Miesto deja: pôrodnica v jednom meste na strednom Slovensku. Je letný podvečer a pôrodné asistentky sa chytajú za hlavu. „Plné mesto tehotných,“ sťažuje sa jedna. „A všetko to chodí rodiť k nám.“ Žeby sa Slovensko konečne šplhalo z populačnej priepasti?
Pri pohľade na ulice Banskej Bystrice by dal človek ustatým zdravotníčkam za pravdu. Možno to má na svedomí leto, keď postavu nekryjú viaceré vrstvy oblečenia, ale aj keby, žien vo viditeľnom štádiu tehotenstva je tu naozaj mnoho. Hrdo si nesú brušká a niektoré rovnako hrdo vedú za ruku už narodeného a chodiaceho potomka. Ba kde-tu vidieť rodinku, ktorá sa čoskoro rozrastie o tretie dieťa.
.kam vás budeme dávať?
Pritom do pomerne nedávneho obdobia boli podobné scénky nepredstaviteľné. V roku 2002 sa moja prvá návšteva pôrodnice odohrala v takmer luxusnom súkromí. Nebyť manžela prítomného pri pôrode, bola by som na celom oddelení, kde je niekoľko pôrodných sál, celú noc úplne sama. Okrem mňa trávila hodiny na „čakačke“ len jedna budúca mamička, tej však hrozil predčasný pôrod a našťastie sa ho podarilo zastaviť. Môj prvý potomok bol aj prvým a posledným dieťaťom, ktoré sa v tú noc v banskobystrickej „rooseveltke“ ocitlo na svete.
Zato tentoraz, o päť rokov neskôr, to bol priepastný rozdiel. Pôrodné sály v plnej permanencii, pôrodný personál na pokraji vyčerpania. O poschodie vyššie na novorodeneckom oddelení, kam som sa v tú noc napokon šťastne prepracovala, sa ozýval zborový krik detí, ktorých vek sa počítal na hodiny, nanajvýš na dni. „Kam vás len budeme ukladať, ženy?“ bezradne vzdychala sanitárka. „Nemáme dosť posteľnej bielizne,“ pokračovala zúfalo. „Košieľky pre novorodencov? Ak chcete viac ako jednu na deň, dajte si radšej doniesť z domu...“
Žeby sa Slovensko nejakým zázrakom dostalo rovno do baby boomu? Človeku sa to vôbec nezdá nemožné, keď zo všetkých strán počúva, ako sa v jednom kuse rodia deti a kapacity zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa už prispôsobili populačne chudobnejším rokom, praskajú vo švíkoch.
Ale potom som sa ocitla na izbe vedľa čerstvej matky, ktorá je „v civile“ zamestnankyňou jedného zo slovenských zariadení pre asistovanú reprodukciu. Veľmi si pochvaľovala, že počatie sa jej a manželovi podarilo bez ťažkostí. Vie totiž o problémoch spojených so vznikom nového života svoje. Keď sme sa o tom chvíľu rozprávali, len mi z praxe potvrdila to, čo často považujeme za prehnane katastrofické vízie lekárov a demografov. Ženská i mužská plodnosť je u nás na ústupe. A kým ešte nie tak dávno boli problémy s počatím percentuálne pomerne rovnako rozdelené medzi mužov a ženy, dnes je to inak. Medzi pármi, ktoré nemôžu počať dieťa prirodzenou cestou, je čoraz viac takých, v ktorých je „na vine“ muž. Stále ohrozenejšia plodnosť mužov je taký očividný jav, že sa jasne odráža už u vysokoškolákov, čo na pracoviská asistovanej reprodukcie prichádzajú ako darcovia spermií. Mnohí z týchto mladíkov sa tam v šoku dozvedia, že pravdepodobne nikdy nebudú biologickými otcami...
Kontrast ponurých odhadov budúcnosti s ruchom pôrodnice i novorodeneckého oddelenia pôsobil až neskutočne. Tak ako je to teda? Môže sa Slovensko radovať z prudkého vzostupu počtu pôrodov, alebo by malo skôr roniť slzy nad svojou populačnou budúcnosťou? Inými slovami, množíme sa, alebo vymierame?
