Mama hotel

Pred pár mesiacmi či rokmi sa lifestylové časopisy zamerané na ženy v zrelom veku (čo je v tomto segmente každá žena nad 30 rokov) zaoberali skôr inými témami. Chudnutie je evergreen, ale viac sa tu riešila téma či skôr syndróm prázdneho hniezda. Áno, každý prirodzený životný jav už začína byť syndrómom, s ktorým sa patrí ísť k odborníkovi. No riešili sa najmä takéto záležitosti: „Môj syn sa v sedemnástich rozhodol odísť študovať do zahraničia a ja som zrazu ostala v byte sama, muž odišiel za mladšou a ja som na tabletkách“. Alebo takto: „Moja dcéra sa po strednej škole zbalila a odišla robiť au-pair do Írska, druhá dcéra odišla študovať do Prahy a my sme s mužom zrazu ostali doma sami. Zisťujeme, že už spolu nedokážeme fungovať, hádame sa a obávam sa, že čoskoro opustí naše hniezdo aj on, pôjde kamsi za mladšou, šťastnejšou, atraktívnejšou ženou...“

Lenže teraz syndróm prázdneho hniezda prebíja iný syndróm, nazývaný „mama hotel“. Čitateľky sa novinám sťažujú na potomkov, najčastejšie na syna, ktorý má viac ako 25 rokov, doštudoval, ale naďalej spokojne býva doma, dáva si matke prať svoje veci, necháva si ráno predložiť raňajky, po návrate z práce (z telocvične, od frajerky...) večeru a vôbec mu neprekáža, keď mu mama pravidelne upratuje izbu, ukladá veci do skrinky a ustieľa posteľ. Prosto, kompletný servis v luxusnom mama hoteli, kde sa platí občas milým úsmevom, občas ani tým nie.

Niektoré maminky sú síce tajne šťastné, že majú svojho miláčika stále doma, a neukradla im ho ešte cudzia ženská, ale občas sú aj frustrované, že ich materské povinnosti trvajú podstatne dlhšie, ako predpokladali.

Nový trend mužov, užívajúcich si život aj ženy (ale nezáväzne a mimo domova) a domáci servis, už inšpiroval aj filmárov. Pred štyrmi rokmi sa u nás premietal v kinách, a potom občas aj v televízii americký film Lemra lemravá. Je o atraktívnom tridsiatnikovi žijúcom stále v detskej izbe, ktorého sa rodičia nevedia zbaviť inak, len že mu najmú psychologičku-špecialistku, do ktorej sa však napokon zaľúbi, a tak sú všetci spokojní. Bizarný na tom trendovom, no umelecky podpriemernom filme je motív, prečo sa rodičia túžia milovaného syna zbaviť. Niežeby až tak túžili po vnúčatách, ale aby konečne mohli žiť vlastný život, teda aby napríklad ocko mohol chodiť po dome celý deň nahý. No, čo už chcete od Hollywoodu?

Výskumné agentúry tento fenomén už dôkladne vyskúmali a zistili, že rebríček obstarožných detí v detských izbách vedú mladí talianski muži. Tí sa zväčša osamostatňujú, až keď majú po tridsiatke. Podľa GfK ostáva u rodičov až 90 percent Talianov do svojej tridsiatky. Berlínsky inštitút pre populáciu a rozvoj tvrdí, že za jeden z dôvodov nízkej pôrodnosti talianskych žien môžu práve talianski muži, ktorým sa nechce odísť z mama hotelu a starať sa o vlastné deti. 

Zo štátov EÚ sa za veľmi samostatných považujú mladí Briti, ktorí opúšťajú rodinu medzi 20 a 25 rokom života. Ale v porovnaní s Američanmi sú aj Briti lemry lemravé. Podľa prieskumu GfK je v USA trend odchodu z domova medzi 18. a 20. rokom veku.

A ako sme na tom my? Máme o tom pomerne presné číselné údaje. Podľa prieskumu GfK Cenzus 2009 celkovo až 43 percent mladých ľudí vo veku od 25 do 30 rokov, ktorí majú status „slobodný“, stále býva s rodičmi. Asi 17 percent slobodných ľudí v tomto veku žije samostatne alebo s priateľmi a 32 percent je už v manželskom stave. 

Vieme však aj iné veci: Podľa prieskumu sú slobodní ľudia vo veku od 25 do 30 rokov, ktorí ešte stále bývajú s rodičmi, v prevažnej miere muži (61 percent), najčastejšie majú ukončené stredoškolské vzdelanie a pätina z nich má aj vysokoškolský titul. Bývajú zväčša na vidieku alebo v meste strednej veľkosti, kde je málo priemyslu.

Podľa údajov, ktoré máme z výskumu GfK Cenzus 2009 sa celkom nezdá, že by sa problém mladých mužov v mama hoteli týkal najmä dobre vzdelaných mladých mužov s lukratívnou prácou vo veľkom meste, ktorí si iba predlžujú detstvo. Skôr to vyzerá tak, že naši mladí muži v mama hoteli sú zväčša muži žijúci v miestach s nedostatkom dobrej práce, a teda s nízkym príjmom. A zrejme ide často o prípady, keď mladí muži bývajú so svojimi rodinami či matkami preto, že je to prosto ekonomicky výhodnejšie pre obe strany. 

Rozvedená či ovdovená matka nevládze sama platiť nájomné a syn nemá na to, aby si platil podnájom či hypotéku, a tak spoja sily a spravia z núdze cnosť. Tento rozmer však v ženských lifestylových časopisoch, určených zväčša pre dobre situované mestské ženy, nie je veľmi vnímaný. Zrejme je mimo zorného uhla dobre zarábajúcich redaktoriek. Aj preto svojim čitateľkám radia, aby sa synov nekompromisne zbavili a ony samy začali žiť druhú mladosť bez materských povinností. Konečne je tu čas spoznávať exotické krajiny, cvičiť tai-či, nájsť si nového priateľa či zapísať sa do kurzu tvorivého písania. Skutočný život sa predsa začína až teraz!

Slovenská realita je však zvyčajne o čosi menej fotogenická. Nevábivá bytovka z čias socialistickej výstavby, byt s malými izbami, tenkými stenami a vysokým nájomným. Zrobená matka, ktorá si kdesi za pultom zarobí tak na štandardný život bez veľkého vyskakovania. A k tomu v detskej izbe odrastený syn, ktorý nemá prácu, alebo pracuje len občas aj to načierno a všetko, čo zarobí, v lepšom prípade prefajčí, v horšom   prepije. Ako sa zbaviť takého syna? To nevyriešia ani hollywoodski scenáristi ani redaktorky v drahých ženských časopisoch.

To je totiž život, nie lifestyl.