.ako sa vám pozdáva život na ceste?
Sme na turné už vyše roka, len občas sa nám podarí dostať domov, len na jeden-dva týždne. Je to dosť divný život, ale užívame si to. Boli sme už na rôznych nádherných miestach a stále hľadáme nové. Pôjdeme hrať do Moskvy a Petrohradu, čo je úžasné.
.prečo ste sa rozhodli pre takú dlhú koncertnú šnúru?
Nedávno sme boli lokálnou kapelou z Vancouveru, chodili sme do roboty a cez víkendy hrali po okolí. Keď sme dostali možnosť hrať šnúry po celej Kanade, USA a nakoniec aj v Európe, tak sme to hneď využili. Bola to vec, o ktorej sme snívali a ktorá sa stala skutočnosťou. Stále nevieme povedať nie, keď nás niekto pozve. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží. Ale teraz sme radi, že sme stále na ceste.
.to je zaujímavé. Vedeli by ste si pred dvoma rokmi predstaviť, že budete hrať niekde v Strednej Európe?
Ani náhodou. To je vec, ktorá nás vzrušuje. Cestovať, hrať hudbu, čo je viac? Napríklad po koncerte na Slovensku ideme hrať do Mexika. Baví nás hrať na miestach, od ktorých nevieme, čo očakávať.
.vy ste vydali len jeden album, ktorý sa nakoniec stal veľmi úspešný. Iné kapely hrajú roky, kým sa presadia. Aké máte z toho pocity?
Áno, ale ani o nás prvé dva-tri roky nikto nezakopol. Mali sme obrovské šťastie, že sa o nás začalo hovoriť. Sú skupiny, ktoré vydali veľa albumov a hrali oveľa viac ako my, ale nikdy nedostali takú príležitosť. Je to niečo výnimočné. Nechcem tú šancu zahodiť. Milujeme hudbu a budeme ju hrať aj vtedy, keď na nás ľudia prestanú chodiť! (Smiech).
.myslím, že váš úspech nie je náhoda. Na vašej hudbe sa mi páči čerstvá energia a aj veľmi dobré pesničkárstvo.
Snažíme sa ísť na našich koncertoch úplne nadoraz. Keď sme začínali, ovplyvnili nás skupiny, ktoré na vystúpeniach dávali do toho všetko. Keď sme nahrávali album, chceli sme, aby sa energia z koncertov preniesla aj na nahrávku. Nemali sme veľa peňazí, a preto sme na to šli jednoducho a priamo. Myslím, že to pomohlo. Nepozerali sme sa na chyby, išlo nám o to, aby to malo energiu.
.a čo pesničky?
Obaja sme hudobní fanatici - hráme hudbu a rovnako intenzívne ju počúvame. Hlavne Brian, ten pozná takmer všetko. Počúvame veľmi veľa rozdielnej hudby a sem-tam niečo ukradneme a dáme do našich songov.
.keď som počul vašu hudbu, napadlo mi, že ste punkovou kapelou pre 21. storočie. Čo vy na to?
Tak to som ešte nepočul, ale znie to dobre (smiech). Energia punku je nám blízka, ale máme aj popovú tvár. Páčia sa nám pekné melódie.
.japandroids je dosť zvláštne meno, akosi nesedí s vašou hudbou. Ako ste prišli na ten názov?
Nevedeli sme sa zhodnúť na mene, a tak sme ho zložili z našich predchádzajúcich skupín Ja som hral v kapele Japanese Scream a Brian v Pleasure Droids. Tak vznikli Japandroids. Spravili sme kompromis, ale príliš sme sa nad názvom nepozastavovali. No keby sme vedeli, že pod ním vydáme albumu, ktorý sa preslávi a že budeme na plagátoch, tak by sme to zvážili. Asi sme začali so zlým menom!
.zlým menom?
Je to v pohode, ale vedel by som si predstaviť aj iné. Veď kto mohol predpokladať, že sa dnes budeme rozprávať s novinármi z celého sveta? (Smiech).
.pochádzate z Vancouveru, ale to nie je mesto stvorené pre rokenrol, nie?
