Takých, čo by sa najradšej vydali za princa Williama a v noci čakajú na Ronalda, sú milióny. Nie všetci nemeckí fanúšikovia milujú Cahilla. A švajčiarska čokoláda naozaj porazila španielsku paellu, aj keď jej to nepomohlo.
Juhoafrické majstrovstvá sveta vo futbale majú svoju zvláštnu atmosféru. Televízne štáby nenechajú bez povšimnutia ani myšaciu dierku - len akosi cudne obchádzajú chudobu slumov. A fanúšikovia v ostro stráženom štadióne sa dožadujú slobodnej Gazy. Čudný svet, čudesný.
Futbal a šport sa stali permanentnou revolúciou dnešného sveta. Namiesto pádu berlínskeho múra, nežnej, oranžovej, tyrkysovej či inej revolúcie stoja pred plazmovou obrazovkou na nemeckej míli a na hlavných námestiach sveta milióny ľudí, radujú sa, objímajú, plačú. Pokrývajú si telá bojovými farbami, tetovaním a ochranným sfarbením. Navzájom sa dotýkajú, tancujú, vlnia sa v spoločnom úhorovitom rytme nedotýkavej týkavosti. Nedrancujú si telá ako v emocionálnom excese Hofmannsthalovej Elektry, ústiacom do fyzického násilia, nie sú to fakľové sprievody, ohlasujúce zničenie sveta, nikto tu nikoho nedobýja ani nedobíja. Je to niečo medzi bojovým tancom, rituálom a divadelnou inscenáciou. Napokon, dnes sa už nehovorí o prvom a druhom polčase, ale dejstve. A nad tým všetkým kraľujú vuvuzely ako poľnice dnešného futbalového sveta.
Naši futbalisti sa vracajú v dvoch častiach, potichu, akoby sa do krajiny vkrádali, aj keď dosiahli najväčší úspech v dejinách samostatného slovenského futbalu. Mlčia, hovoria až pred šesťsto fanúšikmi a nakupujúcimi rodinkami na námestíčku pred Slovenským národným divadlom akí sú vďační, lebo veď hrali pre nich.
To spojenie športu, divadla a obchodného sveta má svoju logiku. Šport je výnimočným telesným a mentálnym výkonom, divadlom aj obchodom. A samozrejme, politikou: Merkelová je väčšou znalkyňou nemeckého futbalu ako svojich vlastných poslancov, francúzsky prezident venuje viac času futbalu ako hospodárskej kríze, tréner Domenech vysvetľuje fiasko francúzskeho futbalu za zavretými dverami parlamentu, nigérijský prezident pre istotu suspenduje celé mužstvo na dva roky.
Južná Afrika v tom nie je náhodne. História dobehla už aj futbal. Futbalové štadióny sú v podstate súčasnou premenou antických amfiteátrov, futbalisti gladiátormi, kedysi privážanými z Afriky, dnes slobodnými otrokmi futbalu.
Palec nahor znamenal v Koloseu život, nadol smrť. Dnes túto rolu prevzala zástavka čiarového rozhodcu, tak ako rolu všemocného cisára prevzali rozhodcovia. Neuznajú čistý gól ako v zápase Nemecko - Anglicko a namiesto 2:2 je to 3:1. Len brankár Neuer pošepne, že on tú loptu za svojou bránkovou čiarou videl. A Nemci hovoria o vyrovnávajúcej spravodlivosti za anglický gól vo Wembley v roku 1966.
Apač Tévez dá gól z ofsajdu a Mexičania sú z kola von. Ďalší Villov gól z ofsajdu rozhodne o tom, že vo štvrťfinále nie sú Portugalci, ale Španieli. Sláva víťazom, česť porazeným. Ako hovorí tréner Milan Lešický: "Treba oslavovať víťaza a porazených nechať na pokoji."
Zajtra sa na všetko zabudne, na neuznané góly, na góly rukou, na góly z ofsajdu. Zabudne sa na klzkú loptu s čudnou rotáciou, na šľapáky, za ktoré dostane hráč žltú a v horšom prípade červenú kartu, hoci v občianskom svete by ho kvalifikovali ako ublíženie na zdraví. A ani neobmedzený pán FIFA Sepp Blatter sa už nebude baviť s nikým o videu. Bude len jeden víťaz, majster sveta.
