Obyčajní?

Ako štandardní politici nepôsobia na prvý ani druhý pohľad. Sedíme v jednej z najkultivovanejších trnavských kaviarní Te-te cafe pri františkánskom kostole, ktorá patrí čerstvému poslancovi Jozefovi Viskupičovi. Majiteľ spolu s bratancom a lídrom hnutia Igorom Matovičom odpovedajú na často nemilé novinárske otázky. Žoviálne vystupovanie a neformálne oblečenie, ktoré Matovič neplánuje vymeniť za oblek ani v parlamente, korešpondujú s pokusom obmeniť politických dinosaurov za občianskych idealistov.

  Obyčajní ľudia, medzi ktorých patrí aj Erika Jurinová z Nižnej na Orave a Martin Fecko z Prešova, sú v situácii tesnej koaličnej väčšiny oprávneným otáznikom.   

 

  Kto sa chce o nových poslancoch dozvedieť viac, musí zájsť do komunálnej sféry. Ešte než sme absolvovali štvorhodinový rozhovor s Matovičom a Viskupičom, pýtali sme sa mnohých trnavských zdrojov. „Matovič je čudný a nepredvídateľný,“ tvrdí nemenovaná podnikateľka, ktorá s ním v minulosti prišla do podnikateľského styku. Hoci sa o ňom inak nevyjadruje kriticky, medzi tunajšími majú títo domorodí „žraloci“ veľa neprajníkov. Ale je pravda, že mnohé vyslovené podozrenia vo vzťahu k ich podnikateľskej činnosti sa nedajú preukázať, iné pre ich vágnosť neznesie papier.      

   

  Igor Matovič založil ešte ako študent v roku 1997 inzertné noviny Trnavsko, ktoré sa v priebehu pár rokov rozbehli do celého Slovenska v rôznych variáciách (Bratislavsko, Kysucko-Čadčiansko a podobne). V „lacných“ časoch poskupoval pozemky v okolí Trnavy, ktoré dodnes vlastní. Jeho majetok sa odhaduje na desať miliónov eur, čo on sám nepoprel. Z Obchodného registra však „zmizol“ ešte v roku 2007. Súviselo to s jeho politickými ambíciami? „Majetok ma príliš zväzoval, necítil som sa s ním slobodný. Prepísal som to na manželku, s ktorou máme zrušené bezpodielové spoluvlastníctvo majetku,“ odpovedá.

  Jozef Viskupič sa ešte ako študent spolupodieľal na vzniku študentského klubu Archa, ktorú neskôr ako čajovňu a internetovú kaviareň prevádzkoval ako vlastnú firmu s nízkym nájmom od mesta Trnava. „Na tie priestory sme nemali záujemcov, sme radi, že aspoň niekto bol ochotní do toho ísť,“ tvrdí hovorca mesta Pavol Tomašovič. Minulý rok ju Viskupič predal. Okrem kaviarne a zmrzlinárne na Františkánskej ulici v súčasnosti prevádzkuje niekoľko podobných klubov v Hlohovci a Piešťanoch. Bývalá učiteľka Erika Jurinová dnes pracuje ako vedúca redakcie novín Oravsko. Najstarší člen hnutia, štyridsaťsedemročný inžinier Martin Fecko, pracuje ako odborný radca na Pozemkovom úrade v Prešove.

 

  Matovič sa do kontaktu s reálpolitikou dostal v roku 2006, keď sa snažil o kúpu lukratívneho pozemku blízko centra Trnavy za 12 miliónov korún. „Mal som dvoch partnerov, ktorí do toho projektu chceli ísť,“ tvrdí dnes. Mesto ho vtedy odmietlo, pretože pozemok údajne nepredávalo. Prísľub, že sa mu ozvú, ak sa rozhodnutie zmení, však nesplnilo a pozemok o rok neskôr predalo bez verejnej súťaže firme podnikateľa Jozefa Ondrejičku za vyše 15 miliónov korún. Matovič sa nahneval, keďže sumu by bol ochotne preplatil. „Tak ako som mal teraz prvú skúsenosť s parlamentom, vtedy som prvýkrát videl zastupiteľstvo. Nevedel som, že nemám právo vystúpiť bez toho, aby mi poslanec dal slovo. Ujala sa ma vtedy poslankyňa za Smer a ja som mohol vystúpiť.“ Pozemok bol napokon aj napriek tomu predaný Ondrejičkovi. Hovorca mesta Tomašovič k téme hovorí: „Poslanci sa na tom uzniesli s argumentom, že ponúkol vyššiu sumu a pozemky mal vyrovnané. Aj keď v tom čase nešlo o protizákonný postup, výberové konanie by bolo určite transparentnejším riešením. Pán Matovič sa môže cítiť ukrivdený, keďže nebolo zrejmé, že možno priamo na zastupiteľstve ponúknuť vyššiu sumu. Podpísané uznesenie poslancov sa už nedalo vziať späť.“ Ako deklaráciu, že Matovič finančné zdroje má, poslal na účet mesta o desať miliónov vyššiu sumu. „Prišlo nám na účet 25 miliónov korún. Keďže to boli neidentifikovateľné peniaze bez náležitých právnych úkonov, vrátili sme ich späť,“ potvrdzuje Tomašovič.