.keď je detí veľa
Zjednodušene sa dá povedať, že výraz baby boom označuje jav, keď sa v určitom ohraničenom období a na ohraničenom území narodí omnoho viac detí ako predtým. Výrazný baby boom prišiel napríklad po druhej svetovej vojne, od štyridsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Svet sa spamätával z ťažkých rokov, po dlhom období odriekania prišiel relatívny materiálny dostatok a obavy o prežitie vystriedal optimizmus. V Amerike, kde sa označenie baby boom začalo používať, vyšla v roku 1960 dodnes známa kniha Landona Y. Jonesa Veľké nádeje: Amerika a generácia baby boomu. Podľa Jonesových údajov sa v januári roku 1946 narodilo v USA 222 721 detí a už v máji ich prišlo na svet o skoro tisícku viac. V októbri prišlo na svet 339 499 malých Američanov. Do konca štyridsiatych rokov sa narodilo približne 32 miliónov detí – pritom v tridsiatych rokoch to bolo len 24 miliónov. V roku 1954 sa narodili 4 milióny detí a až do roku 1965 ich nikdy nebolo menej. V tomto roku, ako tvrdí Jones, boli až štyria z desiatich Američanov mladší ako dvadsať rokov.
Baby boom sa však neobmedzoval iba na Spojené štáty. Populácia prudko rástla aj v krajinách západnej Európy a tiež v Austrálii a na Novom Zélande. Ako sa v tom období darilo Slovensku?
Podľa štúdie Infostatu Obyvateľstvo Slovenska 1945 – 2000 rástla úhrnná plodnosť žien na Slovensku už od roku 1947. V roku 1950 dosiahol podiel detí vo veku 0 až 14 rokov na Slovensku až 28,8 %. A kým pred druhou svetovou vojnou sa reprodukcia na Slovensku (či jeho vtedajšom území) začala mierne prispôsobovať západnému modelu, nástup socialistického režimu neskôr priniesol zmenu: udržiavanie tzv. východného reprodukčného modelu. Na Slovensku sa za socializmu ľudia sobášili pomerne skoro, skoro začínali s reprodukciou a mali viac detí ako na Západe.
Svoj menší baby boom si Slovensko prežilo napríklad koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokoch 20. storočia – v období, keď sa na Západe reprodukcia stále znižovala. Príčinou bola aj spoločenská situácia. V normalizačnom ovzduší nebolo veľa možností, ako sa realizovať. Ľudia vnímali manželstvo a rodinu v podstate ako jedinú sféru, v ktorej sú ako-tak slobodní a kde môžu uskutočniť vlastné predstavy o živote. Angažovať sa inde ako v rodine pre väčšinu ľudí skrátka nemalo význam. A tak sa plodili a rodili deti a vznikli tzv. silné ročníky – tí, ktorí sa narodili napríklad v rokoch 1972 a 1973, si dodnes pamätajú, že sedávali v preplnených triedach základných a stredných škôl. Okrem toho štát v tomto období prijal rôzne opatrenia na podporu pôrodnosti: materské príspevky, predĺženie materskej dovolenky a podobne. Ale pokles plodnosti sa k nám opäť vrátil. Ani socializmus nedokázal obrátiť smerovanie vývoja, ktorý aj na Slovensku jednoznačne mieril k tzv. západnému reprodukčnému modelu.
.a keď ich je málo
Po páde komunizmu zrejme definitívne padol aj východný reprodukčný model u nás. Presadil sa skrátka iný typ správania. Ľudia vstupujú do manželstva neskôr, neskôr majú prvé deti, druhé dieťa je v manželstve zriedkavejšie, ako to bývalo kedysi, nehovoriac o treťom či štvrtom. Ubúda mnohodetných rodín. Otvorili sa nám nové možnosti, rodina už nie je pre ľudí jedinou zmysluplnou sebarealizáciou. Mladí ľudia sa chcú najskôr poobzerať po svete, niečo skúsiť, zažiť a dosiahnuť, až potom začínajú uvažovať o manželstve – ak sa ho vôbec rozhodnú uzatvoriť.