Je to tiché, odstrčené mesto. Žiadny Montreal alebo Toronto, kde to žije. Je veľmi ťažké začať hrať hudbu vo Vancouveri, pretože je veľmi ťažké zorganizovať šnúru alebo založiť nejaký label. Snažili sme sa odtiaľ dostať čo najskôr von. Keby sme tam zostali, nikdy by si o nás nepočul.
.v poslednom čase prišlo z Kanady veľa pozoruhodných skupín. Čo sa stalo?
Môže za to montrealská a torontská scéna. Je tam silná hudobná komunita, ktorá si navzájom pomáha. Sú tam skvelé podmienky pre hudbu. A nielen pre hudbu, ale aj pre všetky druhy umenia. Okrem toho vláda začala podporovať hudobníkov, aby prežili. Napríklad nám dala peniaze na turné do Veľkej Británie. Bez nich by sme sa tam nedostali.
.nie je to smiešne, keď vláda dáva peniaze rokenrolovej skupine?
Človek tomu ťažko uverí. Nedávno sme sa upísali americkému vydavateľovi, ktorý distribuuje naše platne po celom svete. Keď sme im povedali, že sme dostali peniaze od vlády, tak pozerali na nás ako na bláznov. Nechápali. Hudobníci, hrajúci rock, berú prachy od vlády. Divné! Ale myslím, že je to na prospech veci. Nám to veľmi pomohlo. Sme malá veľká krajina, odkiaľ je veľmi ťažké presadiť sa.
.ste dvojčlenná skupina. Vy ste bubeník. Nechýba vám basgitarista?
Vôbec.
.prečo?
Hrať bez basy v dvojčlennej skupine mi dáva oveľa viac slobody.
.s Brianom ste sa stretli na univerzite. Podarilo sa vám ju dokončiť?
To boli skvelé časy. Hrali sme rokenrol a popritom študovali. Nebyť univerzity, nikdy by sme sa neboli stretli.
.takže máte diplom?
Áno, sme dvaja rokenroloví šprti! (Smiech).
Sme na turné už vyše roka, len občas sa nám podarí dostať domov, len na jeden-dva týždne. Je to dosť divný život, ale užívame si to. Boli sme už na rôznych nádherných miestach a stále hľadáme nové. Pôjdeme hrať do Moskvy a Petrohradu, čo je úžasné.
.prečo ste sa rozhodli pre takú dlhú koncertnú šnúru?
Nedávno sme boli lokálnou kapelou z Vancouveru, chodili sme do roboty a cez víkendy hrali po okolí. Keď sme dostali možnosť hrať šnúry po celej Kanade, USA a nakoniec aj v Európe, tak sme to hneď využili. Bola to vec, o ktorej sme snívali a ktorá sa stala skutočnosťou. Stále nevieme povedať nie, keď nás niekto pozve. Uvidíme, ako dlho nám to vydrží. Ale teraz sme radi, že sme stále na ceste.
.to je zaujímavé. Vedeli by ste si pred dvoma rokmi predstaviť, že budete hrať niekde v Strednej Európe?
Ani náhodou. To je vec, ktorá nás vzrušuje. Cestovať, hrať hudbu, čo je viac? Napríklad po koncerte na Slovensku ideme hrať do Mexika. Baví nás hrať na miestach, od ktorých nevieme, čo očakávať.
.vy ste vydali len jeden album, ktorý sa nakoniec stal veľmi úspešný. Iné kapely hrajú roky, kým sa presadia. Aké máte z toho pocity?
Áno, ale ani o nás prvé dva-tri roky nikto nezakopol. Mali sme obrovské šťastie, že sa o nás začalo hovoriť. Sú skupiny, ktoré vydali veľa albumov a hrali oveľa viac ako my, ale nikdy nedostali takú príležitosť. Je to niečo výnimočné. Nechcem tú šancu zahodiť. Milujeme hudbu a budeme ju hrať aj vtedy, keď na nás ľudia prestanú chodiť! (Smiech).
.myslím, že váš úspech nie je náhoda. Na vašej hudbe sa mi páči čerstvá energia a aj veľmi dobré pesničkárstvo.
