Vysvedčenie

Urobilo to zrejme preto, aby občanom nepokazilo zážitok z volieb. Niežeby sa v ňom skrývali nejaké veľké a zvlášť negatívne odhalenia. Vedeli sme, že celková známka nebude lepšia ako dostatočná, čakalo sa akurát na podrobnosti – v ktorých oblastiach bolo hospodárenie zvlášť neúspešné. 

Ak ste mali pocit, že vláda sa niekedy na jar minulého roku zaviazala k maximálnym úsporám, tak vedzte, že neusporila vo svojej prevádzke v podstate nič. Akurát zoškrtala neodôvodnený nárast spotreby, ktorý si optimisticky naplánovala na rok 2009. Výdavky na tovary a služby v porovnaní s rokom 2008 totiž vzrástli o 5,8 percenta. Nevedno, či sa tak stalo pre častejšie zasadania vlády o protikrízovej tematike. No keďže inflácia neprekročila ani 2 percentá, vláde jednoducho aj v krízovom roku vzrástol apetít. 

Druhým kandidátom na najhoršiu známku sú úspory v mzdových výdavkoch. Medziročne vzrástli o 6 percent, a tento rast bol jedným z faktorov, ktorý prispel k rastu priemernej mzdy v hospodárstve, kde sa počet nezamestnaných zvýšil o polovicu. 

Oproti plánovanému počtu 134,8 tisíca osôb, ktorých mzdy mali byť vyplácané zo štátneho rozpočtu, bolo síce zamestnaných o 7-tisíc osôb menej, ale to nič nemení na skutočnosti, že medziročne prišlo k rastu skutočného počtu zamestnancov o 180. Vysoký počet neobsadených miest je, naopak, zlým svedomím odchádzajúcej vlády, ktorá pravidelne rozpočtovala výdavky na „mŕtve duše“, a tie potom končili buď vo vyšších odmenách ostatných zamestnancov, alebo ako ilustrácia „úspor“. 

Vláda nehľadala ani priestor na racionalizáciu výkonu činnosti vo svojich organizáciách. Treba však pripomenúť, že aj keby na mzdách a prevádzke ušetrila oproti minulému roku 10 percent, deficit by to zmiernilo len v malej miere, približne o 350 miliónov eur. Gro výdavkov totiž predstavujú bežné transfery jednotlivcom, ostatným inštitúciám verejnej správy či nefinančným súkromným organizáciám. Sumár tých transferov (od prídavkov na deti až po príspevok na výsluhové dôchodky policajtov) presiahol 7 miliárd eur. Tak ako všade, aj tu platí, že veľké úspory sa dajú dosiahnuť najmä na veľkých koláčoch.

Najväčším prekvapením záverečného účtu je však pokles výdavkov na správu štátneho dlhu. Aj napriek vysokému nárastu o 4 miliardy eur výdavky na jeho správu klesli a klesla aj priemerná úroková sadzba na úroveň 4 percent. Za poklesom stojí lacnejšie vydávanie dlhopisov vďaka členstvu v eurozóne.  Ďalším faktorom, ktorý prispel k relatívne nízkym úrokom, sú ohromné dlhy iných krajín. V porovnaní s nimi sa Slovensko so svojím relatívne nízkym zadlžením javí ako bezpečný prístav na investovanie. No nižšie náklady sú aj dôsledkom skracovania času splatnosti dlhu, čo zvyšuje jeho rizikovosť v budúcnosti a v prípade zvyšovania sadzieb aj prudký rast nákladov. Odchádzajúca vláda vyčerpala aj rezervy v štátnej pokladnici, ktoré boli intenzívne využívané ako náhrada za dlhové financovanie. Toto pozitívne prekvapenie sa teda tak skoro nezopakuje.

Hlavným dôvodom celkovo zlej známky na vysvedčení vlády je jednoznačne vysoký schodok, ktorý sa pred verejnosťou schováva do nič nehovoriaceho údaju mínus 6,8 percenta HDP. Keďže výšku slovenského HDP pozná len pár zvedavcov, je vhodnejšie hovoriť o 4,3 miliardy eur. Schodok verejnej správy za jeden rok sa rovná ročnému čistému príjmu 609 410 zamestnancov s priemernou mzdou. Azda toto prirovnanie priblíži cenu, ktorú budeme platiť za neochotu vlády prispôsobiť výdavky pomerom v slovenskej ekonomike v roku 2009.