Výrazný trend poklesu reprodukcie sa na Slovensku prejavil najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. A tak u nás v roku 2000 tvorili deti od 0 do 14 rokov už len 19,18 % obyvateľstva. Kým v roku 1950 bol celkový prírastok obyvateľstva 13,6 obyvateľa na 1000 obyvateľov, v roku 2000 to bolo už len 0,72 obyvateľa. A kým v roku 1950 sa živo narodilo 99 587 detí, v roku 2000 to bolo už len 55 151 detí.
Vlani zaznamenalo Slovensko o 603 viac narodení ako úmrtí. Je však dosť možné, že aj takýto malý kladný prirodzený prírastok už bude čoskoro minulosťou. Podľa demografa Borisa Vaňa z Infostatu sa bude v ďalších rokoch situácia iba zhoršovať.
A to si ešte pripočítajme čoraz častejšie problémy s plodnosťou občanov Slovenska. Podľa odborných zdrojov má problém s počatím alebo s donosením dieťaťa od desať do sedemnásť percent párov. Hoci sa traduje, že v štyridsiatich percentách je na príčine muž a v štyridsiatich žena (zvyšok predstavuje situácia, keď je problém na oboch stranách, alebo sa nedá zistiť), podľa informácií z Centra asistovanej reprodukcie ISCARE v súčasnosti naozaj nezvyčajne stúpa počet mužov s problémami plodnosti. ISCARE uvádza, že mužský faktor je v určitej súvislosti s neplodnosťou asi u 65 percenta párov. Neplodnosť je dnes diagnózou skoro 60 tisícok párov na Slovensku a toto číslo sa najmä vplyvom civilizačných faktorov bude zrejme len zvyšovať.
.čo by pomohlo?
Takže žiadny baby boom, ani len miniatúrny, sa nekoná? Aj keď je na uliciach miest očividne viac tehotných žien než inokedy? Žiaľ, vyzerá to, že nie. Rozhodne totiž nemôžeme očakávať veľkú zmenu reprodukčného správania ľudí. To, že sa dnes mnohé „posttridsiatky“ rozhodnú konečne porodiť, keď si už zabezpečili zázemie, aké si predstavovali, alebo ich len jednoducho pritlačili biologické hodiny, neznamená, že ženy všeobecne budú rodiť častejšie ako predtým. Veď aj počas tej mojej „pôrodnicovej rekreácie“ bolo jasné, že väčšina rodičiek si prišla po prvé, maximálne druhé dieťa. Treťorodičky sú stále výnimkou, ktorú okolie víta buď s potešeným, alebo mierne pohoršeným údivom.
Ďalšie roky ukážu, do akej miery sa na slovenskej populácii podpíše odchod čoraz väčšieho počtu mladých ľudí do krajín EÚ za lepšou prácou. Páry, ktoré odídu spolu, alebo vzniknú v cudzine, sa totiž často usilujú mať aspoň prvé dieťa tam. Lákajú ich sociálne príspevky, ktoré sú v porovnaní s tými našimi vysoké. Konkurovať dávkam vyplácaným v librách Slovensko nemôže – nehovoriac už o tom, čo sa za ne dá kúpiť.
V tejto situácii, keď sa k spoločenským príčinám menšieho počtu detí u nás pridávajú ešte aj tie zdravotné, je ťažko povedať, čo by mohlo vývoj obrátiť lepším smerom. Štát prisahá na rôzne „prorodinné“ opatrenia, ich účinok však nie je jednoznačný. Ide totiž o to, koľko detí ľudia chcú. Ak niekto chce od začiatku jedno alebo dve deti, peniazmi ho ani celý parlament na tri alebo štyri neprehovorí. Preto už dnes aj Európska únia vo svojich dokumentoch spomína, že chce umožniť párom, aby mohli priviesť na svet aspoň ten počet detí, ktorý naozaj chcú. Lenže väčšina ľudí viac ako jedno-dve deti jednoducho nechce. Taká je momentálne kultúrna norma a nie je pravdepodobné, že by sa dala výrazne zmeniť výškou príspevkov a prídavkov. Baby boom by sa súčasťou tohto typu správania mohol stať len za výnimočných okolností. Tie okolnosti zatiaľ nenastali a sotva ich tak skoro môžeme očakávať.