Snažíme sa ísť na našich koncertoch úplne nadoraz. Keď sme začínali, ovplyvnili nás skupiny, ktoré na vystúpeniach dávali do toho všetko. Keď sme nahrávali album, chceli sme, aby sa energia z koncertov preniesla aj na nahrávku. Nemali sme veľa peňazí, a preto sme na to šli jednoducho a priamo. Myslím, že to pomohlo. Nepozerali sme sa na chyby, išlo nám o to, aby to malo energiu.
.a čo pesničky?
Obaja sme hudobní fanatici - hráme hudbu a rovnako intenzívne ju počúvame. Hlavne Brian, ten pozná takmer všetko. Počúvame veľmi veľa rozdielnej hudby a sem-tam niečo ukradneme a dáme do našich songov.
.keď som počul vašu hudbu, napadlo mi, že ste punkovou kapelou pre 21. storočie. Čo vy na to?
Tak to som ešte nepočul, ale znie to dobre (smiech). Energia punku je nám blízka, ale máme aj popovú tvár. Páčia sa nám pekné melódie.
.japandroids je dosť zvláštne meno, akosi nesedí s vašou hudbou. Ako ste prišli na ten názov?
Nevedeli sme sa zhodnúť na mene, a tak sme ho zložili z našich predchádzajúcich skupín Ja som hral v kapele Japanese Scream a Brian v Pleasure Droids. Tak vznikli Japandroids. Spravili sme kompromis, ale príliš sme sa nad názvom nepozastavovali. No keby sme vedeli, že pod ním vydáme albumu, ktorý sa preslávi a že budeme na plagátoch, tak by sme to zvážili. Asi sme začali so zlým menom!
.zlým menom?
Je to v pohode, ale vedel by som si predstaviť aj iné. Veď kto mohol predpokladať, že sa dnes budeme rozprávať s novinármi z celého sveta? (Smiech).
.pochádzate z Vancouveru, ale to nie je mesto stvorené pre rokenrol, nie?
Je to tiché, odstrčené mesto. Žiadny Montreal alebo Toronto, kde to žije. Je veľmi ťažké začať hrať hudbu vo Vancouveri, pretože je veľmi ťažké zorganizovať šnúru alebo založiť nejaký label. Snažili sme sa odtiaľ dostať čo najskôr von. Keby sme tam zostali, nikdy by si o nás nepočul.
.v poslednom čase prišlo z Kanady veľa pozoruhodných skupín. Čo sa stalo?
Môže za to montrealská a torontská scéna. Je tam silná hudobná komunita, ktorá si navzájom pomáha. Sú tam skvelé podmienky pre hudbu. A nielen pre hudbu, ale aj pre všetky druhy umenia. Okrem toho vláda začala podporovať hudobníkov, aby prežili. Napríklad nám dala peniaze na turné do Veľkej Británie. Bez nich by sme sa tam nedostali.
.nie je to smiešne, keď vláda dáva peniaze rokenrolovej skupine?
Človek tomu ťažko uverí. Nedávno sme sa upísali americkému vydavateľovi, ktorý distribuuje naše platne po celom svete. Keď sme im povedali, že sme dostali peniaze od vlády, tak pozerali na nás ako na bláznov. Nechápali. Hudobníci, hrajúci rock, berú prachy od vlády. Divné! Ale myslím, že je to na prospech veci. Nám to veľmi pomohlo. Sme malá veľká krajina, odkiaľ je veľmi ťažké presadiť sa.
.ste dvojčlenná skupina. Vy ste bubeník. Nechýba vám basgitarista?
Vôbec.
.prečo?
Hrať bez basy v dvojčlennej skupine mi dáva oveľa viac slobody.
.s Brianom ste sa stretli na univerzite. Podarilo sa vám ju dokončiť?
To boli skvelé časy. Hrali sme rokenrol a popritom študovali. Nebyť univerzity, nikdy by sme sa neboli stretli.
.takže máte diplom?
Áno, sme dvaja rokenroloví šprti! (Smiech).
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.