Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Svet

.časopis

Smutná Angela
Nemci minulý týždeň nesledovali so zatajeným dychom iba počínanie svojich futbalistov, ale aj domácu politiku. Prezidentské voľby, v ktorých išlo aj o prežitie vlády Angely Merkelovej, sa stali napokon nečakanou drámou s tromi dejstvami. Spolkové zhromaždenie síce v utorok večer po celodenných nervoch zvolilo za nového prezidenta 51-ročného Christiana Wulffa, spoločného vládneho kandidáta CDU/CSU a liberálov z FDP, lenže hlavnou porazenou bola aj tak kancelárka Merkelová. Vládna koalícia mala totiž vo vyše 1200-člennom zhromaždení pohodlnú väčšinu. Už pred voľbami zopár liberálov deklarovalo, že napriek straníckym direktívam zahlasujú za Joachima Gaucka, kandidáta opozičnej ľavice. Východonemecký Václav Havel však aj tak nemal príliš zamiešať karty, keďže podľa prognóz mal Wulff získať potrebnú absolútnu väčšinu už v prvom kole. Ale všetko bolo inak. Niekoľko desiatok voliteľov sa vzoprelo Angele Merkelovej, ktorá si od volieb sľubovala morálnu vzpruhu pre svoju vnútornými spormi doráňanú vládu, a v prvých dvoch kolách dali prednosť Joachimovi Gauckovi. Keďže išlo o tajné voľby, Merkelovej emisári v zákulisí pátrali po dezertéroch a usilovali sa ich presvedčiť, aby o pár hodín už nevolili podľa srdca, ale "zodpovedne" - inak padne vláda. Tlak zapôsobil, a v treťom kole dostal Wulff dostatok hlasov. A porazený Joachim Gauck? Ten žiaril spokojnosťou. V Nemecku totiž vypukla "gauckománia", ľudové nadšenie z charizmatického evanjelického pastora, ktorý sa stal navyše symbolom odporu voči straníckym direktívam, ktoré nehľadia na väčšinovú vôľu ľudí. Najväčšou porazenou je naopak kancelárka Angela Merkelová, ktorú priebeh volieb politicky oslabil. Špekulácie, či vláda rozhádaných kresťanských demokratov a liberálov prežije tento rok, sú ešte živšie než predtým. Víťazom je však napriek trpkému priebehu volieb aj nový prezident Wulff. Na to, že do úradu ho silou mocou pretlačila Merkelová, sa o chvíľu zabudne. Vlastne sa už zabudlo. Prvé bleskové prieskumy potvrdili, že Nemci majú tradične svojich prezidentov radi a napriek "gauckománii" sú s Wulffom pomerne spokojní. Napokon, Wulff síce nemá Gauckovo vyžarovanie, je to však reprezentatívny politik, ktorý ani nemusí presviedčať, že nebude vyrábať konflikty, ale zjednocovať.
.mh

Do Strakovky

Česi už poznajú mená svojich nových ministrov. ODS bude mať vo vláde šesť kresiel, TOP 09 päť a Veci veřejné štyri. Prekvapením je, že ODS cúvla zo silových rezortov. Ministerstvo vnútra bude riadiť Radek John z VV, ktoré si tento post dali ako podmienku, aby vôbec zostali v koalícii. Zaujímavosťou je, že vo vláde nie je ani jedna žena a na poste ministra kultúry sa objavil exkomunista.
.tg

Ďalší mŕtvi

Päť ľudí zahynulo v piatok v Afganistane pri útoku na budovu, ktorú využíva americká Agentúra pre medzinárodný rozvoj. K akcii sa prihlásil Taliban, ktorý má zrejme na svedomí aj dva štvrtkové samovražedné atentáty na tisíce veriacich v jednej pakistanskej svätyni, pri ktorých prišlo o život 42 ľudí. Atentátnici zaútočili na komplex, v ktorom je hrobka jedného zo svätcov súfistickej vetvy islamu.
.tg

Belgicko v čele

Pamätáte sa ešte, ako si Česi sypali popol na hlavu za svoje predsedníctvo? Ospravedlňovali sa za pád vlády, za Klausa, aj za svoje umenie. Samozrejme, nebol na to dôvod. Potvrdili to Španieli, ktorým práve predsedníctvo skončilo a nikto si ich "vládu svetu" ani nevšimol. Belgičania predsedajú Únii teraz a vôbec nikomu nevadí, že ani nemajú vládu.
.jd

Nemáte právo

Homosexuáli nemajú právo uzavrieť manželstvo, tak znie rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktoré iniciovali svojou sťažnosťou rakúski homosexuáli Horst Michael Schalk a Johann Franz Kopf. Súd Rady Európy rozhodol v pomere 4:3 a zároveň nanovo otvoril pojednávanie v kauze zákazu umiestnenia krížov v školách, keďže sťažnosť podalo 10 štátov.
.jd

Škrtenie odmien

EÚ sa dohodla na regulácii bankových bonusov. Nelimituje síce ich výšku, ale sprísni podmienky ich vyplácania a bankári môžu dostať len 30 percent odmien v hotovosti. Polovicu bonusov budú dostávať vo forme akcií či dlhopisov banky, čo by malo pomôcť v motivovaní zamestnancov, aby ich banka dlhodobo profitovala. Sprísni sa aj vyplácanie odmien pri odchode do dôchodku. EÚ chce takto obmedziť rizikové správanie bánk.
.jr


Viktor Janukovyč/
Ukrajinský prezident inicioval zákon, ktorým Kyjev odkazuje, že už nemá záujem o členstvo v NATO, ale len v EÚ. Zákon prešiel tesnou väčšinou, Tymošenková aj Juščenko boli proti. Zákon hovorí o dobrých vzťahoch s NATO a rozhodnutí neangažovať sa vo vojenských spolkoch.

Dalajláma/
Reinkarnovaný náhradník súčasného dalajlámu to bude mať ťažšie. Komunistická vláda v Pekingu si totiž robí nárok na jeho potvrdenie. Otázkou je, či tlak čínskej vlády budhistov z Tibetu zjednotí alebo povedie k rozkolu.

Charlie Crist/
Americká politika sa dramaticky mení. Crist je guvernér Floridy a chce byť senátor. Pre popularitu Marca Rubia, ktorého podporujú konzervatívni republikáni, odišiel zo strany a kandiduje ako nezávislý. Chýbajú mu však peniaze, a tak sa usiluje o podporu ľavice.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite