Ale niektorí z nás sa sťahovať musia, ako vtáčiky, pudené chladnými mesiacmi smerom na juh. Niekde by to mohlo byť lepšie a to pomyslenie sa nedá vydržať.
Myslím, že v globále sa ľudia z New Yorku sťahovať nechcú – mesto miest je ultimatívnou sťahovavou destináciou a ak z neho človek dobrovoľne odíde, je to zväčša niekam do lesa do Connecticutu, aby si trochu znížil tep. Ale zároveň aby mal blízko do city, blízko k čerstvým ustriciam, červeným kobercom, inšpiratívnym módnym výstrelkom, kultúrnym novinkám, ktorých tempo aktuálnosti je také zbesilé, že ho prinútilo utiahnuť sa na connecticutský (massachussetský, etc.) vidiek.
Vidiek teda za sťahovanie nerátajme, je príliš blízko, príliš conveniently located – ako predražený, ale výhodne umiestený deli-obchodík na rohu, kam si v prípade urgencie odskočíte kúpiť organické pštrosie vajce.
Prvá kamarátka, ktorú som si v New Yorku našla, sa volá Nicole. Stretli sme sa v posilňovni pri stroji na formovanie stehenných svalov, ktorý bol, zhodou okolností, jedným z dvoch, ktoré som dokázala použiť. Nicole nad ním mávla rukou a ako bývalá trénerka (a ako sa neskôr ukázalo aj bývalá šéfkuchárka, dizajnérka filmových setov a ašpirujúca maliarka, tiež bývalá) mi vysvetlila, že nie je veľmi účinný. Následne sme sa o mašinu pohodlne opreli a začali sa rozprávať o Fellinim a horoskopoch. Woodyallenovský priamy prenos, povedala jedna z nás, a potom sme, vykrikujúc, začali prehrávať scény z Annie Hall.
Nicole sa narodila v NYC ako dieťa chudobných rodičov, vychovávané babičkou. Len postupne sa prepracúvala do lepších štvrtí. Teraz sa prvýkrát odsťahovala úplne. Dôvod je jeden z najplatnejších: láska. Amsterdam je pitoreskný a pedále bicykla pod nohami jej dávajú pocit slobody. Má permanentku do všetkých holandských múzeí a často stáva pred Nočnou hliadkou alebo pred van Goghovým autoportrétom. Jedného dňa pri lavičke s činkami natrafí na niekoho s pasiou pre filmy, kto ju zasvätí to tajov holandskej gastronómie (oxymoron).
Zostávame v nekonečnom emailovom rozhovore, opreté každá vo svojej izbe o nepoužívané zaprášené fitlopty, pod mojím oknom trúbia hasiči a pod Nicoliným cengajú zvončeky bicyklov.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.