Vtedajší minister financií Fernando F. Cardoso, neskorší prezident, zaviedol v roku 1994 novú menu real a zafixoval jeho kurz. Keď sa nová brazílska mena dostala z najhoršieho, v roku 1999 jej kurz uvoľnil. V rámci svojho ekonomického plánu Real plan dal tiež autonómiu centrálnej banke, ktorá dohliadala na to, aby sa už netlačili nové peniaze, a tak skresala infláciu. Cardoso zaviedol poriadok aj do rozpočtov vlády, ktorá musela podľa zákona hospodáriť zodpovednejšie. Navyše spustil rozsiahlu privatizáciu neefektívnych štátnych firiem, napríklad telekomunikácii či baní. Ani regulačné orgány už neboli štátne, ale pretransformovali sa do podoby agentúr. Zaviedla sa sloboda tlače, ktorá dohliada na korupčné kauzy štátnych úradníkov. Aj dnešný prezident Luiz Inacio Lula da Silva, ktorý nastúpil v roku 2003, hoci pôvodom odborársky bos a ľavičiar, skoro všetky reformy predchodcov ponechal v platnosti. Vystrašení investori ostali v krajine a noví prichádzali. Brazílie sa preto kríza nedotkla až tak výrazne. V tomto roku očakáva nárast hospodárstva o päť percent HDP. Aj The Ecomomist vidí v Brazílii veľký potenciál. Zo štátov BRIC má viaceré výhody. Na rozdiel od Číny je demokraciou, na rozdiel od Indie nemá etnické, náboženské ani hraničné problémy a na rozdiel od Ruska vyváža nielen ropu a zbrane. Mená jej firiem, ako Petrobras (ropná firma), Vale (ťažobná spoločnosť) či Embraer (výrobca lietadiel), JBS (výrobca mäsa), sú známe aj v zahraničí.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.