Očarujúci pán Law a nevýrazní víťazi

„Toto je vrchol mojej kariéry,“ ďakoval dojatý herec prezidentovi festivalu pri preberaní ceny. Law, ktorý si zahral i v ďalších pozoruhodných filmoch, ako Návrat do Cold Mountain, Cesta do zatratenia či Na dotyk, očaril festivalové publikum svojím chlapčenským šarmom a spontánnosťou. Uvoľnená atmosféra vo Varoch na herca silne zapôsobila. „Veľa som o tomto festivale počul, no nečakal som, že bude taký otvorený a mladistvý,“ vyhlásil nadšený Law. Významné ocenenie dostali i legendárni režiséri Nikita Michalkov a Juraj Herz, obaja si z Varov odniesli Cenu za mimoriadny umelecký prínos svetovej kinematografii.

Najviac pozornosti okrem hviezd tradične púta súťažná sekcia, v ktorej sa tento rok stretli takmer samé priemerné filmy. Z dvanástich súťažných snímok porotu najviac zaujala tragikomédia Zostane to medzi nami od chorvátskeho režiséra Rajko Grlića a dráma Moskytiéra, ktorú nakrútil Španiel Agustí Vila. Film Zostane to medzi nami získal cenu za réžiu, snímke Moskytiéra porota udelila Krištáľový glóbus za najlepší film. Filmy sú tematicky príbuzné, oba zobrazujú postavy neschopné milovať, ktoré márne hľadajú útočisko od svojej emočnej prázdnoty v milostných aférach. Rozbité manželstvá, dysfunkčné vzťahy a citové odcudzenie predstavujú jeden z najfrekventovanejších motívov v súčasnej európskej kinematografii. Potenciál tejto témy sa dávno vyčerpal a dnes z nej zostalo len banálne bezobsažné klišé, ktoré sa dokola omieľa pre nedostatok tvorivej invencie. Je preto ťažké pochopiť, čím porotu upútali práve tieto dva filmové tituly.  

Zvláštne uznanie poroty si vyslúžili snímky Iné nebo a Sú veci, ktoré nevieš. Dráma Iné nebo ruského režiséra Dmitrijho Mamuliju dokumentárnym spôsobom zachytáva púť otca a syna, ktorí sa zo stredoázijskej stepi vydávajú do Moskvy, aby našli chlapcovu matku. V metropole ich však čaká ponižujúci život na dne spoločnosti. Snímka ponúka len ďalší tuctový príbeh sociálneho vylúčenia, ktorý ničím nevybočuje z radu tematicky podobných titulov. Iránsky film Sú veci, ktoré nevieš je sociologickou sondou do života súčasnej iránskej spoločnosti. Režisér Fardin Saheb Zamani ukazuje Irán ako spoločnosť plnú ľahostajnosti, pasivity i paranoje, kde sa ľudia, sklamaní zo spoločenského vývoja, uchyľujú do vlastného vnútra a čakajú na zázrak, ktorý zmení ich životy. Devízami diela sú najmä dobre napísané dialógy a jemná symbolika, film však zostáva nedopovedaný. 

Porotu zaujala aj osobitá imaginácia Jana Svěráka, za netradičnú rozprávku Kuky sa vracia mu udelila Zvláštnu cenu poroty. Svěrákov originálny bábkový film ponúka v čase digitálne animovaných snímok príjemné spestrenie. Kuky sa odohráva v detailne premyslenom filmovom svete, obývanom svojskými postavičkami, ktoré sú sympatické práve svojou nedokonalosťou až škaredosťou. Kuky síce tematizuje klasický rozprávkový boj dobra so zlom, ozývajú sa v ňom i vážnejšie a smutnejšie tóny, ktoré v príbehoch pre deti často nezaznejú. 

Cenu za najlepší mužský herecký výkon si z Varov odniesli Poliaci Mateusz Kościukiewicz a Filip Garbacz za roly chlapcov na prahu dospelosti, ktorí vo filme Matka Tereza od mačiek zabijú vlastnú matku. Kościukiewicz je v role krutého, bezcitného mladíka Artura autenticky démonický, Garbacz presvedčivo stvárnil jeho mladšieho brata Martina, ktorý čoraz výraznejšie prepadá Arturovmu vplyvu. Poľský režisér Paweł Sala v snímke s ponurou, skľučujúcou atmosférou rekonštruuje udalosti, ktoré k tragédii viedli. V slede retrospektívnych scén však motívy Arturovej zvrátenosti nenájdeme, nedozvieme sa, ako a prečo sa z bežného chlapca stal krutý manipulátor ani čo vyprovokovalo jeho finálny akt násilia.

Ocenenie za najlepší ženský herecký výkon putovalo do rúk francúzskej herečky Anais Demoustierovej za úlohu vo filme Sladké zlo Oliviera Coussemacqa. V snímke stvárňuje prefíkanú mladú ženu, ktorá sa vydáva za bezbrannú sirotu, aby sa votrela do domu renomovaného sudcu. Demoustierová dokázala verne stelesniť predstieranú nevinnosť i ľstivosť svojej postavy, samotný film však patril k najslabším titulom súťažnej sekcie. Pôdorys príbehu je od začiatku zle vystavaný, scenár vnucuje postavám nelogické motivácie a film kulminuje v absurdnom finále. Navyše, snímka divákom manipuluje, podsúva mu lacné odpovede na komplikované morálne otázky.

