Prvý, nádejný, hovorí o hlbokej charakterovej zmene, ku ktorej dochádza v správe verejných vecí. Druhý, skeptický, vidí v rámci jednej a tej istej politickej triedy preskupovanie stoličiek, k akému tradične dochádza raz za štyri roky.
Problém, ktorý sa môže ukázať kľúčový, vyceril - symbolicky - zuby už pri prvom dôležitom hlasovaní. Ani značná pravdepodobnosť, že nezvolenie šéfa parlamentu na prvý pokus bolo dielo neskúsenosti (diletantizmu), a nie zámeru s politickým posolstvom, nič nemení na tom, že „sedemdesiatdeviatka“ je najužšie hrdlo tejto koalície. Ku kreslu predsedu NR SR, do ktorého bol zvolený na druhýkrát, by sa mal Richard Sulík pripútať lanom. Bude to potrebovať ani nie preto, že ide o post, ktorý jeho letore pasuje azda najmenej zo všetkých, na aké mohol dosiahnuť, takže ho môže ťahať inam. Napríklad do vlády, kde síce nemusí organizovať dochádzku a disciplínu klubu, ale rodia sa tam i závažné rozhodnutia, ktoré neprebrala koaličná rada a pri ktorých by predseda strany nemal chýbať. Podstatnejšie môže po čase byť, že odchod Fica z vlády prekomponuje vzťahy na politickej scéne, čo pri takej tesnej väčšine môže z každej programovo-vecnej nezhody v koalícii vyrobiť masívny politický problém. Článok koaličnej zmluvy o nehlasovaní s opozíciou bude podstupovať záťažové testy a ostré deliace čiary, ktoré sa dnes zdajú zacementované, nemusia byť po pár mesiacoch ani viditeľné.
Veľa napovie štýl opozičnej politiky Smeru. Skutočnosť, že za vlajkovú pozíciu si Fico vybral kreslo podpredsedu parlamentu, ktoré je z podstaty menej konfrontačné, ako napríklad kreslo šéfa poslaneckého klubu, je akoby znamením, že plánuje pre Smer - na rozdiel od periódy 1999 - 2006 - viac tzv. konštruktívnu opozíciu, a teda zahladzovanie zákopov, ktoré ho zbavili koaličného potenciálu. Korektné odovzdávanie rezortov ani iné gestá by však nemali odpútavať od toho, že po vládnutí Smer-SNS-HZDS zostáva dedičstvo, ktoré si pýta vyvodzovanie rôznych typov zodpovedností, a to až po trestnoprávnu. Nová politická kultúra, ktorej je Radičová akoby maskotom, nepozostáva z toho, že s vyberaným slovníkom a širokým úsmevom zametieme špinu pod koberec.
Sú „maličkosti“, na ktorých hneď z výkopu vyrastajú pochybnosti. Samozrejmosť, s akou Belousovovú schválili za hlavu (a tvár!) výboru pre ľudské práva a menšiny, mrazí. Také dačo by neprešlo v žiadnom európskom parlamente. O nič lepšie nepôsobí vyhlásenie Radičovej, že na „riešenie“ riaditeľa NBÚ, ktorý zotrváva vo funkcii evidentne proti litere zákona (vedomá spolupráca s ŠtB - dôkazy Archív bezpečnostných zložiek), je času dosť. NBÚ je predsa strategický úrad, ktorý udeľuje bezpečnostné previerky napríklad aj firmám, ktoré potom obchodujú so štátom... A čoraz ťažšie je rozumieť Miklošovi, ktorý prvou vetou v piatok potvrdil, že „preberáme vládu s rozvrátenými verejnými financiami“, a druhou oznámil, že prioritou je správa o povodniach a hĺbkový audit (!). Hm. Pre českú vládu, ktorá nastupuje v stredu, je prioritou rozpočet 2011.... Pocit, že s „rozvratom“ po Počiatkovi nechcú robiť tohto roku vôbec nič, je čoraz nástojčivejší.
Opona sa trhla a už leto ukáže, či sa posunuli iba figúrky na orloji, alebo je tu charakterová zmena.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.