Neviem, čo vníma nová moc ako svoju kľúčovú prioritu. Hovorí o boji s korupciou, počuť jej odhodlanie nejsť ďalej gréckou cestou, zaznieva aj slovo slušnosť. Dôležité veci. Ale najdôležitejšia úloha tejto vlády a tohto parlamentu je podľa mňa iná – netýka sa ani veľkej ekonomiky, ani celkovej politickej kultúry, ale zopár konkrétnych ľudí.
Po prvé – už desiatky rokov žijú medzi nami niekoľkí Nitrania, ktorých mnohí ľudia považujú za vrahov študentky Cervanovej. Považujú ich za vrahov preto, lebo to skonštatovali vyšetrovatelia a súdy počas komunizmu, a potvrdili vyšetrovatelia a súdy po roku 1989. Tí niekoľkí Nitrania však možno nikoho nezabili. Podľa zistení tohto časopisu je to veľmi pravdepodobné. Podľa niektorých z nás je to dokonca isté. Hovorí o tom nielen detektor lži, na ktorý viacerí z nich dobrovoľne išli, ale aj protichodné fakty z vyšetrovacieho spisu, zamlčané fakty z archívu v Levoči a najmä základná logika a spôsob, akými voči Nitranom postupoval komunistický režim, a potom aj jeho pohrobkovia v justícii. Nová vláda nemôže – a ani nesmie – vyslovovať verdikty o vine či nevine Nitranov. Ale môže – a podľa mňa musí – urobiť všetko pre to, aby odstránila desivú možnosť, že medzi nami žije skupina ľudí, ktorým je neprávom ničený život.
Po druhé – medzi nami žije pani Remiášová. Jej syn bol v deväťdesiatych rokoch zavraždený, a je možné, že to súviselo s únosom prezidentovho syna. Podľa tohto časopisu je to veľmi pravdepodobné, podľa niektorých z nás dokonca isté. Považujem preto za povinnosť novej väčšiny znovu sa pokúsiť dokončiť prácu na vyšetrení celého únosu a všetkých zločinov, ktoré s ním súvisia. Je to veľmi náročné, a s pribúdajúcimi rokmi čoraz ťažšie. Ale na únos a vraždu nemožno zabudnúť. Ten štátom riadený únos nemôže prestať vyrušovať, na vraždu si nesmieme zvyknúť, ich nevyšetrenie nemožno prijať. Koalícia je preto znovu povinná skúsiť zrušiť Mečiarove amnestie, ak má mať vôbec šancu byť iná než tá predošlá.
Po tretie – psou povinnosťou novej väčšiny je urobiť všetko pre spravodlivosť v kauze Hedvigy Malinovej, pretože je možné, že tento štát ju krivo obvinil a veľmi jej ublížil. Podľa tohto časopisu je to veľmi pravdepodobné, podľa väčšiny z nás je to dokonca úplne isté. Očakávame preto čo najrýchlejšie uzavretie vyšetrovania, a potom aj odhalenia, kto všetko v prípade zneužil svoje postavenie a právomoci. Nemožno pritom zabudnúť na porušenia povinností zo strany vyšetrovateľov, nečinnosť prokuratúry, ani na škandalózny spôsob vzniku Labašovho posudku. Na úvod považujem za minimum ospravedlnenie predsedníčky vlády a nového ministra vnútra Hedvige Malinovej za tlačovku svojich predchodcov, na ktorej ju bez opory v zákone označili za klamárku.
Po štvrté – povinným minimom novej moci je tiež ospravedlnenie sa Ernestovi Valkovi a Ladislavovi Rehákovi za ich viacdňové opakované zadržanie a nepodložené obvinenie z vydierania predošlým mocenským aparátom štátu. Tí dvaja ľudia boli neprávom vystavení do svetla zločincov, čo je pri povahe ich povolania zničujúca rana. Štát im preto veľa dlhuje.
A po piate – za samozrejmú úlohu novej moci považujem aj ospravedlnenie sa celému rádu františkánov, z ktorého boli predošlým mocenským aparátom štátu neprávom vyrobení pedofili. Aj tu očakávame vyvodenie zodpovednosti za neuveriteľne spackaný policajný zásah a neprofesionálne vyšetrovanie prípadu.
Nová vláda a parlament má pred sebou veľa práce na ozdravení Slovenska. Ale jeho prioritné ozdravenie nespočíva vo vyššom HDP, nemocniciach bez dlhov či v lepších školách. Ozdravené Slovensko sú poškodení ľudia, ktorí konečne pocítia spravodlivosť.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.