.marína Gálisová
Pri pohľade na ulice Banskej Bystrice by dal človek ustatým zdravotníčkam za pravdu. Možno to má na svedomí leto, keď postavu nekryjú viaceré vrstvy oblečenia, ale aj keby, žien vo viditeľnom štádiu tehotenstva je tu naozaj mnoho. Hrdo si nesú brušká a niektoré rovnako hrdo vedú za ruku už narodeného a chodiaceho potomka. Ba kde-tu vidieť rodinku, ktorá sa čoskoro rozrastie o tretie dieťa.
.kam vás budeme dávať?
Pritom do pomerne nedávneho obdobia boli podobné scénky nepredstaviteľné. V roku 2002 sa moja prvá návšteva pôrodnice odohrala v takmer luxusnom súkromí. Nebyť manžela prítomného pri pôrode, bola by som na celom oddelení, kde je niekoľko pôrodných sál, celú noc úplne sama. Okrem mňa trávila hodiny na „čakačke“ len jedna budúca mamička, tej však hrozil predčasný pôrod a našťastie sa ho podarilo zastaviť. Môj prvý potomok bol aj prvým a posledným dieťaťom, ktoré sa v tú noc v banskobystrickej „rooseveltke“ ocitlo na svete.
Zato tentoraz, o päť rokov neskôr, to bol priepastný rozdiel. Pôrodné sály v plnej permanencii, pôrodný personál na pokraji vyčerpania. O poschodie vyššie na novorodeneckom oddelení, kam som sa v tú noc napokon šťastne prepracovala, sa ozýval zborový krik detí, ktorých vek sa počítal na hodiny, nanajvýš na dni. „Kam vás len budeme ukladať, ženy?“ bezradne vzdychala sanitárka. „Nemáme dosť posteľnej bielizne,“ pokračovala zúfalo. „Košieľky pre novorodencov? Ak chcete viac ako jednu na deň, dajte si radšej doniesť z domu...“
Žeby sa Slovensko nejakým zázrakom dostalo rovno do baby boomu? Človeku sa to vôbec nezdá nemožné, keď zo všetkých strán počúva, ako sa v jednom kuse rodia deti a kapacity zdravotníckeho zariadenia, ktoré sa už prispôsobili populačne chudobnejším rokom, praskajú vo švíkoch.
Ale potom som sa ocitla na izbe vedľa čerstvej matky, ktorá je „v civile“ zamestnankyňou jedného zo slovenských zariadení pre asistovanú reprodukciu. Veľmi si pochvaľovala, že počatie sa jej a manželovi podarilo bez ťažkostí. Vie totiž o problémoch spojených so vznikom nového života svoje. Keď sme sa o tom chvíľu rozprávali, len mi z praxe potvrdila to, čo často považujeme za prehnane katastrofické vízie lekárov a demografov. Ženská i mužská plodnosť je u nás na ústupe. A kým ešte nie tak dávno boli problémy s počatím percentuálne pomerne rovnako rozdelené medzi mužov a ženy, dnes je to inak. Medzi pármi, ktoré nemôžu počať dieťa prirodzenou cestou, je čoraz viac takých, v ktorých je „na vine“ muž. Stále ohrozenejšia plodnosť mužov je taký očividný jav, že sa jasne odráža už u vysokoškolákov, čo na pracoviská asistovanej reprodukcie prichádzajú ako darcovia spermií. Mnohí z týchto mladíkov sa tam v šoku dozvedia, že pravdepodobne nikdy nebudú biologickými otcami...
Kontrast ponurých odhadov budúcnosti s ruchom pôrodnice i novorodeneckého oddelenia pôsobil až neskutočne. Tak ako je to teda? Môže sa Slovensko radovať z prudkého vzostupu počtu pôrodov, alebo by malo skôr roniť slzy nad svojou populačnou budúcnosťou? Inými slovami, množíme sa, alebo vymierame?