  Matovič vtedy prvýkrát využil svoju moc vydavateľa a po Trnave spolu s novinami rozoslal „Trnafský samizdat“, kde celú anabázu prípadu opísal. Bol to jeden z prvých impulzov na vstup do politiky? „Čiastočne. Začalo sa to však pred dvoma rokmi. Doľahlo to na mňa práve 21. augusta, ktorý stelesňoval práve Fico. Opozícia dva roky spala. V prieskumoch koalícia zlodejov atakovala 70 percent a opozícia mala sotva polovicu.“ Pri hrozbe ústavnej väčšiny v rukách Fica a Slotu začal písať agitačné články do svojich novín, v ktorých informoval o „zlodejinách“ koalície. „Malo to u ľudí ohlas, mnohí mi fandili a vyjadrovali podporu. Najprv sme si písali a postupne sme si začali robiť stretnutia po Slovensku a založili skupinu na Facebooku, kde sa spontánne pridávali ľudia.“ Založili preto hnutie a keď Matovič dostal ponuku od Richarda Sulíka na štyri miesta, nastala dilema, koho vziať. „Uvedomoval som si, že výsledok volieb môže byť veľmi tesný, a že môžeme byť nakoniec jazýčkom na váhach. Preto som si vyberal najmä ľudí, ktorým verím, že sa budem môcť na nich spoľahnúť, nedajú sa nikým kúpiť a neprebehnú.“

 

  Matovičove inzertné noviny sa napokon osvedčili aj vo voľbách. S nákladom 1,35 milióna pokrývajú dve tretiny domácností v krajine. „Obyčajným ľuďom“ tak dovolili doslova kobercový politický marketing.

  Protivládna agitačná kampaň bola nastavená na presviedčanie a printové inzertné noviny čítajú najmä starší ľudia. Ak časť voličov pretiahli z košiara Smeru, iniciatíva štyroch solitérov mohla byť pre výsledok tesných volieb kľúčová.    

  Ako však chcú bez politickej minulosti a čitateľnosti garantovať politickú súčasnosť? „Keďže máme nálepku rizikových, ponúkli nám miesta v exekutíve, ale neprijali sme ich. Nechceme žiadne funkcie, ktoré by sa dali využívať na osobný prospech,“ tvrdí Viskupič. To, že môžu ohroziť stabilitu koalície, však sami nepopierajú, hoci z iného pohľadu. „Ak naši noví vladári budú pokračovať v cestičkách vychodených Slotom a Ficom, prestaneme koalíciu podporovať a zablokujeme parlament,“ odpovedajú bratanci. Lenže predpoklad, že sa nová koalícia neušpiní, je v podstate nulový. Akým spôsobom ich má teda Richard Sulík podchytených? „Nič také neexistuje. Ani v zmysle, že niečo na nás má, to určite nie. Je to len sľub. Nie sme žiadni zradcovia, ktorí by nechali v štichu milióny ľudí, ktorí štyri roky trpeli a tajne dúfali v zmenu vecí verejných.“

 

  Rozdiely s domovskou SaS nie sú pre nich smerodajné. „Naše socio-ideologické rozpory v strane, ako to niekto nazval, nie sú pre nás triviálne, no pri zostavovaní vlády práve tieto veci zrejme z programu vypadnú,“ tvrdí Viskupič a upozorňuje na to, že v 121 bodoch zo 130 sa so SaS zhodujú.

  Uzákonenie registrovaných partnerstiev považujú za zbytočné, keďže ich jediným prínosom je príbuzenský vzťah homosexuálov. „Keďže nemajú deti, mala by to byť výsada len heterosexuálneho vzťahu. Ostatné výhody môžu získať aj na základe súčasného právneho systému,“ tvrdí Matovič. Pri odluke cirkvi od štátu by sa mal štát podľa nich s cirkvami dohodnúť. „Odluka by cirkvám pomohla, ateisti by na ne prestali hľadieť ako na parazita. No nemal by to byť direktívny proces, ktorý by cirkvi postavil pred hotovú vec.“

  V téme dekriminalizácie marihuany zastávajú postoj medzi „lipšicovskou represiou“ a „sulíkovskou miernosťou“. Beztrestnosť by podľa nich mohol získať každý pristihnutý (a netýka sa to len marihuany), ak bude ochotný svedčiť proti človeku, ktorý mu drogu predal. „Drogy sú svinstvo, no tento prístup, ktorý by rozšírenie drog eliminoval, sa nám zdá vhodnejší. Ak by niekto neudával, zo strachu či lojality, bolo by to jeho slobodné rozhodnutie, za ktoré by znášal dôsledky.“ 

  Kométy nemávajú dlhú životnosť, tieto si však veria. Otázniky sú zatiaľ namieste. Na pochybnosti si nováčikovia, ktorí prirýchlo získali politický vplyv, budú musieť zvyknúť minimálne dovtedy, kým si ich demokratický systém empiricky neoverí. Najbližšie štyri roky sa však štvoricu poslancov rozhodne oplatí sledovať. Ak by za ňou naozaj nestála žiadna konšpirácia, nová voda by mohla ľudí presvedčiť, že pri rečiach o politike netreba hneď upadať do depresie.