Stmieva sa a z ulíc mesta Chiang Mai počuť čoraz silnejší hukot motoriek a rikší. Vonku už nie je také neznesiteľné teplo, a to pre miestnych znamená čas na nákupy, prechádzku alebo relax.
Vyrážam, v jednej ruke držím lístok na večerné zápasy muay-thai a druhou kývam na taxikára. Zábava v štýle „made in Thailand“ sa začína.
Ázia je známa veľkým počtom bojových umení. Muay-thai je thajským národným športom a mnohí ho u nás poznajú pod názvom thajský box. Ide o ázijskú verziu boxu, pri ktorom sa okrem rúk používajú aj nohy, lakte a kolená. V encyklopédiách býva často označovaný za jeden z najbrutálnejších plnokontaktných bojových športov a ako som sa mohol sám presvedčiť, tieto označenia nie sú ďaleko od pravdy.
Ešte kým sa dostávam do arény, kde sa majú zápasy odohrať, kýva na mňa na priľahlej ulici niekoľko vyzývavo oblečených dievčat. Je to ich stratégia, ako prilákať a presvedčiť aspoň niektorých návštevníkov, aby na poslednú chvíľu zmenili plány na večer. Niet sa čo čudovať, sme v Thajsku a takýmto štandardným situáciám už po pár dňoch nevenujete pozornosť.
.zvuk gongu a lavína úderov
Aréna je pomerne priestranná, no s tými v Bangkoku, ktoré navštevujú aj prední svetoví politici a biznismani, sa, samozrejme, nemôže vôbec porovnávať. Výhodou je, že na rozdiel od Bangkoku je tu len zopár turistov, zato však rozvášnený dav miestnych, ktorí sa už nevedia dočkať začiatku prvého kola. Veď možno práve dnes vyhrá turnaj ich favorit. Ak by dokonca vyhral bojovník z ich dediny, to by už bola skutočne obrovská česť a dôvod na niekoľkodňovú oslavu.
Z mikrofónu zaznelo zopár úvodných slov a do ringu prichádzajú prví boxeri s tradičnou čelenkou „mong-kon“. Mladí bojovníci sa uklonia publiku a začínajú vykonávať klasický tanečný rituál „way-kru“, ktorý im má podľa starého zvyku privolať priazeň bohov a dodať odvahu. Doslovný preklad way-kru v thajskom jazyku znamená „vyhnať strach zo srdca“. Celý ceremoniál je sprevádzaný živou hudbou z tradičných ázijských nástrojov. Bubny, cimbaly a jávske flauty znejú aj po otvorení zápasu a rytmicky sa riadia jeho tempom. Zápas sa skladá z piatich kôl po troch minútach, velí rozhodca a víťazom je ten, ktorý získa na konci duelu najviac bodov alebo súpera knokautuje, čo sa stáva pomerne často.
.z ringu do nemocnice
Skutočne, knokaut nie je vôbec výnimkou a thajský box je neuveriteľne tvrdou a efektívnou bojovou technikou. V histórii sa udialo niekoľko súbojov medzi priaznivcami rôznych bojových umení a cvičencami muay-thai. Vždy sa to skončilo fiaskom. Stačí spomenúť súboj medzi majstrami kung-fu z Hongkongu a tímom thajských boxerov, ktorý sa odohral v roku 1974 v Bangkoku na štadióne Hua Mark. Všetci piati majstri z Hongkongu skončili knokautovaní už v prvom kole. To isté sa opakovalo s mužstvom zo Singapuru, ktoré prezentovalo štýl chang tung. Zahanbený odišiel aj tím majstrov v karate z Japonska, ktorý sa ešte niekoľko mesiacov zotavoval v nemocnici.
Ako je možné, že thajský box je taký fenomenálne účinný? Tajomstvo spočíva vo forme tréningu. Zatiaľ čo iné bojové umenia kladú vo výcviku hlavný dôraz skôr na duchovný aspekt boja a rozvoj vnútornej energie, muay-thai je založený čisto na tvrdých plnokontaktných sparingoch, útočno-obranných technikách a náročných kondičných cvičeniach bez vlastného hlbšieho filozofického kontextu. Schopnosť prijímať a rozdávať údery je podmienkou už samotného tréningu, bez toho, aby ste vôbec chodili na zápasy. Základnou filozofickou premisou je čo najrýchlejšie vyradiť súpera z boja.
V minulosti sa thajský box trénoval ešte podstatne tvrdšie. Bez súčasných vymožeností boli bojovníci nútení namiesto rukavíc využívať konopné alebo bavlnené bandáže a ich suspenzor bol zhotovený z kokosového orecha. Údery a kopy sa namiesto vreca trénovali na drevených pňoch stromov. Nebolo to však iba pre zábavu.