Je to zvláštna sloboda dnešného sveta, zvláštna spravodlivosť sveta guľatej lopty a lopty guľatého sveta.
Juhoafrické majstrovstvá sveta vo futbale majú svoju zvláštnu atmosféru. Televízne štáby nenechajú bez povšimnutia ani myšaciu dierku - len akosi cudne obchádzajú chudobu slumov. A fanúšikovia v ostro stráženom štadióne sa dožadujú slobodnej Gazy. Čudný svet, čudesný.
Futbal a šport sa stali permanentnou revolúciou dnešného sveta. Namiesto pádu berlínskeho múra, nežnej, oranžovej, tyrkysovej či inej revolúcie stoja pred plazmovou obrazovkou na nemeckej míli a na hlavných námestiach sveta milióny ľudí, radujú sa, objímajú, plačú. Pokrývajú si telá bojovými farbami, tetovaním a ochranným sfarbením. Navzájom sa dotýkajú, tancujú, vlnia sa v spoločnom úhorovitom rytme nedotýkavej týkavosti. Nedrancujú si telá ako v emocionálnom excese Hofmannsthalovej Elektry, ústiacom do fyzického násilia, nie sú to fakľové sprievody, ohlasujúce zničenie sveta, nikto tu nikoho nedobýja ani nedobíja. Je to niečo medzi bojovým tancom, rituálom a divadelnou inscenáciou. Napokon, dnes sa už nehovorí o prvom a druhom polčase, ale dejstve. A nad tým všetkým kraľujú vuvuzely ako poľnice dnešného futbalového sveta.
Naši futbalisti sa vracajú v dvoch častiach, potichu, akoby sa do krajiny vkrádali, aj keď dosiahli najväčší úspech v dejinách samostatného slovenského futbalu. Mlčia, hovoria až pred šesťsto fanúšikmi a nakupujúcimi rodinkami na námestíčku pred Slovenským národným divadlom akí sú vďační, lebo veď hrali pre nich.
To spojenie športu, divadla a obchodného sveta má svoju logiku. Šport je výnimočným telesným a mentálnym výkonom, divadlom aj obchodom. A samozrejme, politikou: Merkelová je väčšou znalkyňou nemeckého futbalu ako svojich vlastných poslancov, francúzsky prezident venuje viac času futbalu ako hospodárskej kríze, tréner Domenech vysvetľuje fiasko francúzskeho futbalu za zavretými dverami parlamentu, nigérijský prezident pre istotu suspenduje celé mužstvo na dva roky.
Južná Afrika v tom nie je náhodne. História dobehla už aj futbal. Futbalové štadióny sú v podstate súčasnou premenou antických amfiteátrov, futbalisti gladiátormi, kedysi privážanými z Afriky, dnes slobodnými otrokmi futbalu.
Palec nahor znamenal v Koloseu život, nadol smrť. Dnes túto rolu prevzala zástavka čiarového rozhodcu, tak ako rolu všemocného cisára prevzali rozhodcovia. Neuznajú čistý gól ako v zápase Nemecko - Anglicko a namiesto 2:2 je to 3:1. Len brankár Neuer pošepne, že on tú loptu za svojou bránkovou čiarou videl. A Nemci hovoria o vyrovnávajúcej spravodlivosti za anglický gól vo Wembley v roku 1966.
Apač Tévez dá gól z ofsajdu a Mexičania sú z kola von. Ďalší Villov gól z ofsajdu rozhodne o tom, že vo štvrťfinále nie sú Portugalci, ale Španieli. Sláva víťazom, česť porazeným. Ako hovorí tréner Milan Lešický: "Treba oslavovať víťaza a porazených nechať na pokoji."
Zajtra sa na všetko zabudne, na neuznané góly, na góly rukou, na góly z ofsajdu. Zabudne sa na klzkú loptu s čudnou rotáciou, na šľapáky, za ktoré dostane hráč žltú a v horšom prípade červenú kartu, hoci v občianskom svete by ho kvalifikovali ako ublíženie na zdraví. A ani neobmedzený pán FIFA Sepp Blatter sa už nebude baviť s nikým o videu. Bude len jeden víťaz, majster sveta.
Je to zvláštna sloboda dnešného sveta, zvláštna spravodlivosť sveta guľatej lopty a lopty guľatého sveta.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.