Podľa Vladimíra Horvátha, jedného z organizátorov protestu, tým chceli pripomenúť strane Sloboda a Solidarita predvolebný sľub o dekriminalizácii: "Držba marihuany pre vlastnú potrebu do dvoch alebo piatich gramov by nemala byť klasifikovaná ako trestný čin, ale ako priestupok."
S Vladimírom Horváthom i s ďalším z organizátorov, Dušanom Husárom, sme sa o deň neskôr stretli v jednej bratislavskej kaviarni. Mladí muži sa rozhovorili o tom, čo ich k organizovaniu tejto akcie priviedlo.
.krátkodobo: dekriminalizácia
"Nedávno sme sa náhodne stretli s kamarátmi v jednom bare, prišla reč aj na marihuanu. Hoci marihuanu neužívame všetci, povedali sme si, že by sme mohli zorganizovať nejaký happening na námestí, pretože sa nám nepáči, ako to tu funguje. Nebola to nejaká dlho plánovaná akcia, mali sme pocit, že už dlho to medzi mladými vrie a mali sme odvahu to spraviť," hovorí Horváth. Vytvorili teda udalosť na facebooku a nakoniec boli sami prekvapení z toho, koľko ľudí sa im prihlásilo.
O čo organizátorom ide? V krátkodobom horizonte o dekriminalizáciu. "Bolo by dobré, aby držba marihuany pre vlastnú potrebu nebola trestný čin, ale len priestupok. To je hádam prijateľné," myslí si Horváth a dodáva, že v zákone by sa malo rozlišovať medzi marihuanou a inými drogami. V súčasnosti môže byť podľa Trestného zákona človek, u ktorého nájdu jednu marihuanovú cigaretu, odsúdený na jeden až tri roky a ak ju drží vo väčšom množstve, tak je sadzba ešte vyššia.
Na námietku, že každý užívateľ drogy si ju musí najprv zaobstarať - buď si ju kúpi, aebo vypestuje - a teda tak či tak napomáha trestnú činnosť, Horváth argumentuje slovami, že si spoločnosť nemôže zatvárať oči pred stavom, aký tu panuje: "Zohnať marihuanu nie je žiadny problém, s tým nemá problém ani dieťa na základnej škole."
.jednu rastlinu pre seba
Dušan Husár ide vo svojich úvahách ešte ďalej: "Keď si bude môcť človek vypestovať jednu rastlinu pre seba, už tým trochu zabraňuje tomu, aby sa drogy predávali nelegálne. Ide o to, že človek, keď príde k dílerovi, ktorý má aj iné drogy, napríklad kokaín či heroín, ten mu ich raz za čas ponúkne. Dekriminalizácia a vlastné pestovanie by zabraňovalo tomu, aby sa rozširovali tvrdé drogy." Zhrnuté: "Keď si to vypestujem, nemám šancu dostať sa k horším veciam."
Husár argumentuje príkladom z Petržalky: "Tam sa toho predáva veľa. Ale ja to nechcem, je to pestované narýchlo, chemicky. Pravidelní užívatelia to rozoznajú." Podľa Husára ide len o "čistý biznis": "Pestovatelia a díleri to so všeličím miešajú, aby boli ľudia viac závislí. Keď si vypestujete vlastnú rastlinu, dáte jej prednosť."
.zbytočná buzerácia
Rozhovor sa od pestovania opäť zvrtol na problém mladých ľudí, ktorých život poznačilo stretnutie s drogou a políciou. Chalani spomínajú na kamarátov, u ktorých pri náhodnej kontrole našli joint a tento problém sa s nimi dlho vliekol. "Zákon hovorí o prechovávaní, výrobe a distribúcii omamných látok, jedov a prekurzorov. Uznajte, že taká konštrukcia v porovnaní s tým, čo sa stalo, znie hrozne a neadekvátne," hovorí jeden.
Druhý dodáva, že "je nezmyselné, aby po Slavíne chodili hliadky a kontrolovali ľudí len preto, aby u nich našli jeden gram a urobili im kvôli tomu celoživotný problém." Ako hovorí: "Užívanie marihuany nie je natoľko spoločensky nebezpečné, aby za to bola taká veľká sadzba."
Rozhovor s organizátormi protestu sa končí, ako pripúšťajú aj oni sami, utopickou predstavou o tom, že ideálne by bolo, keby štát marihuanu legalizoval podobne ako alkohol. Horváth hovorí: "Ja som zástanca legalizácie na takej úrovni, že by bolo možné kúpiť si marihuanu v štátnom obchode. Štát by z toho mal dane, mal by dohľad aj na to, kto to pestuje, bolo by to kontrolované. Na marihuanu by mohla byť veľmi vysoká daň, zisk na čiernom trhu je totiž enormný. Jednu rastlinu môžete vypestovať za 20 eur, ale máte z nej zisk 4 000. Legalizáciou by sa dosiahlo to, že to bolo naozaj kontrolované. Prohibíciou sa štát vzdáva kontroly. Aj alkohol by ste si mohli páliť načierno, ale načo by ste to robili?"