.historická nevyhnutnosť
História thajského boxu je úzko spätá so samotným kmeňom Thai, ktorý bol nútený odolávať nátlakom mongolských tlúp zo severu, ako aj agresívnym prienikom barmských obyvateľov zo západu, Khmérom a Vietnamcom z východu. Týmto spôsobom sa spontánne vyvinul nový, čisto pragmatický bojový štýl, ktorý mal obyvateľom Thajska zabezpečiť zvýšenú obranyschopnosť.
Po zhliadnutí niekoľkých zápasov si divák môže ľahko predstaviť, aké krušné časy vtedy asi panovali. Výpady lakťami alebo kolenami zostali ešte dodnes súčasťou bojových techník muay-thai, čo v symbióze s rezkou hudbou z ľudových nástrojov pôsobí naozaj strhujúco a zároveň sa tu vyskytuje aj istá dávka pôvabu a harmónie. Zaujímavé je, že súperi sa navzájom vysoko rešpektujú a zápasy sa konajú vyslovene v priateľskom duchu. Po tom, čo zápasník inkasuje tvrdý úder, zvyčajne sa pousmeje a uznanlivo kývne na súpera. Nikdy však nedá najavo, že mu úder spôsobil bolesť. Tým by prejavil svoju slabosť a posmelil súpera. Skôr sa teda snaží svoju chybu bagatelizovať.
Prestávku medzi zápasmi využívam spolu s miestnymi obyvateľmi na osvieženie sa. Banánové palacinky a šťava z kokosového orecha sú tým správnym lákadlom. Medzi ďalšími exotickými pochúťkami vidieť sušené larvy a smažených cvrčkov. Na konci turnaja si neodpustím fotografiu s víťazom, ktorý sa prebojoval v pyramíde až na vrchol. Mierne sa pokloním, s rukami na prsiach v typickom thajskom pozdrave a po anglicky mu odovzdám pozdravy od zväzu slovenských muay-thai bojovníkov. Asi veľmi nerozumie, ale aj tak sa pousmeje. Nič to, bol to pekný večer. Vonku to na mňa v poslednej nádeji na rýchly zárobok skúša ešte zopár neodbytných dievčat. Ľudia sa postupne rozchádzajú rôznymi smermi a ulice sa rýchlo vyprázdňujú. Iba kde-tu vidieť potulné svorky psov, ako sa prehrabávajú v kopách s odpadkami. Rozmýšľam, ktorým smerom tak môže byť môj guesthouse, v ktorom som ubytovaný. Akosi som zabudol sledovať cestu.
.andrej Horváth
Autor je cestovateľ, aktívne sa venuje thajskému boxu
Vyrážam, v jednej ruke držím lístok na večerné zápasy muay-thai a druhou kývam na taxikára. Zábava v štýle „made in Thailand“ sa začína.
Ázia je známa veľkým počtom bojových umení. Muay-thai je thajským národným športom a mnohí ho u nás poznajú pod názvom thajský box. Ide o ázijskú verziu boxu, pri ktorom sa okrem rúk používajú aj nohy, lakte a kolená. V encyklopédiách býva často označovaný za jeden z najbrutálnejších plnokontaktných bojových športov a ako som sa mohol sám presvedčiť, tieto označenia nie sú ďaleko od pravdy.
Ešte kým sa dostávam do arény, kde sa majú zápasy odohrať, kýva na mňa na priľahlej ulici niekoľko vyzývavo oblečených dievčat. Je to ich stratégia, ako prilákať a presvedčiť aspoň niektorých návštevníkov, aby na poslednú chvíľu zmenili plány na večer. Niet sa čo čudovať, sme v Thajsku a takýmto štandardným situáciám už po pár dňoch nevenujete pozornosť.
.zvuk gongu a lavína úderov
Aréna je pomerne priestranná, no s tými v Bangkoku, ktoré navštevujú aj prední svetoví politici a biznismani, sa, samozrejme, nemôže vôbec porovnávať. Výhodou je, že na rozdiel od Bangkoku je tu len zopár turistov, zato však rozvášnený dav miestnych, ktorí sa už nevedia dočkať začiatku prvého kola. Veď možno práve dnes vyhrá turnaj ich favorit. Ak by dokonca vyhral bojovník z ich dediny, to by už bola skutočne obrovská česť a dôvod na niekoľkodňovú oslavu.
Z mikrofónu zaznelo zopár úvodných slov a do ringu prichádzajú prví boxeri s tradičnou čelenkou „mong-kon“. Mladí bojovníci sa uklonia publiku a začínajú vykonávať klasický tanečný rituál „way-kru“, ktorý im má podľa starého zvyku privolať priazeň bohov a dodať odvahu. Doslovný preklad way-kru v thajskom jazyku znamená „vyhnať strach zo srdca“. Celý ceremoniál je sprevádzaný živou hudbou z tradičných ázijských nástrojov. Bubny, cimbaly a jávske flauty znejú aj po otvorení zápasu a rytmicky sa riadia jeho tempom. Zápas sa skladá z piatich kôl po troch minútach, velí rozhodca a víťazom je ten, ktorý získa na konci duelu najviac bodov alebo súpera knokautuje, čo sa stáva pomerne často.