.keď je detí veľa
Zjednodušene sa dá povedať, že výraz baby boom označuje jav, keď sa v určitom ohraničenom období a na ohraničenom území narodí omnoho viac detí ako predtým. Výrazný baby boom prišiel napríklad po druhej svetovej vojne, od štyridsiatych do päťdesiatych rokov 20. storočia. Svet sa spamätával z ťažkých rokov, po dlhom období odriekania prišiel relatívny materiálny dostatok a obavy o prežitie vystriedal optimizmus. V Amerike, kde sa označenie baby boom začalo používať, vyšla v roku 1960 dodnes známa kniha Landona Y. Jonesa Veľké nádeje: Amerika a generácia baby boomu. Podľa Jonesových údajov sa v januári roku 1946 narodilo v USA 222 721 detí a už v máji ich prišlo na svet o skoro tisícku viac. V októbri prišlo na svet 339 499 malých Američanov. Do konca štyridsiatych rokov sa narodilo približne 32 miliónov detí – pritom v tridsiatych rokoch to bolo len 24 miliónov. V roku 1954 sa narodili 4 milióny detí a až do roku 1965 ich nikdy nebolo menej. V tomto roku, ako tvrdí Jones, boli až štyria z desiatich Američanov mladší ako dvadsať rokov.
Baby boom sa však neobmedzoval iba na Spojené štáty. Populácia prudko rástla aj v krajinách západnej Európy a tiež v Austrálii a na Novom Zélande. Ako sa v tom období darilo Slovensku?
Podľa štúdie Infostatu Obyvateľstvo Slovenska 1945 – 2000 rástla úhrnná plodnosť žien na Slovensku už od roku 1947. V roku 1950 dosiahol podiel detí vo veku 0 až 14 rokov na Slovensku až 28,8 %. A kým pred druhou svetovou vojnou sa reprodukcia na Slovensku (či jeho vtedajšom území) začala mierne prispôsobovať západnému modelu, nástup socialistického režimu neskôr priniesol zmenu: udržiavanie tzv. východného reprodukčného modelu. Na Slovensku sa za socializmu ľudia sobášili pomerne skoro, skoro začínali s reprodukciou a mali viac detí ako na Západe.
Svoj menší baby boom si Slovensko prežilo napríklad koncom šesťdesiatych a začiatkom sedemdesiatych rokoch 20. storočia – v období, keď sa na Západe reprodukcia stále znižovala. Príčinou bola aj spoločenská situácia. V normalizačnom ovzduší nebolo veľa možností, ako sa realizovať. Ľudia vnímali manželstvo a rodinu v podstate ako jedinú sféru, v ktorej sú ako-tak slobodní a kde môžu uskutočniť vlastné predstavy o živote. Angažovať sa inde ako v rodine pre väčšinu ľudí skrátka nemalo význam. A tak sa plodili a rodili deti a vznikli tzv. silné ročníky – tí, ktorí sa narodili napríklad v rokoch 1972 a 1973, si dodnes pamätajú, že sedávali v preplnených triedach základných a stredných škôl. Okrem toho štát v tomto období prijal rôzne opatrenia na podporu pôrodnosti: materské príspevky, predĺženie materskej dovolenky a podobne. Ale pokles plodnosti sa k nám opäť vrátil. Ani socializmus nedokázal obrátiť smerovanie vývoja, ktorý aj na Slovensku jednoznačne mieril k tzv. západnému reprodukčnému modelu.
.a keď ich je málo
Po páde komunizmu zrejme definitívne padol aj východný reprodukčný model u nás. Presadil sa skrátka iný typ správania. Ľudia vstupujú do manželstva neskôr, neskôr majú prvé deti, druhé dieťa je v manželstve zriedkavejšie, ako to bývalo kedysi, nehovoriac o treťom či štvrtom. Ubúda mnohodetných rodín. Otvorili sa nám nové možnosti, rodina už nie je pre ľudí jedinou zmysluplnou sebarealizáciou. Mladí ľudia sa chcú najskôr poobzerať po svete, niečo skúsiť, zažiť a dosiahnuť, až potom začínajú uvažovať o manželstve – ak sa ho vôbec rozhodnú uzatvoriť.
