LPG

Skratka, ktorá je mnohým (aj ne)motoristom dôverne známa z  čerpacích staníc. A viete, čo presne znamená? Nuž, je odvodená z prvých písmen trojslovného anglického výrazu liquified petroleum gas, po našom: skvapalnený uhľovodíkový plyn. Vodiči „tankujú“ LPG do špeciálne upravených áut ako pomerne lacnú alternatívu ku klasickému (a relatívne drahému) benzínu. Aby sa však mohol používať ako spoľahlivé a účinné palivo do spaľovacích motorov, LPG musí obsahovať najmenej 90 % propánu (C3H8). Zvyšok nesmie obsahovať viac ako 5 % propénu (C3H6) a maximálne 5 % butánu (C4H10) a buténu (C4H8). Všetky tri spomínané ľahké uhľovodíky sú pri bežnej teplote a tlaku plyny, ktoré sú však paradoxne napriek svojej „definičnej ľahkosti“ hustejšie, a teda ťažšie ako vzduch. Pre svoju prchavosť sa skladujú a prepravujú v špeciálnych kovových pretlakových nádobách. V nich sa, samozrejme, nachádzajú skvapalnené, pretože ich podchladením a stlačením pod tlakom rádovo desiatok megapaskalov „ochotne“ zmenia skupenstvo. LPG sa získava buď priamou extrakciou zo zemného plynu, alebo sa vo veľkom priemyselne vyrába pri spracovaní ropy v rafinériách. Technologicky ide o frakčnú destiláciu, pri ktorej sa oddeľujú pri atmosférickom tlaku jednotlivé skupiny uhľovodíkov na základe ich rozdielnych bodov varu. Ako prvý destiluje najprchavejší metán (CH4), tesne nasledovaný etánom (C2H6) a hneď za nimi už náš starý známy propán s bodom varu –43 °C. Autá jazdiace (aj) na LPG produkujú podstatne menej toxických emisií (vrátane karcinogénneho benzénu, formaldehydu, acetaldehydu a 1,3-butadiénu) ako tie s výlučne benzínovým pohonom. Najsilnejšou motiváciou používania LPG ako automobilového paliva sú  však pochopiteľne ekonomické dôvody. Liter LPG stojí totiž len niečo viac ako polovicu ceny litra benzínu, pričom spotreba oboch komodít na rovnakú prejdenú vzdialenosť je porovnateľná. Návratnosť nákladov spojených s nevyhnutnou prestavbou motora, samozrejme, už závisí od objemu najazdených kilometrov.

.peter Szolcsányi