.z ringu do nemocnice
Skutočne, knokaut nie je vôbec výnimkou a thajský box je neuveriteľne tvrdou a efektívnou bojovou technikou. V histórii sa udialo niekoľko súbojov medzi priaznivcami rôznych bojových umení a cvičencami muay-thai. Vždy sa to skončilo fiaskom. Stačí spomenúť súboj medzi majstrami kung-fu z Hongkongu a tímom thajských boxerov, ktorý sa odohral v roku 1974 v Bangkoku na štadióne Hua Mark. Všetci piati majstri z Hongkongu skončili knokautovaní už v prvom kole. To isté sa opakovalo s mužstvom zo Singapuru, ktoré prezentovalo štýl chang tung. Zahanbený odišiel aj tím majstrov v karate z Japonska, ktorý sa ešte niekoľko mesiacov zotavoval v nemocnici.
Ako je možné, že thajský box je taký fenomenálne účinný? Tajomstvo spočíva vo forme tréningu. Zatiaľ čo iné bojové umenia kladú vo výcviku hlavný dôraz skôr na duchovný aspekt boja a rozvoj vnútornej energie, muay-thai je založený čisto na tvrdých plnokontaktných sparingoch, útočno-obranných technikách a náročných kondičných cvičeniach bez vlastného hlbšieho filozofického kontextu. Schopnosť prijímať a rozdávať údery je podmienkou už samotného tréningu, bez toho, aby ste vôbec chodili na zápasy. Základnou filozofickou premisou je čo najrýchlejšie vyradiť súpera z boja.
V minulosti sa thajský box trénoval ešte podstatne tvrdšie. Bez súčasných vymožeností boli bojovníci nútení namiesto rukavíc využívať konopné alebo bavlnené bandáže a ich suspenzor bol zhotovený z kokosového orecha. Údery a kopy sa namiesto vreca trénovali na drevených pňoch stromov. Nebolo to však iba pre zábavu.
.historická nevyhnutnosť
História thajského boxu je úzko spätá so samotným kmeňom Thai, ktorý bol nútený odolávať nátlakom mongolských tlúp zo severu, ako aj agresívnym prienikom barmských obyvateľov zo západu, Khmérom a Vietnamcom z východu. Týmto spôsobom sa spontánne vyvinul nový, čisto pragmatický bojový štýl, ktorý mal obyvateľom Thajska zabezpečiť zvýšenú obranyschopnosť.
Po zhliadnutí niekoľkých zápasov si divák môže ľahko predstaviť, aké krušné časy vtedy asi panovali. Výpady lakťami alebo kolenami zostali ešte dodnes súčasťou bojových techník muay-thai, čo v symbióze s rezkou hudbou z ľudových nástrojov pôsobí naozaj strhujúco a zároveň sa tu vyskytuje aj istá dávka pôvabu a harmónie. Zaujímavé je, že súperi sa navzájom vysoko rešpektujú a zápasy sa konajú vyslovene v priateľskom duchu. Po tom, čo zápasník inkasuje tvrdý úder, zvyčajne sa pousmeje a uznanlivo kývne na súpera. Nikdy však nedá najavo, že mu úder spôsobil bolesť. Tým by prejavil svoju slabosť a posmelil súpera. Skôr sa teda snaží svoju chybu bagatelizovať.
Prestávku medzi zápasmi využívam spolu s miestnymi obyvateľmi na osvieženie sa. Banánové palacinky a šťava z kokosového orecha sú tým správnym lákadlom. Medzi ďalšími exotickými pochúťkami vidieť sušené larvy a smažených cvrčkov. Na konci turnaja si neodpustím fotografiu s víťazom, ktorý sa prebojoval v pyramíde až na vrchol. Mierne sa pokloním, s rukami na prsiach v typickom thajskom pozdrave a po anglicky mu odovzdám pozdravy od zväzu slovenských muay-thai bojovníkov. Asi veľmi nerozumie, ale aj tak sa pousmeje. Nič to, bol to pekný večer. Vonku to na mňa v poslednej nádeji na rýchly zárobok skúša ešte zopár neodbytných dievčat. Ľudia sa postupne rozchádzajú rôznymi smermi a ulice sa rýchlo vyprázdňujú. Iba kde-tu vidieť potulné svorky psov, ako sa prehrabávajú v kopách s odpadkami. Rozmýšľam, ktorým smerom tak môže byť môj guesthouse, v ktorom som ubytovaný. Akosi som zabudol sledovať cestu.
.andrej Horváth
Autor je cestovateľ, aktívne sa venuje thajskému boxu
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.