.vaše pesničky majú niečo z kabaretu na spôsob Lou Reeda a jeho albumu Transformer. Máte radi ten druh hudby?
„Skôr mám rád všetky možné žánre, hlavne tie, kde si môžem bezstarostne pospevovať. Milujem Franka Sinatru, The Doors, Scotta Walkera. Moje posledný album je skôr taký rozprávací, na spôsob pesničkárov zo sedemdesiatych rokov. Lou Reeda milujem, aj som prežil obdobie, keď som bol veľmi sexuálne vynaliezavý. (Smiech.)
.vaša hudba skvelo odzrkadľuje multikultúrnu atmosféru New Yorku. Súhlasíte s tým?
Neviem, skôr sa nechávam viesť mojimi inštinktmi, ale je pravda, že v posledných rokoch ma zasiahla hudba Jacquesa Brela, Gorana Bregovica a začal som písať také trochu teatrálne skladby. Ale že by oni ovplyvnili moju hudbu, o tom pochybujem. Mňa vlastne nikto nikdy neovplyvnil. Dokonca sa ani necítim ako súčasť nejakej indie scény. Tá mi je úplne cudzia. Mám rád divné veci, a tie sa snažím dávať do svojich pesničiek. Vlastne ani vôbec nerobím hudbu, je to vlastne len podmaz pod reklamu!
.a ten New York vo vašich pesničkách?
Znie to divne, ale posledný album som nahral v Los Angeles, potom som sa vrátil domov a spravil fotku pred Empire State Building! Zdanie klame. Ani Lou Reed nenahral Transformera v New Yorku, ale s Davidom Bowiem v Británii.
.na vašich pesničkách je vtipné, že občas spievate ako Frank Sinatra. Je to zámer?
Pretože sa snažím zamaskovať, že slová nestoja za nič! Čím ďalej hráme od New Yorku, tým sa moje pesničky ľuďom viac páčia, dokonca aj v Británii, kde síce rozumejú slovám, ale vysvetľujú si ich úplne inak, ako som zamýšľal. Takže, čím ďalej idem na turné, tým som populárnejší!
.keď som bol mladší a nevedel som vôbec po anglicky, počúval som Beatles a Rolling Stones, ale nejako podvedome som rozumel tomu, čo spievajú.
Mick Jagger je môj najobľúbenejší textár! Páči sa mi jeho humor a drzosť. Rolling Stones sú najvtipnejšia skupina. Páči sa mi ich hudba, ale hlavne to, čo kedysi robil v tých starých dokumentoch v zákulisí.
.je pravda, že ste mali problémy s rukou a nemohli ste hrať na gitare?
Áno, asi rok som na ňu nehral, ale učil som sa, ako skladať pesničky bez nej. Len tak som si pospevoval a nahrával rôzne nápady na štvorstopový magnetofón. Mám taký skladateľský úzus. Na žiadnej pesničke nestrávim dlhší čas ako tri štyri dni. Keď sa to pretiahne, tak sa na to vykašlem.
.stalo sa vám, že ste napísali song za zopár minút?
Áno, samozrejme. Ale čím som starší, tým to ide horšie.
.toto je divná otázka. Ako sa vidíte o desať-dvadsať rokov?
Asi ako Pabla Picassa. Prečo nie? Ale skôr to vidím na Woodyho Allena hudby!
.na Wikipedii som našiel, že vaša pra-prababička Felice Bauerová mala niečo dočinenia s Franzom Kafkom. Je to pravda?
Áno, bola jeho snúbenicou. Veci, ktoré vtedy napísal, keď bol s ňou, sa považujú za jeho najlepšie. Dokonca existuje aj kniha listov Dopisy Felicii, ktoré si medzi sebou písali. Nedávno som bol v Prahe v Kafkovom múzeu, a potom v reštaurácii, kde bola zavesená jej veľká fotografia. Hovorím barmanovi, že toto je moja pra-prababička. A on, že jasné. Neveril mi!
.keď niekto chce ísť do New Yorku, poradíte mu, aké miesta by mal navštíviť?
Som z Brooklynu. Je tam bar Motor City, je skvelý.
.napísali ste pesničku o americkej celebrite Jessice Simpsonovej. Čo vás k tomu viedlo?
Možno mi to nikto neuverí, ale keď tá pesnička vznikla, nevedel som o nej nič, poznal som ju len ako dievča z plagátu Ona sa stala populárnou až neskôr. Nie je to priamo o nej, ide skôr o kultúru celebrít, ktorá letí v Amerike. Myslím si, že tá pieseň je nadčasová. Možno, keď bude Jessica Simpson stará, tak bude rada, že o nej niekto napísal song.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.