na dobrovoľnú solidaritu súkromných poskytovateľov v sociálnej sfére, ktoré nahradia vládu. 

Odvodový bonus sa zatiaľ úplne nedostal do programu vlády, a tak skoro tam asi neprejde, pretože stav rozpočtu to nedovoľuje. Strany novej koalície tvrdia, že odvodový bonus by sa mal uskutočniť  iba v prípade, že to dovolí stav verejných financií a neohrozí to sociálne slabšie skupiny. Dopady bonusu na rozpočet však dnes nikto nevie z krátkodobého ani z dlhodobého hľadiska predpovedať. Uvidíme o tri roky.