Bez povšimnutia poroty zostal druhý český zástupca v súťaži, dráma 3 sezóny v pekle, paradoxne najvýraznejší film celej súťažnej sekcie. Dielo Tomáša Mašína má všetko, čím sa vyznačuje výnimočný film: silný príbeh s morálnym i sociálnym presahom, výrazné charaktery i imaginatívne formálne spracovanie. Film sleduje osudy hlavného hrdinu, mladého bohémskeho básnika Ivana Heinza (v podaní Kryštofa Hádka) na pozadí nástupu komunizmu v Československu. Prirodzená mladistvá túžba po slobode, tvorivosti a autentickom sebavyjadrení vo filme naráža na priúzke mantinely, ktoré nastavil represívny totalitný režim. 

Zo súťažnej sekcie stála za pozornosť i snímka Smútenie za Annou, ktorú nakrútila kanadská režisérka Catherine Martinová. Filmu o potrebe vyrovnať sa so smrťou blízkeho človeka dominujú nádherne komponované obrazy, ktoré vystihujú vnútorný stav vnútorne rozorvaného človeka. Guylaine Tremblay v hlavnej role podáva mimoriadne presvedčivý výkon, v jej tvári sa odráža smútok, ktorý rozochvieva jej vnútro. 

Súťažná snímka Brat a sestra režiséra Daniela Burmana ponúkla civilný príbeh o tom, že vždy zostáva čas zmeniť svoj život i seba samého. Príjemný, humorný i vážny film neurazil ani nenadchol. Čína vyslala do súťaže film Diago, nevýraznú drámu Chi Zhanga o hľadaní osobnej i národnej identity, ktorá otvorila príliš mnoho tém a ani jednu uspokojivým spôsobom nedoriešila. Súťažnú sekciu uzatváral bizarný mystifikačný pseudodokument o hollywoodskom komplote proti európskemu filmu s názvom Hitler v Hollywoode, ktorý nakrútil Francúz Frédéric Sojcher. 

Jedným z najsilnejších premietnutých filmov bol tohtoročný víťaz z Cannes, francúzsky film O bohoch a ľuďoch. Originálna meditatívna snímka Xaviera Beauvoisa sa dotýka aktuálneho problému náboženského fundamentalizmu. Severoafrická mníšska komunita udržiava harmonické vzťahy s moslimskou osadou až do okamihu, keď pokojný život regiónu naruší séria brutálnych vrážd, ktoré majú na svedomí islamskí fundamentalisti. Snímka ponúka neokázalé vykreslenie prostého života mníchov, citlivo pripomína potrebu tolerancie a zároveň nastoľuje závažné a aktuálne morálne otázky: Ako reagovať na teror fundamentalistov? Dá sa hrozbe čeliť pokojom a modlitbou? Alebo musíme na násilie odpovedať násilím? 

Výrazný debut módneho návrhára Toma Forda nazvaný Single Man sa opiera o oduševnený výkon Colina Firtha v role starnúceho homosexuála, zroneného zo straty životného partnera. Firth verne stvárnil rozmanité emočné polohy svojej postavy, v jednej z kľúčových scén filmu plynule mení výraz od drobnej podráždenosti cez šok až k číremu zúfalstvu. Režisér pomocou niekoľkých premyslených scén vyjadril trýznivú agóniu smútku za stratou blízkeho človeka i prchavý pocit nostalgie za časmi, ktoré nemožno vrátiť. Pôsobivosť filmu umocňuje subtílna, no rafinovaná práca so svetlom. 

Minimalistický ruský film Ako som dopadol toto leto Alexeja Popogrebského rozpráva o ľahkovážnom mladíkovi Pavlovi, ktorý prichádza na meteorologickú stanicu na opustenom arktickom ostrove ako asistent skúseného meteorológa Sergeja. Rutinný pobyt sa po jeho vážnej chybe mení na existenciálnu púť, ktorá osudovo zasiahne do vzťahu oboch mužov a mladíka navždy poznamená. Film rámujú vizuálne úchvatné obrazy neľútostnej arktickej pustatiny, ktoré zdôrazňujú izolovanosť postáv na vzdialenom arktickom ostrove. 

Belgičan Jaco Van Dormael priviezol do Varov ambicióznu, komplexnú úvahu o role náhody, vedomých rozhodnutí a osudu v ľudskom živote nazvanú Mr. Nobody. Strhujúca ľúbostná dráma so sci-fi prvkami a jemným filozofickým presahom paralelne sleduje niekoľko možných životov muža menom Nemo Nobody. Režisér obratne strieda jednotlivé dejové línie, rafinovane rozpletá niť súvislostí a až do úplného konca necháva diváka v napätí, čo je skutočnosť a čo sen, fantázia a ilúzia.