Výrazný trend poklesu reprodukcie sa na Slovensku prejavil najmä v deväťdesiatych rokoch 20. storočia. A tak u nás v roku 2000 tvorili deti od 0 do 14 rokov už len 19,18 % obyvateľstva. Kým v roku 1950 bol celkový prírastok obyvateľstva 13,6 obyvateľa na 1000 obyvateľov, v roku 2000 to bolo už len 0,72 obyvateľa. A kým v roku 1950 sa živo narodilo 99 587 detí, v roku 2000 to bolo už len 55 151 detí.
Vlani zaznamenalo Slovensko o 603 viac narodení ako úmrtí. Je však dosť možné, že aj takýto malý kladný prirodzený prírastok už bude čoskoro minulosťou. Podľa demografa Borisa Vaňa z Infostatu sa bude v ďalších rokoch situácia iba zhoršovať.
A to si ešte pripočítajme čoraz častejšie problémy s plodnosťou občanov Slovenska. Podľa odborných zdrojov má problém s počatím alebo s donosením dieťaťa od desať do sedemnásť percent párov. Hoci sa traduje, že v štyridsiatich percentách je na príčine muž a v štyridsiatich žena (zvyšok predstavuje situácia, keď je problém na oboch stranách, alebo sa nedá zistiť), podľa informácií z Centra asistovanej reprodukcie ISCARE v súčasnosti naozaj nezvyčajne stúpa počet mužov s problémami plodnosti. ISCARE uvádza, že mužský faktor je v určitej súvislosti s neplodnosťou asi u 65 percenta párov. Neplodnosť je dnes diagnózou skoro 60 tisícok párov na Slovensku a toto číslo sa najmä vplyvom civilizačných faktorov bude zrejme len zvyšovať.
.čo by pomohlo?
Takže žiadny baby boom, ani len miniatúrny, sa nekoná? Aj keď je na uliciach miest očividne viac tehotných žien než inokedy? Žiaľ, vyzerá to, že nie. Rozhodne totiž nemôžeme očakávať veľkú zmenu reprodukčného správania ľudí. To, že sa dnes mnohé „posttridsiatky“ rozhodnú konečne porodiť, keď si už zabezpečili zázemie, aké si predstavovali, alebo ich len jednoducho pritlačili biologické hodiny, neznamená, že ženy všeobecne budú rodiť častejšie ako predtým. Veď aj počas tej mojej „pôrodnicovej rekreácie“ bolo jasné, že väčšina rodičiek si prišla po prvé, maximálne druhé dieťa. Treťorodičky sú stále výnimkou, ktorú okolie víta buď s potešeným, alebo mierne pohoršeným údivom.
Ďalšie roky ukážu, do akej miery sa na slovenskej populácii podpíše odchod čoraz väčšieho počtu mladých ľudí do krajín EÚ za lepšou prácou. Páry, ktoré odídu spolu, alebo vzniknú v cudzine, sa totiž často usilujú mať aspoň prvé dieťa tam. Lákajú ich sociálne príspevky, ktoré sú v porovnaní s tými našimi vysoké. Konkurovať dávkam vyplácaným v librách Slovensko nemôže – nehovoriac už o tom, čo sa za ne dá kúpiť.
V tejto situácii, keď sa k spoločenským príčinám menšieho počtu detí u nás pridávajú ešte aj tie zdravotné, je ťažko povedať, čo by mohlo vývoj obrátiť lepším smerom. Štát prisahá na rôzne „prorodinné“ opatrenia, ich účinok však nie je jednoznačný. Ide totiž o to, koľko detí ľudia chcú. Ak niekto chce od začiatku jedno alebo dve deti, peniazmi ho ani celý parlament na tri alebo štyri neprehovorí. Preto už dnes aj Európska únia vo svojich dokumentoch spomína, že chce umožniť párom, aby mohli priviesť na svet aspoň ten počet detí, ktorý naozaj chcú. Lenže väčšina ľudí viac ako jedno-dve deti jednoducho nechce. Taká je momentálne kultúrna norma a nie je pravdepodobné, že by sa dala výrazne zmeniť výškou príspevkov a prídavkov. Baby boom by sa súčasťou tohto typu správania mohol stať len za výnimočných okolností. Tie okolnosti zatiaľ nenastali a sotva ich tak skoro môžeme očakávať.
.marína Gálisová
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.