Obsahuje tri, z hľadiska románu dôležité informácie: odohráva sa uprostred leta (rekordne horúceho leta – už len preto je zaujímavé čítať ho tu a teraz), rozprávač má otca mafiána a udržiava s ním slušný, hoci nie celkom definovaný vzťah. Rozprávač sa volá Art Bechstein, jeho tatko, známy ako „Bráška Joe”, je súčasťou baltimorskej mafie. Záhady Pittsburghu štýlom a do istej miery aj obsahom pripomínajú Salingerovu knihu Kto chytá v žite: hlavný hrdina zanietene rozpráva svoj príbeh, v ktorom ide o hľadanie samého seba, svojej vlastnej – hlavne sexuálnej – identity vo vzťahoch s podivnými, viac či menej uletenými kamarátmi. Nie je to však salingerovský plagiát. Chabon je totiž majster štýlu, bohatých, košatých viet, vie byť lyrický bez toho, aby to vyzeralo ako náročná „poézia v próze”, ponára so do vlastného vnútra bez toho, aby nás odstrašil amatérskou pseudopsychológiou. Talentovaný Michael sa v ďalších rokoch stal (podobne ako Salinger) súčasťou literárneho okruhu časopisu New Yorker a napísal napríklad Úžasné dobrodružstvá Kavaliera a Claya, Konečné riešenie alebo Židovský policajný klub, všetko pozoruhodné a vynikajúce knihy. Začalo sa to však v záhadnom Pittsburghu.
Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.