Testosterónová vláda

Pražský kabinet Petra Nečasa nakoniec vznikol hladšie, než sa z priebežne vypúšťaných správ zdalo. Od minulého týždňa majú Česi vládu s najsilnejšou väčšinou (118 poslancov v 200-člennej snemovni) od zrodu samostatného štátu. Koalícia sľubuje ambiciózne veci, súčasne ju však brzdí napätie medzi faktickými šéfmi koaličných strán.

Najskôr k plánom: Nečasov kabinet chce znižovať štátne schodky takmer o percentuálny bod ročne, takže na konci volebného obdobia majú byť pod 3 percentami HDP. Pri nastavenom tempe by bol v roku 2016 rozpočet vyrovnaný. Chce zaviesť školné na univerzitách v maximálnej výške 20-tisíc (mohlo by sa platiť až po vyštudovaní podľa austrálskeho modelu tzv. odloženého školného). A sľubuje tiež zmenu v dôchodkovom systéme, po ktorej by si Česi mohli časť z povinných dôchodkových odvodov ukladať do súkromných fondov.

Zloženie vlády zodpovedá volebnému výsledku – kreslá sa delili v pomere 6:5:4. Treba však povedať, že všetky predchádzajúce české vlády mali v personálnom zložení iskru imaginácie – aspoň jednu zaujímavú nestranícku postavu: v roku 1994 to bol Pavel Tigrid ako minister kultúry, v roku 1998 Otakar Motejl ako minister spravodlivosti, v roku 2006 vtedy nezávislý Karel Schwarzenberg ako minister zahraničných vecí. Po tom niet tentoraz ani stopy, posty si rozdelili politickí manažéri a na imagináciu nezostalo miesto. Ani na žiadnu ženu.

Zostava nie je víťazstvom najsilnejšej ODS, ale jej dravej konkurentky TOP 09. Premiér Petr Nečas ironicky vyzýval, nech si táto strana, ktorá v kampani sľubovala v rozpočte krv, pot a slzy, vezme aj chúlostivé ministerstvá a predvedie, „kdo je tady největší reformní bourák“. Lenže mozog TOP 09, najschopnejší český politik Miroslav Kalousek, ho chytil za slovo a vzal pre svoju stranu všetky náročné rezorty: financie, sociálne veci, zdravotníctvo (a zahraničie pre nominálneho predsedu TOP 09 Karla Schwarzenberga). Tretí koaličný partner, „internetová“ strana Veci verejné, si vyžiadala vnútro, kam pošle televízneho moderátora Radka Johna, a pre svojho faktického šéfa Víta Bártu ministerstvo s najväčšími zákazkami, teda dopravu. Pre ODS síce zostalo najviac kresiel, ale najmenej zaujímavých. Navyše, Nečas rozdelil kolegom iné roly, než na aké sa dlhodobo pripravovali (najnápadnejšie je to s ministerstvom životného prostredia, ktoré proti svojej vôli dostal ostravský podnikateľ Pavel Drobil – ten, čo ešte pár dní predtým sľuboval, ako bude „dýchat za český průmysl“).

Medzi premiérom Nečasom a ministrom financií Kalouskom nefunguje osobná chémia, naopak, viditeľná je ľahká osobná nechuť. ODS znepokojuje, že jej šéf zatiaľ ťahá za kratší koniec. A to ešte strane hrozí pohroma v jesenných komunálnych voľbách. Pred štyrmi rokmi drvivo vyhrala v Prahe a sama ovládla magistrát, po štyroch rokoch nekontrolovanej samovlády primátora Pavla Béma majú však ODS plné zuby aj jej lojálni voliči. A stratég Kalousek ohlásil minulý týždeň mimoriadny ťah: do jesenných pražských volieb vyšle za TOP 09 doterajšieho guvernéra centrálnej banky Zdeňka Tůmu, popredného ekonóma s najlepšou povesťou (zaujal dokonca aj ľavicových a zelených aktivistov, keďže do práce chodieva na bicykli). Ak sa ODS nespojí proti Tůmovi so všetkými ostatnými, vyzerá to na jej drvivú porážku v doterajšej straníckej bašte. Z tohto latentného napätia ťažia Veci verejné, ktoré podnikateľ Bárta riadi ako sprivatizovaný podnik (momentálne pred obecnými voľbami hádže pohľady k opozičnej ČSSD).

Premiér Nečas sa zjavne spolieha, že ak pôjde všetko dobre, úspechy vlády si pripíše ODS a neúspechy prenechá TOP 09 a Veciam verejným. Lenže vo vláde troch alfa samcov sa to môže pokojne skončiť aj obrátene. Veď Kalouskovi sa od vzniku TOP 09 zatiaľ podarilo všetko, na čo siahol.