Keď sa hádajú kardináli

.ak sa našinec pozrie do Prahy, zistí, ako nám je pod Tatrami stále dobre. Radek John na ministerstve vnútra tromfne aj Daniela Krajcera na kultúre. Pozornosť si však nezaslúži iba prichádzajúca pražská vláda, ale aj tá odchádzajúca. Po 15 mesiacoch totiž končí úradnícka vláda Jana Fichera. Bývalý predseda českého štatistického úradu sa dostal k funkcii po páde vlády Mirka Topolánka v čase českého Predsedníctva EÚ a za svoje pôsobenie vo funkcii sa tešil podpore verejnosti aj médií. Jeho hodnotenie je však predsa len trochu komplikovanejšie. Nie kvôli tomu, že Fischerova vláda v podstate nič nepresadila. Prísne vzaté, na žiadnu reformu ani nemala mandát, takže to je celkom v poriadku. Horšie je, že sa Čechy a Morava pod prvým židovským premiérom v českých dejinách nestabilizovali, ale ďalej zadlžovali. Zďaleka však za to nemohla iba Fischerova vláda. Minister financii Janota síce naliehavo hovoril o potrebe znižovať deficit, jeho návrhy však po doplňovacích návrhoch ČSSD pripomínali porekadlo o liečení horšom ako choroba sama. Fischer ustupoval všade, kde vznikol silnejší tlak - a hrozbu vlastnej rezignácie pravdepodobne ani on sám ako hrozbu nevnímal. Záver: na celom príbehu stoja za pozornosť tri veci. Tým prvým je český unikát a stále živá tradícia prvej Československej republiky, že niečo podobné ako úradnícka vláda vôbec môže vzniknúť. V okolitých krajinách (vrátane Slovenska) si niečo podobné len ťažko možno predstaviť. Na druhej strane je nemenej zaujímavé, čo všetko Fischerova vláda (nechtiac) urýchlila. Napríklad koniec politickej kariéry Mirka Topolánka, Jiřího Paroubka, Martina Bursíka či Cyrila Svobodu, a teda aj Strany zelených a KDU-ČSL. Všetko ešte pred rokom dôležití hráči a dnes politickí penzisti. Nuž a do tretice, bolo by celkom zaujímavé vedieť, aké náklady vlastne spôsobilo Českej republike rozhodnutie českého ústavného súdu, ktoré odložilo predčasné voľby takmer o trištvrte roka.

.benedikt robí poriadky
Úplne iné problémy má pápež, stále však platí, že sa musí až príliš zaoberať stavom vlastnej cirkvi. Pedofilné škandály pomaly utíchli, a tak prišiel rad na vyvodenie personálnych konzekvencií smerom dovnútra. A prekvapenie je namieste: Benedikt XVI. bol totiž dôrazný a jeho kritiku pocítil najmä viedenský kardinál a bývalý Ratzingerov žiak Christoph Schönborn. Dôvod? Schönborn, ktorý bol až doteraz označovaný za blízkeho Ratzingerovho človeka, totiž opakovane uvažoval o potrebe prehodnotiť celibát v cirkvi. Ešte vážnejším previnením však bol jeho útok na kardinála Angela Sodana, ktorý je dekanom kolégia kardinálov a v minulosti viedol sekretariát štátu Vatikán. Schönborn ho kritizoval za činy a výroky pri riešení pedofilného škandálu a za údajné ututlanie škandálu svojho predchodcu viedenského kardinála Hansa Hermanna Groëra. Benedikt XVI. Christopha Schönborna napomenul najskôr v liste, neskôr medzi štyrmi očami a do tretice verejne pri príležitosti sviatku svätcov Petra a Pavla v prítomnosti kardinála Sodana. Vatikánsky tlačový úrad vydal v tejto súvislosti aj správu, z ktorej jasne vyplýva, že Schönborn bol za svoje vyhlásenia pápežom dôrazne napomenutý a spor sa tak urovnal. Poriadky v kúrii sa tým však neskončili. Pápež súčasne ohlásil aj zriadenie novej pápežskej rady pre novú evanjelizáciu sekulárnych krajín s kresťanskou tradíciou, menoval nového predsedu pápežskej akadémie pre život, nového prefekta kongregácie pre biskupov, nového prezidenta rady pre jednotu kresťanov a niekoľko ďalších nižších funkcionárov.

.homovaršava
A do tretice problém úradníkov v poľskom hlavnom meste Varšava. Primátorka mesta Hanna Gronkiewicz-Waltz z Tuskovej Občianskej platformy podporuje, aby sa 17. júla konal vo Varšave európsky pochod homosexuálov, takzvaný Europride. Obyvateľom poľskej stolice sa to však nepáči, väčšina je podľa prieskumov proti a stovky z nich protestujú listami adresovanými na starostku. Tá okrem verbálnej podpory totiž vyčlenila peniaze aj na vznik brožúry Homovaršava, ktorá vyjde v anglickom jazyku, podporila z verejných zdrojov homosexuálnu nadáciu Lambada a aj samotný pochod. Združenie, ktoré nesie meno po poľskom jezuitovi Piotrovi Skargovi, oznámilo, že ich petíciu proti pochodu podpísalo už osemtisíc obyvateľov Varšavy.