S Vladimírom Horváthom i s ďalším z organizátorov, Dušanom Husárom, sme sa o deň neskôr stretli v jednej bratislavskej kaviarni. Mladí muži sa rozhovorili o tom, čo ich k organizovaniu tejto akcie priviedlo.
.krátkodobo: dekriminalizácia
"Nedávno sme sa náhodne stretli s kamarátmi v jednom bare, prišla reč aj na marihuanu. Hoci marihuanu neužívame všetci, povedali sme si, že by sme mohli zorganizovať nejaký happening na námestí, pretože sa nám nepáči, ako to tu funguje. Nebola to nejaká dlho plánovaná akcia, mali sme pocit, že už dlho to medzi mladými vrie a mali sme odvahu to spraviť," hovorí Horváth. Vytvorili teda udalosť na facebooku a nakoniec boli sami prekvapení z toho, koľko ľudí sa im prihlásilo.
O čo organizátorom ide? V krátkodobom horizonte o dekriminalizáciu. "Bolo by dobré, aby držba marihuany pre vlastnú potrebu nebola trestný čin, ale len priestupok. To je hádam prijateľné," myslí si Horváth a dodáva, že v zákone by sa malo rozlišovať medzi marihuanou a inými drogami. V súčasnosti môže byť podľa Trestného zákona človek, u ktorého nájdu jednu marihuanovú cigaretu, odsúdený na jeden až tri roky a ak ju drží vo väčšom množstve, tak je sadzba ešte vyššia.
Na námietku, že každý užívateľ drogy si ju musí najprv zaobstarať - buď si ju kúpi, aebo vypestuje - a teda tak či tak napomáha trestnú činnosť, Horváth argumentuje slovami, že si spoločnosť nemôže zatvárať oči pred stavom, aký tu panuje: "Zohnať marihuanu nie je žiadny problém, s tým nemá problém ani dieťa na základnej škole."
.jednu rastlinu pre seba
Dušan Husár ide vo svojich úvahách ešte ďalej: "Keď si bude môcť človek vypestovať jednu rastlinu pre seba, už tým trochu zabraňuje tomu, aby sa drogy predávali nelegálne. Ide o to, že človek, keď príde k dílerovi, ktorý má aj iné drogy, napríklad kokaín či heroín, ten mu ich raz za čas ponúkne. Dekriminalizácia a vlastné pestovanie by zabraňovalo tomu, aby sa rozširovali tvrdé drogy." Zhrnuté: "Keď si to vypestujem, nemám šancu dostať sa k horším veciam."
Husár argumentuje príkladom z Petržalky: "Tam sa toho predáva veľa. Ale ja to nechcem, je to pestované narýchlo, chemicky. Pravidelní užívatelia to rozoznajú." Podľa Husára ide len o "čistý biznis": "Pestovatelia a díleri to so všeličím miešajú, aby boli ľudia viac závislí. Keď si vypestujete vlastnú rastlinu, dáte jej prednosť."
.zbytočná buzerácia
Rozhovor sa od pestovania opäť zvrtol na problém mladých ľudí, ktorých život poznačilo stretnutie s drogou a políciou. Chalani spomínajú na kamarátov, u ktorých pri náhodnej kontrole našli joint a tento problém sa s nimi dlho vliekol. "Zákon hovorí o prechovávaní, výrobe a distribúcii omamných látok, jedov a prekurzorov. Uznajte, že taká konštrukcia v porovnaní s tým, čo sa stalo, znie hrozne a neadekvátne," hovorí jeden.
Druhý dodáva, že "je nezmyselné, aby po Slavíne chodili hliadky a kontrolovali ľudí len preto, aby u nich našli jeden gram a urobili im kvôli tomu celoživotný problém." Ako hovorí: "Užívanie marihuany nie je natoľko spoločensky nebezpečné, aby za to bola taká veľká sadzba."
Rozhovor s organizátormi protestu sa končí, ako pripúšťajú aj oni sami, utopickou predstavou o tom, že ideálne by bolo, keby štát marihuanu legalizoval podobne ako alkohol. Horváth hovorí: "Ja som zástanca legalizácie na takej úrovni, že by bolo možné kúpiť si marihuanu v štátnom obchode. Štát by z toho mal dane, mal by dohľad aj na to, kto to pestuje, bolo by to kontrolované. Na marihuanu by mohla byť veľmi vysoká daň, zisk na čiernom trhu je totiž enormný. Jednu rastlinu môžete vypestovať za 20 eur, ale máte z nej zisk 4 000. Legalizáciou by sa dosiahlo to, že to bolo naozaj kontrolované. Prohibíciou sa štát vzdáva kontroly. Aj alkohol by ste si mohli páliť načierno, ale načo by ste to robili?"
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.