Mimochodom, školstvo

Nás trápi, že podaktorí začínajúci pedagógovia si svoje povolanie nevybrali, ale z takého alebo onakého dôvodu im nakoniec nič iné nezostalo. Celkom nás zaráža, ak našich rodičov vyhadzujú pre slabšie pracovné výkony, no prepustiť učiteľa pre očividnú neschopnosť vzdelávať je priam heroickým výkonom. Nie sme veľmi nadšení skutočnosťou, že naši kvalitní vyučujúci popri 28 hodinách týždenne v škole musia učiť aj v jazykových školách, doučovať v kurzoch a robiť bohviečo, aby sa uživili. Jednu písomku potom opravujú aj dva týždne a  na hodiny chodia úplne vyčerpaní. Je nám trápne, že občas do školy chodíme v oblečení, na ktoré náš učiteľ jednoducho nezarobí ani za mesiac svojej práce. Sme dosť prekvapení, ak na letnej brigáde na prilepšenie stretávame svojich mladších profesorov. Ľutujeme poctivého učiteľa, ktorého prenasledujú, lebo sa po štyroch rokoch neovládol a dal facku najväčšiemu grázlovi v triede, no  takému pedagógovi, ktorý psychicky ničí celé generácie, nemôžu nič dokázať. Hnevá nás, že hodnotenie školy a vyučujúcich samotnými študentmi a význam študentských parlamentov je len na dobrej vôli a osvietenosti riaditeľa školy. Nejeden z nás nechápe, prečo o tom, či si škola bude môcť vymeniť zatekajúce okná, rozhodujú mocní zo samosprávnych krajov, ktorí  by si radšej dali prečalúniť kreslá v zasadačkách.
Ak to začalo trápiť, alebo dokonca hnevať aj vás, môžem všetkých rodičov a ostatných nezainteresovaných len ubezpečiť, že toto je len časť farbistej reality. Nechceme raj na zemi ani iné vymoženosti sociálneho štátu, na ktoré počúvajú staršie ročníky. Zatiaľ nám postačí trocha pozornosti a o niečo viac peňazí na naše vzdelanie. Potom možno politické strany nebudú musieť do škôl pred voľbami posielať parlamentných vyslancov dobrej vôle, aby páchali politickú pedofíliu a získavali posledných prvovoličov. Autor je absolvent 8-ročného gymnázia.