Čosi na nej však na prvý pohľad neštimuje. Tá tvár na knižke sa totiž – na rozdiel od originálu – usmieva. A asi sa budete aj vy, keď sa pustíte do čítania. Vittore de Luca (1957), jej autor, je stredoškolský učiteľ v menšom talianskom meste a Leonardov celoživotný fanúšik. Nemusíte toho veľa vedieť o quattrocente, aby ste sa na de Lucových príbehoch o da Vincim pobavili, prípadne sa niečo dozvedeli (najmä, keď nie ste celkom dospelý), ale musíte si dávať pozor, čomu uveríte a čo sa skôr blíži k mystifikáciám či k patafyzike. Však aha: „Dürerov slavný autoportrét namaloval ve skutečnosti Leonardo, když se Dürer zastavil ve Florencii. Pouze vlasy domaloval Perugino, protože Leonardo už na to neměl nervy, když na každé sezení přicházel Dürer s novou trvalou. „Mě z něho a z těch jeho kudrlinek trefí šlak!“ zařval Leonardo a třískl paletou o zem. Perugino ji zdvihl a dílo dokončil.“ Ak vás zaujímajú nespočetné premaľby Mony Lisy a tajomstvo jej záhadného úsmevu, či to, za čo ďakoval Botticelli, keď hovoril: „Grazia molto bene, amici!“ – prečítajte si de Lucovu knižku, alebo ju aspoň kúpte takým troška odrasteným deťom.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.